Simon napísal: Čo urobí človek, ak chce byť lekárom. Začne študovať na lekárskej fakulte. Ak tam nebude študovať, tak lekárom nikdy nebude.
Potom sa samozrejme bude chváliť ako sa chváli lekár, že to on svojím snažením si vydobyl titul? Vidíš to?
Vlastným snažením sa nikdy nedostaneme do postavenia dieťaťa Božieho. Je to nemožné! Jedine, čo si vybudujeme, tak pýchu vo svojom vlastnom "spásonosnom egu". Zdokonaľovanie - posväcovanie v Kristu sa môže diať jedine v milosti vyučujúcej. No podmienkou na uplatnenie milosti je viera v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy. Ale ak človek neverí a je teda duchovná mŕtvola, tak ako sa bude bezbožný človek rozhodovať vo svojej "slobodnej" vôli zotročenej hriechom? Predsa iba v rámci svojej bezbožnosti! Je to rámec hriechu, ktorý plodí smrť! Z tohto rámca sa sám od seba nikdy nevyvlečie žiadným snažením!
Ak sa najprv nedospeje k poznaniu, že postavenie (to, že nás Boh uviedol do tohoto výsostného postavenia dieťaťa Božieho) v žiadnom prípade nezávisí od stavu( od našej snahy, od našich skutkov), ale že stav je úplne závislý od postavenia, tak sme neporozumeli dielu Milosti.
Rim 8:28 28A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.
Teda vieme, prečo milujú Boha
"ktorí sú povolaní podľa preduloženia"!
Jedine Otec na nebesiach otvára srdcia, aby človek porozumel a uveril a to komu chce a kedy chce. Duchovná mŕtvola sama od seba neožije a neskríkne na seba vstaň - oži!
Pripadá mi to, ako keby mŕtva hmota sa rozhodla sama od seba byť živou bunkou. Tu narážam na evolucionistov a beriem príklad z ich spôsobu myslenia. Všetko sa snažia vysvetliť, no bez oživujúceho zásahu Boha. Majú vždy problém s počiatkom života.
Predstavme si duchovne mŕtveho človeka, ktorý si síce užíva telesného života ako sa len dá, no je duchovne mŕtvy. Tak ako mŕtva – neživá hmota sa sama od seba nerozhodne stať živou , ale jedine oživujúcim zásahom Boha, tak podobne ani duchovná mŕtvola sa sama od seba nerozhodne ožiť, ale jedine oživujúcim zásahom Boha. V tom je počiatok všetkého života a to či už duševného, tak aj duchovného.
Tak ako v Petrovom prípade, kde Ježiš jasne hovorí Petrovi, kto mu ho zjavil v jeho srdci - teda, že Otec na nebesiach mu to zjavil, že Ježiš je Kristus - Syn živého Boha:
17A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.
Ako vidíme, tak nieje tu žiadny náznak samooživenia! Tak je to pri každom vykúpenom, teda že jedine Otec oživuje -zjavuje v ich srdciach Krista! Tu je počiatok večného života v Kristu!
Vieme, že Peter neprišiel na to sám od seba, že Ježiš je Kristus – Syn živého Boha, ale Otec to zjavil Petrovi a Peter to vyriekol. V tom máme vidieť to, na čom Ježiš zbuduje svoju cirkev, teda na tom, čo Otec zjaví v srdci človeku, teda, že Ježiš je Kristus - Syn živého Boha. A tí všetci ktorým to Otec zjavil, teda kto je Ježiš tvoria cirkev Ježiša Krista. Teda ho aj vyznávajú vo viere ako Peter!
Preto na každom, kto má skalu svojho spasenia vo svojom srdci Ježiša a vyznáva ho ako Peter buduje Ježiš svojú cirkev a teda všetci tvoria telo Cirkvi. .
Rim 10:10 Lebo srdcom sa verí na spravedlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie. Preto tá skala je jedna no v srdciach mnohých vykúpených a títo tvoria Cirkev Kristovu. Ježiš sa stal v srdciach tých, ktorí ho milujú skalou spasenia a na tom je zbudovaná Cirkev Ježiša Krista a jedine ti všetci tvoria cirkev Kristovu.
Dá sa to napísať ešte jasnejšie ako to tu vystihol apoštol Pavol?
29Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. 30A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
Keď to zhrniem, tak niet pochýb ako to Boh činí
Boh -
"ktorých predzvedel, tých aj predurčil", "ktorých predurčil, tých aj povolal", "ktorých povolal, tých aj ospravedlnil", "ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil".
Najprv musí byť človek Bohom postavený a to v milosti do tohto vyvýšeného postavenia – postavenia dieťaťa Božieho, a až potom prichádza výzva z obnoveného stavu srdca pôsobením Ducha Svätého chodiť hodne tohto postavenia na oslavu Boha. Teda až tak sa môže človek zdokonaľovať vyučovaný milosťou vo vedomí svojho postavenia dieťaťa Božieho, teda v istote spasenia v Kristu. Ak je už postavenie a teda skrze vieru vedomie synovstva , tak tento obnovený - oživený stav srdca a mysle od ktorého je závislá aj naša vôľa, vypôsobí skutky hodné tohoto postavenia v Kristu. Sú to skutky viery a ovocie Ducha, ktoré sú vždy následkom a nie príčinou znovuzrodenia. A to je cesta v milosti Božej k dokonalosti v Kristu .
Všimnime si odporu mnohých čo chodili z Ježišom, pri tejto jeho jasnej odpovedi
65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. 66Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.
Je tu zdôraznená zvrchovanosť, teda iba Otec rozhoduje. Všimnite si, čo to spôsobilo s mnohými ktorí chodili z Ježišom. Nechodili viacej s ním!
Po akej Ježišovej odpovedi mnohí odišli a nechodili viacej s Ježišom:
65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
Oni boli presvedčení o svojej slobodnej vôli - o svojom snažení a svojej zásluhe a takéto niečo ich pobúrilo!
67Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?68A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;
Prečo práve oni ostali?
Tí čo ostali odpovedali:
69a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.
A tu sa pozastavme. Ježiš im odpovedal prečo vlastne uverili :
70Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.
Aha, teda tak to je:
65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
Prečo toto mnohí neprijímajú, ale radšej to odmietajú a to presne tak ako tí, čo odišli a nechodili viacej s Ježišom už vieme.