Hriechy

[pavel]

Simon napísal Pavlovi:

Ten, v ktorom mylne tvrdíš, že každý hriech vedie k smrti, hoci Ján píše, že je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.

Ide zjavne o tieto verše:

1 Ján 5:16  Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Bôh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil.
17  Každá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť.

U toho, kto nieje ospravedlnený Kristom, vedie každý hriech ku smrti.

Rímskym 3:10  ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného;
11  niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha;
12  všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, nieto ani jedného.

Rímskym 3:23  Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej

Rímskym 6:23  Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.


Takže, všetci zhrešili, niet ani jedného, kto by nemal hriech.

Keď však prijmeš Pána Ježiša ako osobného Spasiteľa, tvoje predošlé, súčasné i budúce hriechy sú ospravedlnené, ergo žiaden z nich nevedie ku smrti. Pravda je, že aj po obrátení človek zlyháva a hreší. O týchto hriechoch píše Jan v 1Jan 5:16, píše to tým, čo prijali Pána, Jeho Milosť a prešli tak zo smrti do života!

Ján 5:24  Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

[Simon]

Pavel, oceňujem tvoju horlivosť, z ktorej usudzujem, že ma naozaj miluješ. Deo gratia! Keďže miluješ svojho blížneho, potom musíš milovať aj Boha. Mám pre teba posolstvo, že nemusíš nenávidieť Katolícku cirkev.
Predložil si veľa otázok. Prosím ťa, uznaj, že je pre mňa náročné všetko predložiť Pánovi v modlitbe, ale s radosťou to urobím. Ďakujem ti, že si ma obdaril toľkými podnetmi. Nemôžem ti zaručiť odpovede hneď, neviem, kedy mi Pán odpovie. Najviac ma zaujala práve otázka hriechu. Myslím, že sa hriechu budem venovať najskôr, ak je to Božia vôľa. Myslím si, že áno, veď som najväčší z hriešnikov. Vďaka sa tvoju lásku! Pán sa ti bohato odmení!

[pavel]

Fajn, otázky hriechu sú kľúčové preto, aby si človek uvedomil svoju stratenosť a beznádej a začal hľadať Boha. Taktiež sú zaujímavé pre tých, ktorí sa obrátili a uverili, ako je to ďalej s hriechom, veď aj keď sme spasení, hrešíme i naďalej. Pokiaľ sme v týchto telách hriechu neodoláme. Takže tých to zas bude zaujímať z tohoto hľadiska.

Kľudne si dávaj načas, ja sa nikde neponáhľam. Budeme sa venovať jednotlivým témam postupne, aby sme ich nemiešali v jednej kope a potom by sa vysvetlovanie z jednej alebo druhej strany stalo neprehľadným. Preto Ťa prosím, dávaj pozor, aby sme v jednotlivých témach neodbočovali, a ak bude potreba, vysvetliť to napríklad v spojitosti s inou témou, môžeme dávať odkazy na to, čo sme prebrali inde...

A na úvod ešte jedna prosba, snaž sa byť čo najstručnejší a pokiaľ možno, držme sa prekladov Svätého Písma ako fundamentu pre otázky viery.

[Simon]

Tvrdíš: U toho, kto nieje ospravedlnený Kristom, vedie každý hriech ku smrti.

Mt26,28: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

Ja tvrdím: Ospravedlnený Kristom je každý.

Tvrdíš: Takže, všetci zhrešili, niet ani jedného, kto by nemal hriech.

Hebr4,15: Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.

Ja tvrdím: Minimálne jeden nezhrešil - Ježiš Kristus.

Tvrdíš: Keď však prijmeš Pána Ježiša ako osobného Spasiteľa, tvoje predošlé, súčasné i budúce hriechy sú ospravedlnené, ergo žiaden z nich nevedie ku smrti. Pravda je, že aj po obrátení človek zlyháva a hreší. O týchto hriechoch píše Jan v 1Jan 5:16, píše to tým, čo prijali Pána, Jeho Milosť a prešli tak zo smrti do života!

Odpovedám: Spása nie je vec, ktorú by mi Boh mohol dať. Nie je to miesto, kam by ma mohol pustiť. Spása zmanená byť ako Boh, žiť ako Boh, a to všetko v jednote lásky s Bohom. Je to niečo, čoho sa musím zmocniť - tým, že sa naučím byť a žiť ako Boh a žiť to všetko v jednote lásky s Bohom. Boží dar spočíva v tom, že mi zadarmo ponúka: Svoje odpustenie, lásku a spoločenstvo, bez ktorých by to nikdy nebolo možné; Svoju milosť, v ktorej sa tohto všetkého skutočne aj ja môžem zmocniť a získať to a tak sa skutočne spasiť!

Tvrdíš: Fajn, otázky hriechu sú kľúčové preto, aby si človek uvedomil svoju stratenosť a beznádej a začal hľadať Boha. Taktiež sú zaujímavé pre tých, ktorí sa obrátili a uverili, ako je to ďalej s hriechom, veď aj keď sme spasení, hrešíme i naďalej. Pokiaľ sme v týchto telách hriechu neodoláme. Takže tých to zas bude zaujímať z tohoto hľadiska.

Marek napísal: Presnejšie, byť ako Boh, nie byť Boh, človek totiž nemôže byť Bohom, môže byť iba obrazom Božím. No byť ako Boh znamená viac nehrešiť, neznamená to hrešiť a potom ísť na spoveď, ako sa to praktizuje v KC. A áno, máš pravdu, keď si niekde napísal, že Cirkev je telom Krista, ale súčasťou tohoto Tela sa nestáva človek skrze cirkev, dokonca ani tú katolícku cirkev, súčasťou tela Ježiša Krista sa človek stáva skrze prijatie Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa. A teda súčasťou Tela Pána sa stáva človek skrze vieru, presnejšie skrze to, že uveril, že Kristus je mesiáš a nie skrze to, že sa stal dobrý katolík. A v to, že Kristus je mesiáš človek uveril vtedy, keď pochopil, že Kristus prišiel v tele človeka na zem a nepopiera to. A prečo to nepopiera? Lebo sám vyniesol svoje telo spolu s Kristom na kríž a ukrižoval ho a práve tak spoločne s Kristom na kríži zomrel a potom, tak ako keď Kristus vstal na tretí deň z mŕtvych, tak aj on sa znova narodil, už nie v starom tele hriechu, ale v novom tele, umytom a očistenom tele, ktoré sa stalo súčasťou tela (jedným údom) tela Pána. No pokiaľ v tomto znovuzrodenom tele opätovne hreší, tak šliape po milosti, ktorej sa mu dostalo a ktorú dobrovoľne prijal a tým, že opätovne hreší, tak opätovne vynáša Telo Krista na kríž a opätovne ho tam pribíja, veď čo Krista pribilo na Kríž? Predsa hriech. A pokiaľ teda niekto po prijatí známosti opätovne hreší, tak opätovne vynáša telo Krista na Kríž a opätovne ha tam pribíja a pokiaľ hrešiť neprestáva, tak tam telo Krista na kríži stále aj drží a necháva ho krvácať... A teda takýto človek s Kristom nikdy nezomiera a nikdy sa nerodí znova... Pretože to nemôže predsa robiť stále dookola, takýto človek stojí skôr stojí na mieste... A to je aj príklad KC. Lebo hovoríš, že cieľom katolíka je byť ako Boh, no tak si prosím ťa otvor oči a pozri sa na obraz boha, ktorý vytvorila KC a pokiaľ je v tebe len trošičku čistého svedomia, tak nepochybne horko zaplačeš. Pozri sa na svoj vlastný obraz a posúď, či je to obraz Boha, alebo obraz čohosi, za čo sa tY sám budeš hanbiť... A potom možno pochopíš, že žiješ v hlbokej lži, nie preto, že si katolík, ale preto, že tvojím pánom nie je Kristus, ale hriech a hriech je to to, čomu naozaj slúžiš. Byť ako Boh, to je správny prístup, ale byť ako Boh sa nedosahuje skutkami, je to dar, ktorý Boh prideľuje každému, kto Boha miluje. A preto je každý, kto tvrdí, že uveril skúšaný a je vystavený pokušeniam, aby sa vo viere dokázal a čím sa dokáže vo viere, tým, že pokušeniam podľahne a potom pôjde do kostola zjesť oplátku a vyspovedať sa, alebo tým, že pokušeniam odolá. A čím sa človek priblíži obrazu Krista, tým, že pokušeniam odolá a potvrdí tak, v koho Tele naozaj prebýva, alebo tým, že pokušeniam podľahne. Vari Kristus vo svojom tele pokušeniam podliehal. A pokiaľ tí, čo uverili pokušeniam podliehajú, dokedy sa chcú klamať a utvrdzovať v lži, že oni sú tým pravým telom Krista? Nuž iba dovtedy kým sa nepozrú pravde do očí a to pravde v ktorej nás bude súdiť Boh... A tou pravdou je, že hovoríme, že veríme, ale pritom hrešíme. A tak do akého tela sme sa to znova narodili? Znova do tela hriechu, alebo do tela Krista? Súčasťou akej stavby sme sa to stali, stavby hriechu, alebo súčasťou chrámu, v ktorom prebýva Svätý Duch?

Ja sa pýtam: Ako to, že si protirečíte? Kto je teda vedený Svätým Duchom? Pavel alebo Marek?

[pavel]

Odpovedám: Spása nie je vec, ktorú by mi Boh mohol dať. Nie je to miesto, kam by ma mohol pustiť. Spása zmanená byť ako Boh, žiť ako Boh, a to všetko v jednote lásky s Bohom. Je to niečo, čoho sa musím zmocniť - tým, že sa naučím byť a žiť ako Boh a žiť to všetko v jednote lásky s Bohom. Boží dar spočíva v tom, že mi zadarmo ponúka: Svoje odpustenie, lásku a spoločenstvo, bez ktorých by to nikdy nebolo možné; Svoju milosť, v ktorej sa tohto všetkého skutočne aj ja môžem zmocniť a získať to a tak sa skutočne spasiť!

Tu si protirečíš. Spásu ti vraj Boh nemôže dať a ďalej tvrdíš, že ti zadarmo ponúka Milosť.

Ďalej tvrdíš, že spása znamená, žiť ako Boh a že toho sa musíš zmocniť!

Môj zlatý, keby ti to nedal, mohol by si sa toho snažiť zmocniť, koľko by si len chcel a mal by si furt len z koláča dieru a z ... Dar znamená to, že ho obdarovaný prijme. Ak ho odmietne, nie je žiaden dar. Dar znamená to, že je darovaný. Teda za neho si ten, kto ti ho dáva nič nepýta a nenárokuje, lebo inak by to už nebol dar ale odmena za niečo!!! A ako vieme z Písma, ospravedlnenie je dar.

Efezským 2:8  Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,
9  nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.

[Simon]

Myslím Pavel, že nechápeš, čo je to spása. Cukríkoví kresťania si myslia, že Nebo je miesto, kam ťa Boh po smrti pustí. Bude to prebiehať nejak tak, že po smrti staneš pred súdnou stolicou. Ale ty sa odvoláš na Krista: "Áno Pane, som hriešnik, ale Kristus zomrel za mňa na kríži a zmyl tak zo mňa všetky hriechy. Boh ťa následne pustí do Neba. Je tvoja predstava podobná?
Ja mám vďaka inky-mu inú predstavu. Pretože takéto právnické chápanie spásy je nepresné. Je to rovnaké, ako keď si chronický alkoholik najme toho najlepšieho právnika, a ten ho z "trestu" vyseká. Ale závislý na alkohole bude naďalej. Je toto spása?
Spása je byť ako Boh. Ale my nevieme byť ako Boh. My sa rodíme do sveta, ktorý žije bez Boha. Nezabúdajme, že je tu nepriateľ, ktorý sa nám snaží vziať spásu: Ak ja nemôžem byť ako Boh, tak ani ty nebudeš ako Boh! Ten nepriateľ je majstrom lži. Klame nás o Bohu. Hovorí nám, že nás Boh nemiluje, že nás potrestá, keď spáchame hriech a rôzne podobné lži. Avšak Kristus práve preto prišiel na zem ako človek, preto sa nechal ukrižovať, aby dokázal človekovi, ako veľmi miluje, a že jeho doterajšie predstavy sú len lži. Každý hriešnik si to musí uvedomiť. Biblické pokánie znamená zmenu zmýšľania. Uvedomiť si, že Boh ma miluje bezpodmienečne. A keď tomu uverím, zmením zmýšľanie, odvrátim sa od hriechu. Človek totiž túži po prijatí a láske, a keď to všetko nájde v Bohu, už nepotrebuje svoje doterajšie náhrady, ktorými sa snažil naplniť túto svoju túžbu. Keďže Boha nepoznáme, nie sme od prirodzenosti Božími deťmi, musíme sa to naučiť a to spoznávaním skutočného Boha v modlitbe. A to je ten zápas. Nepriateľ nespí, stále nás klame, preto sa máme bez prestania modliť a tak byť v Bohu. Keď budeme s Pánom tráviť čas spoločne, zamilujeme sa do Neho a zamilovanosť sa zmení na lásku. Zjednotíme sa s Bohom. To je spása. Sme ako Boh. Čo urobí človek, ak chce byť lekárom. Začne študovať na lekárskej fakulte. Ak tam nebude študovať, tak lekárom nikdy nebude. A ak nie je lekár, tak nie je lekár. Ak nie som ako Boh, tak nie som ako Boh. Ak sa nenaučíme ako zmýšľa Boh, tak nebudeme ako Boh. Ak sa študent nebude učiť ako byť lekárom, tak nebude lekárom. Aké jednoduché. Nebo je stav zjednotenia s Bohom. Svätci ho žijú už tu na zemi. Kde sú tu skutky, ktoré vraj katolíci musia robiť? Akú podmienku musia splniť, aby ich Boh pustil do Neba? Žiadnu, lebo Nebo je stav, nie miesto. Boh ty hovorí, že môžeš byť ako On, žiť v spoločenstve s Ním a nijako ti v tom nebráni. Vôbec nič od teba nevyžaduje. To je dar. No ak ten dar nerozbalíš a nenaučíš sa ho používať, potom ti je k ničomu. Dúfam, že sa mi to podarilo objasniť. Ak nie, odporúčam skvelý seriál Príprava katechumenov na sviatosti verzia 4 v sekcii farské katechézy na www.inky.sk

[pavel]

Myslím Pavel, že nechápeš, čo je to spása. Cukríkoví kresťania si myslia, že Nebo je miesto, kam ťa Boh po smrti pustí.

Myslím si, že nemáš pravdu:

Ján 14:2  V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to,
3  pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.

Zjednotíme sa s Bohom. To je spása. Sme ako Boh.

Zjednotenie sa s Ním a postavenie sa na úroveň Boha je rúhanie, aké som nepočul ani od tých najzarytejších odporcov. Je to zvod diabla, tuším tí čo dosahujú tento vrchol to nazývajú Nirvánou.Boh sa s nami nikdy nezjednotí a vždy bude pre nás najdrahší Boh a my budeme Jeho ľudom.

Zjavenie 21:3  A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom.
4  A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly.

Ak nie, odporúčam skvelý seriál Príprava katechumenov na sviatosti verzia 4 v sekcii farské katechézy na

Keď čítam, čo ti tam vtĺkajú do hlavy, ďakujem, neprosím si. Ja proti Bohu nikdy nepôjdem.

[Simon]

Fajn, že cituješ Jána. Tak poďme sa na to poztieť.

Jn 14

Ježiš odchádza k Otcovi. - 1Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4A cestu, kam idem, poznáte." (Cesta ako sa dostať do Neba)

5Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" (Kľúčová otázka ako sa dostať do Neba.) 6Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. (Kristus odpovedá, že On je cestou do Neba. Musíme Ho poznať, t.j. poznať Jeho zmýšľanie, žiť ako On a tak sa s Ním zjednodiť.) Už teraz ho poznáte a videli ste ho." 8Filip sa ozval: "Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." 9Ježiš mu vravel: "Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« 10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!

12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. (Otec a Syn sú jedno. Preto môže Otec konať skutky skrze Syna, lebo Syn svoju vôlu absolútne podriadil Otcovi. Kristus sľubuje, že kto uverí v Syna, bude konať ešte väčšie skutky ako Syn. Syn koná skutky, lebo je zjednotený s Bohom. Aj veriaci koná ešte väčšie skutky, lebo je zjednotený s Bohom.) 13A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. (V mojom mene znamená podľa mojej vôle, to o čo by som prosil Ja, keby som bol na tvojom mieste.)

Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého. -15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Láska znamená jednotu. Pekným podobenstvom je pohlavný styk medzi mužom a ženou.) 16A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (Opäť poukaz na jednotu Boha a veriaceho.) 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. (Sme v Kristovi = jednota lásky) 21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého."

22Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: "Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" 23Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. (Kde urobí príbytok? Vo veriacom.) 24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

25Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. 26Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (Mystické zjednotenie s Kristom. Život a osud učeníkov i Cirkvi je tajomným a nadprirodzeným spôsobom zrastený s Ježišom. Veď celá Cirkev je Kristovo tajomné telo.) 27Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. 28Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. (Ježiš ako človek je menší od Otca.) 29A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, 31ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!

Samozrejme, že sa nestaneme druhým bohom, ale budeme mať účasť na životnom spoločenstve Svätej Trojice. Láska je o zjednotení sa s milovaným. Opustím všetko, čo by mohlo brániť Láske. Túžim, aby Milovaný našiel vo mne svoju potechu. Teda budem dodržiavať Jeho prikázania. Keďže Ho milujem, láska mi dáva silu a Jeho prikázania sa mi nezdajú ťažké.

Pavel, čítaš jedným okom dnu, druhým von.

[pavel]

Ježiš odchádza k Otcovi. - 1Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4A cestu, kam idem, poznáte." (Cesta ako sa dostať do Neba) Nie! Zasľúbenie pre spasených. Mimochodom nižšie si tvrdil, že nebo neexistuje, že nebo znamená zjednotenie sa s Bohom!!!

5Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" (Kľúčová otázka ako sa dostať do Neba.) 6Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. (Kristus odpovedá, že On je cestou do Neba. Musíme Ho poznať, t.j. poznať Jeho zmýšľanie, žiť ako On a tak sa s Ním zjednodiť.) Nie! Nejde o zjednotenie! Skrze Krista vedie cesta do neba, to ano, ale tak, že prijmeš Jeho vedenie, uznáš ho ako Spasiteľa, Boha!!!

12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. (Otec a Syn sú jedno. Preto môže Otec konať skutky skrze Syna, lebo Syn svoju vôlu absolútne podriadil Otcovi. Kristus sľubuje, že kto uverí v Syna, bude konať ešte väčšie skutky ako Syn. Syn koná skutky, lebo je zjednotený s Bohom. Aj veriaci koná ešte väčšie skutky, lebo je zjednotený s Bohom.) NIE! Skutky sú dôsledok viery, skutky nám Boh vopred pripravil aby sme v nich chodili, teda na Jeho Slávu konali. Nehovorí sa v týchto veršoch o žiadnom zjednotení sa!!!

Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého. -15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Láska znamená jednotu. Pekným podobenstvom je pohlavný styk medzi mužom a ženou.) Čo to meleš? Jaký pohlavný styk??? Berieš nejaké prášky? 16A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (Opäť poukaz na jednotu Boha a veriaceho.) NIE! Je to poukaz na to, že obrátený človek dostane Ducha svätého, ktorý ho povedie. Nezjednotí sa s človekom, ale bude ho viesť po svojich cestách. Človek ako vieme, môže a veľakrát tak robí, neumožniť Duchovi Svätému jeho vedenie, ale preberá iniciatívu sám, čo nie je správne!!! 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. (Sme v Kristovi = jednota lásky) 21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého."

22Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: "Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" 23Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. (Kde urobí príbytok? Vo veriacom.) Ano. Urobí si príbytok. Bude prebývať v srdci, duši veriaceho. Keď sa však k tebe domov niekto nasťahuje, neznamená to, že s ním budeš hneď jedno telo, že sa zjednotíte a to až do takej miery, žeby ste mali s prepáčením sex, ako to naznačuješ vyššie!!! 24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

25Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. 26Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (Mystické zjednotenie s Kristom. Život a osud učeníkov i Cirkvi je tajomným a nadprirodzeným spôsobom zrastený s Ježišom. Veď celá Cirkev je Kristovo tajomné telo.) Ale prosímťa, dosť bolo mysticizmu a čarodejovania! Ano, Duch Svätý prišiel a od Letníc prebýva na tomto svete v srdciach obrátených a vedie ich, učí ich. Práve preto, nepotrebuje človek aby ho učila cirkev svoje nariadenia, stačí mu Duch svätý. Viď verše pod týmto citátom!!! 27Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. 28Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. (Ježiš ako človek je menší od Otca.) 29A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, 31ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!

1 Ján 2:24  A tak tedy vy, čo ste počuli od počiatku, to nech zostáva vo vás.Keď zostane vo vás to, čo ste počuli od počiatku, aj vy zostanete v Synovi aj Otcovi.
25  A toto je to zasľúbenie, ktoré nám on zasľúbil, večný život.
26  Toto som vám napísal o tých, ktorí vás zvodia.
27  A vy, to pomazanie, ktoré ste dostali od neho, zostáva vo vás, a nepotrebujete, aby vás niekto učil, ale jako vás učí to isté pomazanie o všetkom, a je pravdivé a nie je lžou, a jako vás naučilo, tak zostanete v ňom.

[marek]

pavel

Zjednotenie sa s Ním a postavenie sa na úroveň Boha je rúhanie, aké som nepočul ani od tých najzarytejších odporcov. Je to zvod diabla, tuším tí čo dosahujú tento vrchol to nazývajú Nirvánou.Boh sa s nami nikdy nezjednotí a vždy bude pre nás najdrahší Boh a my budeme Jeho ľudom.

Potom Pavel podobne ako židia nazývaš rúhačom aj Ježiša.

Ján 10:32Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete? 33Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom. 34Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste? 35Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť.

A prečo vlastne nazvali Ježiša rúhačaom? Preto, že sa nazval Božím Synom. A čím sa v Kristu Ježišovi stali tí, ktorí uverili? Predsa Božími Synmi, pretože sám Boh sa stal ich Otcom.... A aké dvere sa to veriacim skrze Krista otvorili? Predsa dvere do svätyne. A do čoho veriaci prešli, skrze vieru v Krista? Predsa zo smrti do života....

Tak ako môžeš Pavel tvrdiť, že Boh sa s nami nikdy nezjednotí. A ako môžeš povedať, že je rúhaním priblížiť sa Bohu, veď Sám Boh nám dal právo a moc nazývať sa Božími synmi...

A už na samom počiatku nás Boh predsa stvoril na svoj vlastný obraz.... A teda nepleť si pojmy. Nikto predsa nehovorí o tom, že máme byť Bohom. Iba jeho verným obrazom. A teda byť ako Boh... K čomu nabáda aj Písmo: Veď je predsa napísané: Buďte svätí, pretože On je svätý... A byť svätým je podľa teba rúhanie? A veriaci predsa má byť svätý. A pokiaľ veriaci je svätý, tak je plný lásky a milosrdenstva... A pretože Boh je svätý, plný lásky a milosrdenstva, tak Boh a veriaci sú jedno, pretože majú jedného Ducha... Svätého Ducha... A preto jednajú a zmýšľajú rovnako... A takto je veriaci verným obrazom Božím a preto má právo nazývať sa Božím synom, lebo takto je s Kristom jedno telo...

[Simon]

Škoda, Pavel, že si tak málo pochopil to, čo som napísal. Môžeš mať poznanie, môžeš hovoriť jazykmi v dôsledku pôsobenia Ducha Svätého, ale pokiaľ nemiluješ, nie si ničím. Nie si Božím synom.
Asi nemá zmysel kŕmiť niekoho tvrdým pokrmom, keď ledva znesie mlieko.
Som presvedčený, že Marek so mnou súhlasí. Síce tiež nemá v láske Katolícku cirkev, ale som presvedčený, že spoznáva Pána vo svojom živote, a že sa Ním necháva viesť. Nemôžem totiž nesúhlasiť s tým, čo píše. Pretože to píše s láskou a vie čo píše, lebo to čo píše aj žije. (Odpusť mi, Marek, že ťa chválim, viem, som ako satan.) U teba sa mi, ale Pavel zdá, že máš len niečo naučené, no nerozumieš tomu, čo píšeš, resp. to nejde z tvojho vnútra. No musím sa mýliť, lebo podľa vlastných slov zažívaš pôsobenie Ducha Svätého. Možno ti chýba práve tá láska.
Ja chcem mať s Kristom vzťah. Intímny vzťah, nie nejaký chladný právnický vzťah - verím, že si ma spasil, už je všetko moje a teším sa na všetky tie dary, ktoré si pre mňa pripravil. Medzitým za mňa Duch Svätý porobí nejaké skutky a môj poklad sa v Nebi ešte zväčší. Nie, toto nechcem. Chcem iba Teba Bože, na Tvojich daroch mi nezáleží. Prijímam ich iba preto, že mi ich dávaš Ty a Ty chceš, aby som ich užíval. Urobím to, keď to tak chceš Ty. Nechcem ústami vyznávať, že Ťa milujem, ale lásku ti chcem vyznať tým, že sa Ti celkom odovzdám. Pane, viem, že si zaslúžim len zatratenie, ale aj v pekle Ťa budem milovať a chváliť.

[marek]

Simon

Odpusť mi, Marek, že ťa chválim, viem, som ako satan.)

Nuž, tvoja chvála Simon, naozaj nie je oprávnená, pretože ja polovicou srdca síce žijem a teda milujem Boha, no druhou polovicou nežijem a teda som mŕtvy, lebo milujem tento svet... No tá polovica môjho srdca možno stačí na to, aby mi dávala určité poznanie, no nestačí na to, aby som dosiahol spasenie, pretože nemôžem predsa slúžiť dvom pánom... No verím, že zatiaľ mi Boh ešte stále dáva čas rozhodnúť sa, koho naozaj milujem a čo naozaj nenávidím...

[pavel]

No, už opäť sme pri tom odsudzovaní. Možno som začal ja a možno Simon ktorý sem prišiel. Vráťme s tomu nedorozumeniu, ktoré v posledných príspevkoch vzniklo.

Zjednotenie s Bohom.

Prepáčte páni, ak sa chce niekto zjednotiť s Bohom, potom sa chce stať Bohom. Aj Adam sa chcel stať Bohom, a ako to dopadlo vieme.

Byť Božím dieťaťom, neznamená zjednotiť sa s Bohom. Znamená to byť jeho milovaným dieťaťom, ktoré STVORIL!!!

Žalmy 139:13  Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.

Jób 31:15  Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

Jeremiáš 1:5  Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa...

A ak mi niekto začne mávať pred očami tým, že chce byť, resp. sa postaví na úroveň Boha, potom sa nečudujte ako reagujem. Toto je rúhačstvo!!!

A čo si mám myslieť o katolíkovi, ktorý mi napíše cit: 15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Láska znamená jednotu. Pekným podobenstvom je pohlavný styk medzi mužom a ženou.)

Nevidím v NZ podobenstvo o pohlavnom styku medzi mužom a ženou!!! Vy áno?

[Simon]

Áno, v človekovi je prirodzená túžba stať sa bohom. Adam a Eva urobili tú chybu, že chceli byť bohom bez Boha!
Už sv. Irenej z Lyonu v 2. storočí povedal: "Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať bohom!"
Nestáva sa však iným bohom povedľa JHWH, ale vstupuje do bytostnej jednoty s Bohom, v ktorej má podiel a účasť na všetkom, čím Boh je. Stáva sa jedno s Bohom.
Jn15:4Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. 5Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.
2Pt1:4Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. (Vtelený Boží Syn sa stal účastným na našej ľudskej prirodzenosti. Jeho spasiteľskými zásluhami sa zasa my stávame "účastnými na Božej prirodzenosti". Tento výraz je jediný v celom Svätom písme. Svätopisec ním chce vyjadriť plnosť nášho života v Kristovi; skrze neho a v ňom nám Boh dáva účasť na svojom živote.)
Rim8:16Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. (Otroka donucuje k dobru len strach pred trestom. Aj Starý zákon bol trocha v duchu tohto strachu, aspoň v tom zmysle, že nútil Izraelitov k dobrému životu trestmi. V Novom zákone sme sa stali milosťou Ducha Svätého Božími deťmi a Všemohúceho môžeme vo svätej dôvere volať: Otec (hebr. Abba). Preto máme plniť Božiu vôľu z lásky k Otcovi, nielen zo strachu pred trestom. Duch Svätý v nás vzbudzuje nežný vzťah k Otcovi, a tak potvrdzuje, že Boh nás skutočne prijal za svoje deti.) 17Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.
1Jn3:2Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. (Porov. 2 Pt 1, 4; 1 Kor 13, 12.)

Pavel, prečo sa staviaš s takým odporom k telesnej láske? Vari si prežil v minulosti v tejto oblasti nejaké zranenie? Veď aj Pavol píše o Kristovi ako o ženíchovi a o cirkvi ako Jeho neveste.
Ef5:25Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, 26aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, (Myslí sa tu na sviatosť krstu: voda a sviatostné slovo.) 27aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. (Cirkev v takomto stave bude až na konci čias.) 28Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. 29Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, 30lebo sme údmi jeho tela. 31Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. (Gn 2, 24.) 32Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. (Pavol tu vysvetľuje Gn 2, 24. Manželstvo už od počiatku kresťanstva naznačovalo tajomné spojenie Krista s Cirkvou. Proroci hovorili o zväzku Jahveho s vyvoleným ľudom ako o manželstve. Manželstvo kresťanov viditeľne obnovuje tajomstvo vzťahu Krista k Cirkvi.)

[Simon]

Marek,
Na jednej strane stojí Boh: 100% svetla, 0% tmy.
Na druhej strane stojí Satan: 100% tmy, 0% svetla.
Uprostred je náš šedý svet, kde žijú 2 typy ľudí: Jední, ktorí miluju LÁSKU a DOBRO nadovšetko a sú kvôli ním ochotní zanechať aj to najmenšie zlo. A druhí, ktorí nie sú ochotní vzdať sa svojho ZLA a SEBECTVA. Tí prví v sile Božej Milosti nakoniec premôžu ZLO a stanú sa podobní v Bohu v zmysle Jeho extrémnej svätosti. Tí druhí obetujú zlu aj zvyšok dobra, ktoré ešte v nich ostalo.
Kresťanstvo znamená radikálne a absolútne sa rozhodnúť zanechať všetko ZLO a SEBECTVO a tým sa stať podobným Bohu, najskôr v túžbe a vôli a neskôr pod vplyvom Božej Milosti úplne vo všetkom.

[marek]

pavel

Prepáčte páni, ak sa chce niekto zjednotiť s Bohom, potom sa chce stať Bohom.

Byť v jednote s Bohom, neznamená, že sa chce človek stať Bohom, iba byť ako Boh, teda byť jeho obrazom...

Veď Boh je predsa láska a pokiaľ niekto vo viere v jeho Jediného Syna má Božiu lásku a Božiu lásku žije, tak potom Boh, Kristus a tento veriaci človek je s Bohom jedno, lebo ich spája jeden Duch. Pokiaľ tento človek Božiu lásku nemá, ale žije v nenávisti, tak je v jednote s nenávisťou a je opakom Boha v ktorého uveril...

Boh je radosť a pokiaľ niekto má túto Božiu radosť a žije v Božej radosti skrze vieru v Syna, tak je s Bohom Otcom a Synom jedno, lebo skrze jedného Ducha majú jednu a tú istú radosť...

Boh je pokoj, a pokiaľ človek, ktorý úprimne uveril má Boží Pokoj, je s Bohom a Kristom jedno, lebo aj Kristus mal tento Boží pokoj a skrze vieru v Pána, ho môžeme mať aj my...

Boh je zhovievavý a pokiaľ človek, ktorý uveril má Božiu zhovievavosť, tak je s Bohom a Kristom jedno, lebo aj Kristus je zhovievavý...

Boh je dobrotivý a pokiaľ veriaci človek má Božiu dobrotivosť, je s Bohom a Kristom jedno...

A takto môžem pokračovať ďalej a toto všetko je ovocím Božieho Ducha a toto všetko nám Boh skrze Ježiša Krista dal...

A pokiaľ niekto žije v takejto jednote s Bohom a Kristom, tak rozhodne nie je rúhač, ale je chrámom Božím a prebýva v ňom Svätý Duch...

Toto všetko totiž človek môže dostať iba ako dar skrze pôsobenie Svätého Ducha o ktorom ty Pavel tvrdíš, že ho máš a že si ho dostal, tak ako je možné, že tomuto nerozumieš a považuješ to za rúhanie...

Alebo chceš povedať, že veriaci človek, nemá nárok na Božiu Lásku, na Boží pokoj, Božiu zhovievavosť... Alebo podľa teba, veriaci človek je odsúdený žiť večne v iba v nenávisti, v nepokoji, netrpezlivosti, v neustálych hádkach a závisti. Ale potom chceš veriaceho človeka držať v neustálej telesnosti a skrze telesnosť v jednote s démonmi a satanom, lebo takto potom upieraš veriacemu človeku právo na Svätého Ducha a skrze Ducha posvätenie... Veď v jednote so Synom a Bohom Otcom môžeme byť iba skrze dar Svätého Ducha a nie skrze seba, keby sme chceli byť v jednote s Bohom skrze svoje telo, potom by sme boli rúhačmi, ale ak prosíme o Božieho Ducha, aby sme mohli žiť s Bohom a Kristom v jednote, skrze jedného a toho istého Ducha, tak čomu sa rúhame...? Tomuto svetu a telu...?

Adam zaprel ducha a chcel byť ako Boh skrze svoju telesnosť, lebo takým sa po zjedení ovocia stal, teda duchovne mŕtvy, my sme však skrze Krista duchovne ožili a nemôžeme smerovať k tomu, aby sme boli ako Adam, veď takí sme boli a žili v jednote so satanom, no skrze Krista máme právo a moc byť ako Kristus sám, veď Kristus prebýva v nás a my rastieme s Kristom do Kristovej podoby a nie opäť do podoby Adama a tela zatratenia... Máme rásť do Kristovho tela, tela spasenia... Veď s Kristom máme byť jedno telo a našou hlavou má byť On, sám Kristus.

[mil]

Simon napísal: Čo urobí človek, ak chce byť lekárom. Začne študovať na lekárskej fakulte. Ak tam nebude študovať, tak lekárom nikdy nebude.

Potom sa samozrejme bude chváliť ako sa chváli lekár, že to on svojím snažením si vydobyl titul? Vidíš to?

Vlastným snažením sa nikdy nedostaneme do postavenia dieťaťa Božieho. Je to nemožné! Jedine, čo si vybudujeme, tak pýchu vo svojom vlastnom "spásonosnom egu". Zdokonaľovanie - posväcovanie v Kristu sa môže diať jedine v milosti vyučujúcej. No podmienkou na uplatnenie milosti je viera v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy. Ale ak človek neverí a je teda duchovná mŕtvola, tak ako sa bude bezbožný človek rozhodovať vo svojej "slobodnej" vôli zotročenej hriechom? Predsa iba v rámci svojej bezbožnosti! Je to rámec hriechu, ktorý plodí smrť! Z tohto rámca sa sám od seba nikdy nevyvlečie žiadným snažením!

Ak sa najprv nedospeje k poznaniu, že postavenie (to, že nás Boh uviedol do tohoto výsostného postavenia dieťaťa Božieho) v žiadnom prípade nezávisí od stavu( od našej snahy, od našich skutkov), ale že stav je úplne závislý od postavenia, tak sme neporozumeli dielu Milosti.

Rim 8:28 28A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.

Teda vieme, prečo milujú Boha "ktorí sú povolaní podľa preduloženia"!

Jedine Otec na nebesiach otvára srdcia, aby človek porozumel a uveril a to komu chce a kedy chce. Duchovná mŕtvola sama od seba neožije a neskríkne na seba vstaň - oži!

Pripadá mi to, ako keby mŕtva hmota sa rozhodla sama od seba byť živou bunkou. Tu narážam na evolucionistov a beriem príklad z ich spôsobu myslenia. Všetko sa snažia vysvetliť, no bez oživujúceho zásahu Boha. Majú vždy problém s počiatkom života.

Predstavme si duchovne mŕtveho človeka, ktorý si síce užíva telesného života ako sa len dá, no je duchovne mŕtvy. Tak ako mŕtva – neživá hmota sa sama od seba nerozhodne stať živou , ale jedine oživujúcim zásahom Boha, tak podobne ani duchovná mŕtvola sa sama od seba nerozhodne ožiť, ale jedine oživujúcim zásahom Boha. V tom je počiatok všetkého života a to či už duševného, tak aj duchovného.

Tak ako v Petrovom prípade, kde Ježiš jasne hovorí Petrovi, kto mu ho zjavil v jeho srdci - teda, že Otec na nebesiach mu to zjavil, že Ježiš je Kristus - Syn živého Boha: 17A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.

Ako vidíme, tak nieje tu žiadny náznak samooživenia! Tak je to pri každom vykúpenom, teda že jedine Otec oživuje -zjavuje v ich srdciach Krista! Tu je počiatok večného života v Kristu!

Vieme, že Peter neprišiel na to sám od seba, že Ježiš je Kristus – Syn živého Boha, ale Otec to zjavil Petrovi a Peter to vyriekol. V tom máme vidieť to, na čom Ježiš zbuduje svoju cirkev, teda na tom, čo Otec zjaví v srdci človeku, teda, že Ježiš je Kristus - Syn živého Boha. A tí všetci ktorým to Otec zjavil, teda kto je Ježiš tvoria cirkev Ježiša Krista. Teda ho aj vyznávajú vo viere ako Peter!

Preto na každom, kto má skalu svojho spasenia vo svojom srdci Ježiša a vyznáva ho ako Peter buduje Ježiš svojú cirkev a teda všetci tvoria telo Cirkvi. . Rim 10:10 Lebo srdcom sa verí na spravedlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie. Preto tá skala je jedna no v srdciach mnohých vykúpených a títo tvoria Cirkev Kristovu. Ježiš sa stal v srdciach tých, ktorí ho milujú skalou spasenia a na tom je zbudovaná Cirkev Ježiša Krista a jedine ti všetci tvoria cirkev Kristovu.


Dá sa to napísať ešte jasnejšie ako to tu vystihol apoštol Pavol?


29Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. 30A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.

Keď to zhrniem, tak niet pochýb ako to Boh činí

Boh - "ktorých predzvedel, tých aj predurčil", "ktorých predurčil, tých aj povolal", "ktorých povolal, tých aj ospravedlnil", "ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil".

Najprv musí byť človek Bohom postavený a to v milosti do tohto vyvýšeného postavenia – postavenia dieťaťa Božieho, a až potom prichádza výzva z obnoveného stavu srdca pôsobením Ducha Svätého chodiť hodne tohto postavenia na oslavu Boha. Teda až tak sa môže človek zdokonaľovať vyučovaný milosťou vo vedomí svojho postavenia dieťaťa Božieho, teda v istote spasenia v Kristu. Ak je už postavenie a teda skrze vieru vedomie synovstva , tak tento obnovený - oživený stav srdca a mysle od ktorého je závislá aj naša vôľa, vypôsobí skutky hodné tohoto postavenia v Kristu. Sú to skutky viery a ovocie Ducha, ktoré sú vždy následkom a nie príčinou znovuzrodenia. A to je cesta v milosti Božej k dokonalosti v Kristu .

Všimnime si odporu mnohých čo chodili z Ježišom, pri tejto jeho jasnej odpovedi

65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. 66Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.

Je tu zdôraznená zvrchovanosť, teda iba Otec rozhoduje. Všimnite si, čo to spôsobilo s mnohými ktorí chodili z Ježišom. Nechodili viacej s ním!

Po akej Ježišovej odpovedi mnohí odišli a nechodili viacej s Ježišom: 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.

Oni boli presvedčení o svojej slobodnej vôli - o svojom snažení a svojej zásluhe a takéto niečo ich pobúrilo!

67Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?68A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;

Prečo práve oni ostali?

Tí čo ostali odpovedali: 69a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.

A tu sa pozastavme. Ježiš im odpovedal prečo vlastne uverili : 70Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.

Aha, teda tak to je: 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.

Prečo toto mnohí neprijímajú, ale radšej to odmietajú a to presne tak ako tí, čo odišli a nechodili viacej s Ježišom už vieme.

[Simon]

Sk17:27aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme,

Svet jestvuje v Bohu.

2Pt3:5Skryté je im totiž - a oni to chcú -, že nebo je oddávna a že zem povstala Božím slovom

Hebr1:3On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.

Svet vznikol slovom.

Svet jestvuje v Bohu podobne ako virtuálny svet počítačovej hry jestvuje v počítači. Postavičky v hre sa pohybujú len preto, že nimi pohybuje počítač. Rovnako človek môže zdvihnúť svoju ruku len preto, že mu to umožní Boh. Človek teda myslí a koná slobodne, ale len preto, že mu to umožňuje Boh Svojou stvoriteľskou aktivitou.

R8:29Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.

Predpoznal (gr. proginoskó) - vopred niečo poznať; vedieť niečo skôr, než sa to stane

R8:30A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

Čiže Boh dopredu vedel, kto sa rozhodne prijať spásu a na základe tohto predpoznania ho predurčil, povolal, ospravedlnil a oslávil.

[mil]

simon napísal: Čiže Boh dopredu vedel, kto sa rozhodne prijať spásu a na základe tohto predpoznania ho predurčil, povolal, ospravedlnil a oslávil.

Ak jedine Otec oživuje, čo je bez diskusie a toto nepoprieš, tak nie je možné, že by sa človek rozhodnul bez toho, aby ho predtým neoživil Otec. Je to Otcova vôľa, ktorá stojí nad vôľou všetkých bytosti. Potom zmysel týchto veršom to potvrdzuje – teda zvrchovanosť Otca na nebesiach vo všetkom.

Ján 17:6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.

Mat16 17A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv titoho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.

Ak by to bolo tak ako to tvrdíš ty, tak by to znelo v prevrátenom zmysle a to - blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo ti to zjavilo telo a krv – teda si na to prišiel sám - sám si sa rozhodol a nezjavil ti to Otec na nebesiach a preto som si ťa vyvolil? Vidíš aké je tvoje tvrdenie prevrátene v súvislosti so zmyslom, ktorý je v Písme.

A ďalej

Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo.

Dal si ich mne, predsa jasne hovorí kto rozhoduje – Otec na nebesiach. A dáva Kristu koho chce a kedy chce. On vie prečo niekomu zjaví Krista a iného nechá v zatvrdení srdca.

Ján 17:9 Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.

Ján 15:19 Keby ste boli zo sveta, svet by mal rád svoje vlastné, ale preto, že nie ste zo sveta, ale že som si ja vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.

Teda Otec ich predzvedel preto, lebo je zvrchovaným Bohom a jedine on oživuje a jedine on rozhoduje a dáva ľudí zo sveta Kristu a to koho chce a kedy chce. Ak chcel Saula, tak kde bola jeho vôľa keď vo svojom presvedčení išiel prenasledovať kresťanov a zrazu mocou Božou bol najhorlivejším zvestovateľom evanjelia Ježiša Krista medzi pohanmi. Kto o tom rozhodol ešte predtým ako sa rozhodol on sám pre Krista. Čí zásah to bol, čo oslepil oči Saulovi na znamenie toho ako predtým chodil vo svojej slepote a prenasledoval kresťanov a čí zásah to bol, keď po troch dňoch otvoril oči Saulovi na znamenie toho, že začal vidieť živého Krista a uveril mu? Určite nie on sám, ale Otec na nebesiach!

[Simon]

Ignoruješ význam gréckeho slova proginoskó. To slovo to celé objasňuje a rúca tvoje tvrdenie.

Ďalej ignoruješ, že
2Pt3:9Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.
1Rim2:3Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, 4ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. 5Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, 6ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. (Táto formula, ako sa zdá, obsahuje vyznanie viery, používané v prvotných kresťanských spoločenstvách. Kristova smrť je svedectvom o Otcovej láske (Jn 3, 16) i o jeho vlastnej láske (1 Jn 3, 16).) 7A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola - hovorím pravdu, neklamem -, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.

Podľa tvojej "neomylnej interpretácie Biblie prijatej od Svätého Ducha" by mal byť spasený každý človek, lebo Boh to tak chce. Prečo teda keď chce, aby bol spasený každý, všetci nebudú spasení a prečo nás už nestvoril odrazu spasených?

Ale ak to je tak ako to tvrdím ja, že Boh oživuje na základe Svojho rozhodnutia tých, ktorých predpoznal, že prijmú na základe svojej slobodnej vôle Jeho dar, tak potom existencia ľudskej slobodnej vôle odmietnuť Krista vysvetľuje, prečo všetci nebudú spasený napriek tomu, že Boh chce, aby boli všetci spasený.