Prečo bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva, ale bud

[brotherrr]

Pretože sa to tak jasne píše vo sv. Biblii!
„Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16).

Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť." Kniha zjavenia - kapitola 21
Oplatí sa ti toto riskovať? Ak nie, tak čo s tým hodláš urobiť? Neoplatí sa ti kvôli tomu pokrstiť? Každí je strojcom vlastného šťastia i nešťastia.

Krst podľa wikipédie je sviatosť iniciácie v kresťanských cirkvách. Je to prvá sviatosť, bez ktorej nemožno prijať iné sviatosti. Krst je schopný prijať každý doposiaľ nepokrstený človek. "Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi." Táto sviatosť zmýva dedičný hriech i všetky osobné hriechy (a odpúšťa tresty za ne), dáva mu Božiu milosť, udeľuje teologálne čnosti a dary Ducha Svätého. Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva až na špecifické aspekty: túžba po krste, obetovanie svojho života na znak viery. Krstiť môže kňaz, biskup a v nevyhnutnosti každý kresťan (v niektorých cirkvách aj nekresťan). Krst v Biblii sa často spomína v Novom zákone (Mt 3,6; Mt 3,15; Sk 1,5; Rim 6,3-4; Mt 28,19; Mt 3,11; Mar 16,16; Sk 2,38; Ján 3,3-5; Ján 3,23; Mar 1,10; Sk 8,38-39; Mar 1,4; Rím 6,2-4; Tit 3,5; Kol 2,12-13)

[javen]

Krst podľa wikipédie je sviatosť iniciácie v kresťanských cirkvách. Je to prvá sviatosť, bez ktorej nemožno prijať iné sviatosti.

Krst bez viery je nebezpečná vec. Uvediem do poriadku.

Kód: Vybrať všetko

Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Židom 11,6)

Spýtal sa ich: Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého? Odpovedali mu: Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý. Na to povedal: Akým krstom ste teda boli pokrstení? Oni odpovedali: Jánovým krstom. Pavol im povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali. (Sk 19,2-6)

Bez viery nie je možné pristúpiť k Bohu, Boh odplatí všetkým ktorý Ho hľadajú. (Žid 11,6) Viera je základ všetkého, krst je skutok pochádzajúci z viery, viery bez ktorej nie je možné páčiť sa Bohu. Viera je podstatou živej nádeje. (Žid,11,1) Krst bez viery je dokonca veľmi nebezpečný...(Mk 16,16) (Lk 13,22-28) Prvým krokom k svatému životu je ako vidno z textov Písma viera, nie je to krst, je to viera ktorá spolupracuje s Božím Duchom.

[pavel]

Nechápem čo tu riešite!

Akože bez krstu nik nevojde do kráľovstva Božieho?

A lotor na kríži vedľa Pána? Kto ho pokrstil, ani o krst nežiadal a to bolo v čase platnosti Pánového Evanjelia a predsa počul:

Lukáš 23:39  A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôž sám sebe i nám!
40  A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretože si v tom istom odsudku?
41  A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého.
42  A povedal Ježišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve!
43  A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.

[javen]

Nechápem čo tu riešite!

Riešime nasledujúce (MK 16,16)

Viera a krst. Čo tvrdí RKC je, že krst malých detí je sviatosť a je právoplatný. Radikálny omyl, v písme stojí čierne na bielom, kto uverí a bude pokrstený ten bude spasený. Tento citát je nepochopiteľný pre RKC, bohužial, do dnešného dňa sa krstia maličké deti bez ich vedomia a zo súhlasom tích či ich krstia. Už sa to tu veľa krát riešilo. RKC sa obhajuje spôsobom (Mk 13,13-16) Je tu tak trochu problém, Pán Ježiš kládol ruky na maličkých a požehnával ich. Nebránil im, aby prinášali k nemu maličkých. Iné je, keď dotyčná osoba príde do veku, kedy sa už môže sama rozhodnúť za vieru v Pána Ježiša, alebo proti. Ak sa rozhodne, že nebude veriť, rozhodne zmaže dopad krstu na svoju osobu, takýto krst je potom už len zdrap bezcenného papiera. Taká osoba má meno, ale je mŕtva. (Zj 3,1)

A lotor na kríži vedľa Pána? Kto ho pokrstil, ani o krst nežiadal a to bolo v čase platnosti Pánového Evanjelia a predsa počul:

To je viera, rozhodne prvá podmienka ako sa dostať do nebeského kráľovstva, krst nasledoval až po nej ako ovocie viery, to platí pre dospelého jedinca, ktorí dokáže zhodnotiť pre a proti, neznamená to však, že aj bez krstu sa človek nemôže dostať do kráľovstva nebeského. Tak ako lotor na kríži ktorému Pán Ježiš odpustil a prijal ho do svojho kráľovstva.

[stefan]

Pavel píše.:

A lotor na kríži vedľa Pána? Kto ho pokrstil, ani o krst nežiadal a to bolo v čase platnosti Pánového Evanjelia a predsa počul:

To pokrstenie "lotra" mi je jasné, duch ho pokrstil v okamžiku vyznania viery, bez toho že by to nejak zvedel, ale Ježiš to potvrdil: "...ešte dnes budeš v raji...".

javen píše.:

kto uverí a bude pokrstený ten bude spasený.

myslím, že presne je to..: "kto uverí a dá s pokrstiť"
Pokrstený som bol odmalička a dlho, dlho som neveril, ....
Až potom keď uverím, budem sv.duchom pokrstený - a to je to najdôležitejšie.
Či nie je tak? Opravte ma...

[pavel]

V každom prípade si treba dávať pozor, aby sme my kresťania nepreceňovali krst podobne, ako židia obriezku. Je to vonkajší prejav, vonkajší znak.

Prirovnávať krst k obdarovaniu vierou Duchom Svätým, je v miernom rozpore s veršami, ktoré hovoria o daroch Ducha Svätého po vložení rúk.

Uznajme, že obidva úkony sú obrady. Tie na kríži lotor neabsolvoval, aj keď sa môžeme domnievať, ale skutočne len domnievať, že krst prebehol práve v tej chvíli pri ukrižovanom lotrovi tým priznaním viny a požiadaním o odpustenie.

Osobne je mi bližšie vysvetlenie, že krst je vonkajším vstupom človeka do spoločenstva Kristovcov, následovníkov Krista, je obradom, ktorý samozrejme za prítomnosti samotného Krista prebieha v spoločenstvách. Veď si len zoberme fakt, že o krst nepožiada nikto, kým ho Duch Svätý dlho predtým (alebo v kratšej dobe) neusvedčí z hriešnosti, kým sám nečiní pokánie - to je tá podmienka následnosti dejov: najskor uveríš (vďaka tomu, že Ťa Boh oslovil skrze Ducha Svätého) a až potom sa dáš pokrstiť! Opačne to nefunguje!. Dovtedy je človek duševná mŕtvola. Je len svetský človek, spoliehajúci sa na seba a zástupné ceremónie v rannom detstve, ktoré ho do budúcna majú ochrániť pred zatratením a ako taký nemá potrebu deklarovať znovuzrodenie krstom, čo prakticky znamená, že starý človek zmizne pod hladinou a vynorí sa nový človek s novou duševnou identitou.

Osobne nie som zástancom ani vkladania rúk a udelovania darov, či liečenia chorých na charizmatických zhromaždeniach. Osobne sa domnievam, že Boh ak chce, zasiahne kedy to On má v pláne. A ak pri tom je aj spoločenstvo veriacich, potom je to na Jeho väčšiu slávu. O tom však rozhoduje On, nie zhromaždenie, ktoré sa rozhodne, že túto nedeľu budeme vkladať ruky, krstiť a uzdravovať a Boh to musí akceptovať. To už hraničí s katolickým uzurpovaním si moci na základe veršov, Petre, tebe dám klúče a komu otvoríš, pre toho bude otvorené ... (voľne citované)

[javen]

V každom prípade si treba dávať pozor, aby sme my kresťania nepreceňovali krst podobne, ako židia obriezku. Je to vonkajší prejav, vonkajší znak.

Musíme byť v každom ohľade veľmi opatrný, iný je krst už znovuzrodeného kresťana ktorý ešte nebol pokrstený a iní je krst už pokrsteného človeka ktorý sa znovuzrodil z Ducha. Je v tom nepatrný rozdiel, ale tieto rozdieli sú veľmi významné. Ak znovuzrodený kresťan, ktorý ešte nebol pokrstený a odmieta krst je na pováženie prečo sa nedal pokrstiť. Potom je to o dôvere akú ten človek vkladá v Pána, o jeho poslušnosti Pánovi atď.. Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie (Jn 14,21) Prikázanie je nie len o láske k Pánovi, ale k poslušnosti k otcovi a k plneniu Jeho vôle. Skutky nikdy nehradia milosť, ale poslušnosť Pánovi je to čo od nás Boh očakáva, nie len v plnení Jeho prikázaní, ale predovšetkým v prístupe s akým pristupujeme k Pánovi, či v neho veríme, či Ho počúvame, či plníme Jeho vôľu, či sme múdre panny, alebo hlúpe panny ukáže až Pánov príchod.

Veď si len zoberme fakt, že o krst nepožiada nikto, kým ho Duch Svätý dlho predtým (alebo v kratšej dobe) neusvedčí z hriešnosti, kým sám nečiní pokánie - to je tá podmienka následnosti dejov: najskor uveríš (vďaka tomu, že Ťa Boh oslovil skrze Ducha Svätého) a až potom sa dáš pokrstiť! Opačne to nefunguje!.

V podstate by to tak malo byť, ale kde Duch Pánov tam sloboda, myslím, že aj Štefan v tom má kus pravdy a to: Až potom keď uverím, budem sv.duchom pokrstený - a to je to najdôležitejšie. Pavel tam niekde spomenul, krst lotra na kríži, v tomto prípade prichádzame k úžasnej moci s akou na nás hriešnikov Boh pozerá, to už nie je o nás, ale o Bohu ktorý nám všetko odpúšťa.. Ježišu, spomeň si na mňa...
(Lk 23, 42) To je taká láska akú mi ľudia nikdy nedokážeme plne oceniť.