Ospravedlnenie,viera a skutky

Aká je, čomu veríme, sila viery, pravosť viery
rudinec
Príspevky: 331
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 11:56

Ospravedlnenie,viera a skutky

Príspevok od používateľa rudinec »

Kázaň mi prišla mejlom.

Tento spis je tak dobrý,že mi nedalo ,aby som ho tu neumiestnil:

NKZ BA 24.2.2008 Peter Vajda kázeň Jakubov 2:14–26
1
Ospravedlnenie, viera a skutky
Ospravedlnenie zo skutkov podľa Jakuba
Čítaj Jakubov 2:14–26.
Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť? A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali
by denného pokrmu, A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží?
Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe. Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem
svoju vieru zo svojich skutkov. Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa. Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez
skutkov je mŕtva? Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Tedy vidíš, že viera
spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov. A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za
spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím. Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery. Tak podobne aj smilnica Rachab,
či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou? Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov
mŕtva.
Jakub nastoľuje otázku: „Môže viera bez skutkov spasiť?“
Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?
Jakubova odpoveď: „Človek sa ospravedlňuje zo skutkov a nie zo samotnej viery“
Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery.
Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár?
aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou?
Keď vezmeme Jakubove slová doslovne a mimo kontextu, tak nám z toho vychádza rozpor s učením
evanjelia o ospravedlnení zo samotnej viery, vychádza nám iné evanjelium.
Čítaj Rímskym 3:27 – 4:5.
… A tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona. … pretože je jeden Bôh, ktorý
ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou. …. Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u
Boha. Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť. Tomu však, kto robí
skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti. Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý
ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť
Evanjelium: Skrze zástupnú obeť PJK na kríži boli všetky naše hriechy a celá naša vina pripočítané PJK
a on vzal odplatu za hriech namiesto nás. Rovnako celá dokonalá a dokončená spravodlivosť PJK,
ktorý ako jediný ju dosiahol dokonalým naplnením celého Božieho zákona, bola pripočítaná nám,
ktorí nie sme sami zo seba spravodliví našou vlastnou spravodlivosťou, lebo sme porušili celý Boží
zákon (kto raz porušil jedno prikázanie, porušil celý zákon). Osoh zo zástupnej obete PJK majú len tí,
ktorí v neho veria podľa evanjelia. Zástupná obeť PJK je účinná len pre tých, ktorí veria v biblické
evanjelium. Učí to napríklad:
PJK: Ján 3:36 Kto verí v Syna, má večný život
PJK: Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a
neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života
Pavol: Rímskym 1:17 Lebo spravedlivosť Božia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude
žiť z viery
Pavol: Rímskym 3:20–22 pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon
poznanie hriechu. No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, … avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru
Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich
Pavol: Galatským 3:11 No, že zákonom nebol a nebude nikto ospravedlnený u Boha, je zrejmé, pretože spravedlivý
bude žiť z viery
Pavol: 2 Korintským 5:21 Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou
Božou v ňom
Pavol: Filipským 3:9 a bol najdený v ňom nemajúci svojej vlastnej spravedlivosti, spravedlivosti zo zákona, ale majúci
spravedlivosť skrze vieru Kristovu, spravedlivosť z Boha, založenú na viere


2
Pavlova odpoveď: „Človek sa ospravedlňuje zo samotnej viery bez skutkov“
Jakubova odpoveď: „Človek sa ospravedlňuje zo skutkov a nie zo samotnej viery“
Čo s týmto protirečením, ako sa s ním vysporiadame?
o Upustíme od neomylnosti Biblie? môže sa Písmo občas mýliť?
o Upustíme od doslovnej verbálnej inšpirácie Biblie? je Písmo zmes neomylnej Božej pravdy
a ľudských omylných myšlienok a podaní Božej pravdy?
o Upustíme od kánonu Biblie? mali by sme Jakubov list vypustiť z Biblie?
ANI JEDNO Z TOHO. Niekedy si musíme namáhavo popracovať, aby sme porozumeli správnemu zmyslu slova
Božie slovo samo sebe neprotirečí
Veríme, že Biblia je Bohom inšpirovaná (2.Timotejovi 3:16). Aj keď pisateľmi boli ľudia, Boží muži,
zapísané slovo je pravé Božie slovo, neomylné, doslovne verbálne inšpirované. Preto veríme, že Biblia
je pravdivá, zrozumiteľná a neodporuje sama sebe. Biblia nás neučí nič nepravdivé ani klamlivé.
Neprotirečí sama sebe. V zapísanom Božom slove musíme vždy hľadať zmysel, ktorý do slova vložil
autor, pričom tento zmysel musíme vždy hľadať v kontexte slova.
John Piper:
„Inšpirácia Božieho slova je podobná vteleniu Božieho Syna. Keď sa Boží Syn stal človekom, stal sa
zraniteľným, podliehajúcim týraniu a smrti. Keď sa Božie slovo stalo ľudským jazykom, stalo sa
zraniteľným, podliehajúcim nejednoznačnosti a nepochopeniu“.
Ospravedlnenie a spasenie je zo samotnej viery bez skutkov.
Aká je táto spasiteľná viera?
o je živá – prejavuje sa, pôsobí, koná, pracuje
o prináša ovocie – skutky spravodlivosti a lásky, ovocie Ducha (Matúš 12:33, Rim. 7:4, Gal. 5:22)
o poslúcha Boha – raidi sa podľa Božej vôle zjavenej v Božom slove (Ján 3:36)
o pôsobí skrze lásku – Galatským 5:6,13 , 1.Korintským 13:13
Vierou v evanjelium získavame
o ospravedlnenie
o vnútorné obnovenie, obriezku srdca, dar Ducha, nové narodenie, imputovanú poslušnosť
Božiemu zákonu
ospravedlnení a spasení sme samotnou vierou bez skutkov
ospravedlňujúca spasiteľná viera nikdy nezostáva sama,
plodí skutky, ktoré napĺňajú Kristov zákon, Boží zákon, pôsobí nádej, pokoj, lásku a spravodlivosť

3
Rozriešenie rozporu medzi Jakubovými a Pavlovými výrokmi o ospravedlnení a spasení
z viery verzus zo skutkov
Keď Pavol hovorí o „ospravedlnení zo skutkov“, tak hovorí o naplnení Božieho zákona (pod zmluvou
skutkov), kde človek by musel dosiahnuť celú úplnú a dokonalú spravodlivosť, počas celého života by
nesmel ani raz zhrešiť. Ak by sa to niekomu podarilo, bol by spravodlivý zo skutkov zákona, na základe
svojej vlastnej spravodlivosti (podľa skutkovej podstaty). Večný život by tento „spravodlivý“ obdržal
ako mzdu, nie ako dar milosti. Z Písma vieme, že toto sa nikomu nepodarí, lebo všetci zhrešili. Preto
ak sa chceme stať spravodlivými a obdržať večný život, sme odkázaní na dar milosti. Aby sme sa stali
spravodlivými, musíme vierou prijať Kristovu spravodlivosť a odpustenie hriechov. Kristova
spravodlivosť je nám skrze samotnú vieru v Krista a jeho obeť počítaná, Boh nás na základe samotnej
viery vyhlasuje za spravodlivých. Kristova spravodlivosť, ktorú skrze vieru získavame, je však celá,
dokonalá a úplná, počas našej zemskej púte z nej neubúda. Keďže je úplná, nemôžeme k nej pridať
ani jeden náš vlastný skutok, ani nič iné (obrad, sviatosť, odpusk, odpykávanie, charitu, …). Pravá
spasiteľná viera plodí skutky lásky, ovocie Ducha, poslušnosť Božej vôli a napĺňanie Božieho zákona.
Ale ani takéto skutky, ktoré sú skutkami viery, skutkami lásky (ovocím spasenia), Boh nepočíta
spoločne s vierou na naše ospravedlnenie a spasenie, počíta len samotnú vieru – od začiatku
(uverenie v evanjelium) až do konca (smrť alebo druhý príchod PJK). Skutky viery sú však potvrdením
a dôkazom toho, že človek má spasiteľnú vieru. Zviditeľňujú vieru, ktorá je otázkou srdca a ako taká je
neviditeľná.
Keď chceme pravdivo a biblicky poznať vzťah skutkov a viery, potrebujeme porozumieť, že skutky
viery ako ovocie spasenia MAJÚ funkciu dôkazu a potvrdenia živej spasiteľnej viery, ale NEMAJÚ
záslužnú funkciu. Boh nikdy skutky nepočíta spolu s vierou, alebo samotné, na ospravedlnenie
a spasenie.
Keď Jakub hovorí o „ospravedlnení zo skutkov“, odvoláva sa na potvrdzujúcu a dôkaznú funkciu
skutkov (skutkov viery ako ovocia spasenia), napriek tomu, že jeho slová samé o sebe vyznievajú, ako
keby učil úplný opak toho, čo učí Pavol a čo učí Božie slovo o evanjeliu. To, že to Jakub takto myslí, je
zrejmé z kontextu Jakubovho listu 2:14–26. Jakub tu neučí ospravedlnenie a spasenie zo skutkov
alebo z viery plus skutkov. Cituje Genesis 15:6 „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za
spravodlivosť“. Jakub uvádza, že týmito slovami cituje Písmo. Nevyvracia tento výrok, ale sa s ním
stotožňuje. Ale dodáva, že toto slovo sa naplnilo vtedy, Keď Abrahám poslušne šiel obetovať svojho
syna Izáka (a vierou ho skutočne aj obetoval – Židom 11:17–19). Jakub učí, že viera nemôže byť bez
skutkov viery, a že skutky viery nemôžu byť bez viery. Oboje existuje spolu a spolu účinkuje
(spoluúčinkuje, spolupracuje, spolupôsobí). Jakub učí, že viera sa dokonáva zo skutkov viery. Ale
neučí, že skutky viery majú záslužnú funkciu čo do ospravedlnenia a spasenia. Keď Jakub píše o
„ospravedlnení zo skutkov“, celý čas má na mysli ukázanie a potvrdenie spasenia prostredníctvom
skutkov viery: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov“. To isté
učí aj Pavol, keď hovorí: „Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u
Boha“ (Rímskym 4:2). Slovami „má sa čím chváliť“ potvrdzuje prítomnosť skutkov viery u Abraháma,
ktoré spoluúčinkovali s jeho vierou, a ktoré ukázali jeho vieru. Slovamie „ale nie u Boha“ potvrdzuje
doktrínu, že Boh skutky nepočíta ani samé ani spolu s vierou na ospravedlnenie (na vyhlásenie
niekoho za spravodlivého).

4
Jakub nevyvracia Pavlovo učenie o ospravedlnení a spasení zo samotnej viery.
Jakub vyvracia zneužívanie Pavlovho učenia a
varuje pred mŕtvou vierou, ktorá nemôže spasiť,
varuje pred falošnou bezpečnosťou spasenia
Jakub vyvracia zneužívanie Pavlovho učenia
Učenie o ospravedlnení samotnou vierou je tak radikálne a úžasné, že je často buď odmietnuté, lebo
je vylúčená chvála a zásluha človeka, alebo je prekrúcané a zneužívané nasledovne: „Ak je spasenie zo
samotnej viery, potom na skutkoch nezáleží a môžeme hrešiť a aj tak byť spasení.“ Alebo: „Nuž, ak
sme ospravedlnení samotnou vierou ešte ako bezbožní, a tým sa rozhojňuje Božia milosť, potom len
hrešme aj naďalej, pretože sme aj tak už v bezpečí a Božia milosť bude takto viac oslávená.“ Rímskym
3:8, „A či potom nemáme radšej robiť zlé, jako sa nám rúhajú, a jako niektorí vravia o nás, že
hovoríme: robme vraj zlé, aby prišlo dobré? Ktorých odsúdenie je spravodlivé.“ Alebo sa pozrime na
Rímskym 5:20. Pavol hovorí: „A k tomu vošiel do toho i zákon, aby sa rozmnožilo prehrešenie; ale kde
sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť.“ Pavol pozná, čo niektorí hovoria: „Nuž, ak
sa milosť rozmnožuje tam, kde pribúda hriech, čo na to povieme?“ Rímskym 6:1, „Nuž čo tedy
povieme? Či zostaneme v hriechu, aby sa rozmnožila milosť?“ To je to, čo tvrdili: „Zostávajme
v hriechu, aby sa milosť rozmnožila.“
Pavol odmieta takéto povrchné prekrúcanie a zneužívanie jeho učenia. Odpovede prináša takmer vo
všetkých svojich listoch, v ktorých ukazuje, ako zo skutočnej ospravedlňujúcej viery nevyhnutne
prýštia dobré skutky a láska. Napríklad v Galatským 5:13 Pavol hovorí: „Lebo vy ste nato povolaní,
bratia, aby ste boli slobodní, len nedávať tej slobody za príčinu telu, ale skrze lásku slúžte navzájom
jedni druhým.“
Až potiaľto sme kládli dôraz na to, čo Jakub nemieni svojimi slovami.
Teraz položme dôraz na to, čo Jakub mieni svojimi slovami a ako sa to týka nás
Živá a mŕtva viera
Čo Boh počíta za spravodlivosť (na ospravedlnenie a spasenie)? Vieru samotnú. Ale akú vieru?
Vieru, ktorá je živá, ktorá poslúcha Božiu vôľu, ktorá produkuje skutky viery a lásky,
ktorá donáša ovocie Ducha
Efezským 5:9 Lebo ovocie Ducha záleží v každej dobrote, spravedlivosti a pravde,
Galatským 5:22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť,
krotkosť a zdržanlivosť
ktorá poslúcha Boží zákon – ktorého podstatou a najvyšším prikázaním je LÁSKA
Rímskym 5:5 …, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný
Rímskym 13:10 Láska nerobí blížnemu zlého, a tedy plnosťou zákona je láska
1 Korintským 13:4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa
1 Timoteovi 1:5 Ale cieľom prikázania je láska z čistého srdca a dobrého svedomia a z nepokryteckej
viery
1 Ján 2:5 Ale kto zachováva jeho slovo, v tom je po pravde láska Božia dokonaná. Po tom známe, že
sme v ňom

5
Ale je to len viera, ktorá nás činí spravodlivými pred Bohom. Láska, ktorá z nej pramení, len ukazuje,
že tá viera je skutočne pravá, živá, ospravedlňujúca viera.
Celý náš text z Jakuba sa zameriava práve na prítomnosť a ukázanie spasiteľnej viery. Jakub sa tu
zameriava na falošnú prázdnu pokryteckú vieru, ktorá nepôsobí lásku. Takáto viera nemôže nikoho
ospravedlniť a spasiť. Verš 14: „Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá
skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?“
Jakub opisuje nepravú pokryteckú vieru takto:
Najprv vo verši 17 hovorí, že taká viera je mŕtva: „Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v
sebe.“ Ak viera „nepôsobí skrze lásku“, slovami Pavla, je mŕtva. Verš 20: Ale či chceš zvedieť, ó,
prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Verš 26: Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i
viera bez skutkov mŕtva
Potom vo verši 19 Jakub hovorí: „Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.“
Na príklade viery démonov ukazuje Jakub, že existuje aj taká viera, v rovine presvedčenia o pravdivej
doktríne, v zmysle verenia v správnu doktrínu, ktorá ale nedokáže spasiť. Vysvetlenie: Židom 11:1
Viera je presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia, a podstatou toho, na čo sa človek nadeje. Viera má
obsahovú zložku (doktrinálnu) a zložku spoľahnutia sa (dôvery). Keď prvá zložka je v poriadku, ale
chýba druhá zložka, nie je to spasiteľná viera. Viera, ktorá zostáva sama (nenadeje sa, nepracuje,
neslúži, neplodí lásku) – je neužitočná, prázdna, jalová, zbytočná, nečinná, neúčinná, márna viera.
ospravedlnení a spasení sme samotnou vierou – viera nezostáva sama, plodí nový život
Ak by sme popreli to prvé a učili:
„Viera plus skutky ospravedlňuje a spasí“,
vyrobili by sme iné, nepravé, falošné evanjelium, ktoré nemá moc spasiť hriešnika.
Ak by sme popreli to druhé a učili:
„Viera môže zostať sama bez ovocia a bez skutkov lásky a aj tak nás ospravedlní a spasí“,
vyrobili by sme falošné učenie, že mŕtva viera môže spasiť hriešnika
NEVYHÝBAJME SA LISTU JAKUBA A BERME VÁŽNE VÝSTRAHY O MŔTVEJ VIERE

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 571
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ospravedlnenie,viera a skutky

Príspevok od používateľa pavel »

Ano, tak to je... súhlasím ...

rudinec
Príspevky: 331
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 11:56

Re: Ospravedlnenie,viera a skutky

Príspevok od používateľa rudinec »

Celý článok sa dá zhrnúť do jednej vety:

Dobré skutky nie su príčinou nášho ospravedlnenia,ale jeho dôsledkom.

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 571
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ospravedlnenie,viera a skutky

Príspevok od používateľa pavel »

Presne tak a to som tvrdil vždy.

Napísať odpoveď