Ničomu nechápem. Nechápem Ježišovej smrti

[schezau]

Nechápem Ježišovej smrti. Neviem čo to znamená, že zomrel za naše hriechy a že nás tým spasil, aj keď by som strašne chcel vedieť. Pochádzam z kresťanskej rodiny, v škole nás učili "ak sa vás niekto bude pýtať na vaše vierovyznanie, tak povedzte: som kresťan katolik" ale čo to znamená byť kresťanom katolíkom nám už nevysvetľovali. Vtedy som sa poriadne pýtať nevedel alebo som sa možno bál, neviem, no časom som prišiel na to čo sa mám pýtať. Tou správnou otázkou je: Prečo? Prečo je to tak? Prečo to takto funguje? Keby som sa dnes niekoho spýtal tak by mi dal takú odpoveď, na ktorú by som sa znova musel spýtať Prečo? a znova odpoveď a znova Prečo? až by to došlo do po odpoveď typu: neviem; lebo je to proste tak; alebo že je to proste koniec, teda že to mám považovať za nejakú absolútnu hodnotu. Ale ja to nemôžem brať za absolútnu hodnotu pretože viem že to absolútna hodnota nie je.
Vie mi teda niekto povedať prečo je Ježišova smrť našou spásou? Nevravím, že nie je. Ja len neviem prečo je tomu tak. Mám milión otázok, no tie sa budem pýtať potom, ak mi dá niekto odpoveď na túto otázku, s ktorou budem spokojný. Možno to chce len iný pohľad na vec. Možno sa mám učiť a chápať veci inakším spôsobom, no bohužiaľ neviem ako na to.

[pavel]

Vie mi teda niekto povedať prečo je Ježišova smrť našou spásou?

Nebudem tu teraz citovať jeden verš z Biblie za druhým, skúsim ti to vysvetliť čo najjednoduchšie.

Adam mal všetky naše vlastnosti a žil v prostredí, kde ho žiadny hriech neohrozoval okrem jediného pokušiteľa. Ten príbeh je dostatočne známy aj neveriacim. Po jeho páde, zlyhaní, vstúpil do jeho života hriech. Hriech nie je len vražda a cuduoložstvo, ale aj lakomosť, závisť, egoizmus, dokonca aj to, keď nemiluješ cudzích ľudí, nerozdávaš im svoju lásku. Tento ideálny stav bol len v "raji" a len do chvíľe kým Adam nezhrešil.

Boh hriech odsúdil an-block. Je jedno či je to vražda, egoizmus, alebo len nepekná myšlienka. Keďže každý z nás a domnievam sa už od prvého výkriku po pôrode (aj tu sa prejavuje okamžite egoizmus), je hriechom nasiaknutý, zasluhuje si smrť. Smrť v konečnom dôsledku však nie je non-existencia, teda nicota, ale existencia bez Boha, Lásky, Svetla. Naopak večný život, je v prítomnosti Boha, Lásky a pokoja. Keďže Boh je dokonalá spravodlivosť, odsúdenie hriechu musí byť odsúdené a potrestané smrťou.

V dobách Starého zákona (pred príchodom Krista), boli všetci tí, ktorí chceli plniť Božiu vôlu ospravedlňovaní obeťami zvierat, ergo nevinných ako predobraz toho, čo malo prísť.

Ježiš, ktorý sa narodil hriešnej Márii (lebo každý človek je hriešny) však zaťažený hriechom nebol. Je to z toho dôvodu, že jeho dedičný prenos (toho dedičného hriechu) sa nedeje skrze gény ženy, ale skrze muža. Iba tak sa mohlo stať, že Pán Ježiš, splodený Duchom Svätým teda vtelený ako plod do tela ženy ostal nezaťažený dedičným hriechom. Ako ďalej vidieť v jeho živote, nikdy nekonal zlo, nikdy nepodľahol hriechu a nikdy neprestal milovať ľudí a Boha.

Keby bol hriešny, nemohol by vykonať zástupný trest za nás, lebo by si smrť zaslúžil. Naopak, musel byť bezhriešny a iba tak mohol ako nevinný naplniť Božiu spravodlivosť a iba tak môže ako ten čo zaplatil najvyššiu cenu za nás povedať Bohu, i za toho som už zaplatil svojou smrťou i za tamtoho, i za tamtú... za každého, kto sa k Nemu prizná, kto prijme túto zadarmo možnosť byť v Jeho prítomnosti na veky, byť v prítomnosti Lásky Radosti a pokoja.

Z toho všetkého vyplýva, že:
1. Jediný spôsob ako naplniť Božiu absolútnu spravodlivosť bola smrť, odlúčenie od Boha
2. Jediný spôsob ako neposlať všetkých ľudí preč od Boha bolo naplniť absolútnu Božiu spravodlivosť, lenže ako? keď človek sám toho nikdy nebol schopný, pretože bezhriešny človek neexistuje.
3. Plán, ktorý pripravil Boh sa tiahne ako červená niť celou Bibliou, množstvo predpovedí, obetí, proroctiev až ku príchodu Spasiteľa.
4. Ako bezhriešny zaplatil za tých, ktorí žili pred Ním ale konali ospravedlňujúce zástupné obety
5. Ako bezhriešny zaplatil za každého i do budúcnosti, ktorý musí vyznať svoju hriešnosť, nemohúcnosť sa sám ospraevdlniť a požiadať o Milosť, presne tak ako to urobil lotor visiaci na kríži vedľa Neho. Nemusel ani prstom pohnúť, ani sa krstiť, ani birmovať, stačilo povedať... "My sme vinní, ale tento nie... Rozpomeň sa na mňa až budeš vo svojom kráľovstve." Priznal vinu a poprosil. Nič viac.

Keby si mal k tomuto alebo k čomukoľvek inému ďalšie otázky, kľudne sa pýtaj.

[javen]

Pavel to vystihol presne. Mňa v tvojom príspevku zaujalo to čo si napísal o absolútnej hodnote.

Ale ja to nemôžem brať za absolútnu hodnotu pretože viem že to absolútna hodnota nie je.

Vedecká sféra má svoje hranice pretože sa nezaoberá vierou, ale faktami, realitou, tím čo vidíme. Môže sa zdať, že absolútna hodnota s tohoto pohľadu naozaj nie je. Vedecký postoj však neberie do úvahy vieru ktorá je duchovnej podstaty. Aby si to pochopil a ako ti aj Pavel napísal, niet inej cesty ako je viera. Ak chceš pochopiť kresťanov a život z viery musíš sa vzdať svojho vedeckého postoja, ktorý skúma všetko do hĺbky, uvažuje o atómoch atď.. Takýto vedecký postoj ti v tejto veci nepomôže, pretože len vtedy pochopíš bohatstvo Božej lásky a Jeho odpustenia ak uveríš, že Boh naozaj je, a že odplatí tím, ktorý Ho hľadajú.
Zahoď za hlavu toho vedca v sebe a nastúp na cestu viery, otvor sa novým pohľadom a víziám, ktoré nie sú o nič menšie a v ničom nezaostávajú za tími vedeckými. Taký je postoj človeka, ktorí hľadá Boha s úprimným srdcom. Je to neustáli boj, nie je to ľahká cesta ak ti to bude niekto tvrdiť, ale Boh ti v tom boji pomôže ak mu odovzdáš svoje srdce dostaneš novú silu, ktorá sa nedá porovnať z ničím na tejto zemi.

[schezau]

To pavel:
Zaujímavé. Myslím, že tomu pomaly začínam chápať.

Keby si mal k tomuto alebo k čomukoľvek inému ďalšie otázky, kľudne sa pýtaj.

Toto sa dobre počúva.

To javen:
Trochu máte pravdu v tom, že sa na to pozerám očami vedca, ale veď predsa aj vo viere musí byť nejaký poriadok a súvislosti medzi všetkým, nie? Veď aj v Múd 13,1 sa píše:

Naozaj od prírody sú ničotní
všetci ľudia,
ktorým nebolo dané poznať Boha;
veď zo všetkého dobrého, čo majú
pred očami,
neboli schopní poznať toho, ktorý je;
ani pri pohľade na jeho diela
nespoznali Tvorcu

Tým nechcem povedať, že treba skúmať tento svet aby sme poznali boha, ale možnože sa v tom dá nájsť nejaká dobrá myšlienka.

A čo sa týka tých absolútnych hodnôt tak myslel som to tak, že napríklad to, že Boh existuje beriem ako absolútnu hodnotu; to, že prví ľudia zhrešili beriem tiež ako absolútnu hodnotu. Jednoducho je to tak a bodka.

Obety a starozákonné zákony - z rôznych dôvodov boli určené rôzne obety a zákony. Tu si položím otázku: Prečo bolo potrebné za niečo obetovať jednu ovečku a za niečo iné desať ovečiek (príklad) ? A odpovedám si: Pravdepodobne bolo potrebné obetovať tých desať ovečiek za nejaký väčší priestupok a teda to sa Bohu protiví viacej ako to, za čo bolo potrebné obetovať len jednu. Tie zákony sú vo vzťahu s Bohom. A kladením si takýchto otázok vlastne spoznávam lepšie Boha. Keby som to bral takým štýlom, že za toto jednu ovcu, za hento desať oviec, za tamto tridsať oviec a tým to pre mňa hasne a nestarám sa o ostatné, tak by som bol zrejme ako farizeji, ktorí vykonávali obety, ale nesnažili sa poznávať Boha a plniť jeho vôľu.
Robím azda niečo nesprávne alebo sa na to zle pozerám?

Dúfam, že som to teraz vysvetlil trocha lepšie ako som to myslel.

[pavel]

Nuž keby si to mal takto rozlišovať..

Prečo bolo potrebné za niečo obetovať jednu ovečku a za niečo iné desať ovečiek

Vyberáš sa zlým smerom...

Človek ktorý vtedy žil, mal povedzme desať oviec, obetovať mal jednu, zväčša najmladšiu, ak by Boh od neho chcel desať, ostal by na mizine... takto to nefunguje a kto ti nahovoril niečo iné o takomto princípe tak zavádzal. Niekedy stačilo obetovať hrdličku, kozliatko ... niečo, čo bolo "nevinné" a čo bolo v majetku dotyčného, pokiaľ nič nemal, stačila odchytená hrdlička, aby sa zaplatilo za hriech. Princíp, delenia hriechov na väčší a ešte väčší, na spôsob odčinenia ich jednotlivo alebo an-block zaviedla katolícka hierarchicko administratívna monarchia. U Boha takéto delenie obetí za hriech neexistuje. On požadoval vždy len jedno a to isté: za hriech je smrť. Do príchodu Pána Ježiša a do času obete na Golgote platilo: "Buď tvoja smrť, alebo zástupná zvieracia." Buď tvoja, alebo zvieracia (predzvesť tej skutočnej) a dnes je to podobné: "Buď tvoja, alebo Kristova." Môžes si vybrať, máš predsa slobodnú vôlu a ver mi, že na tú ti ani Boh nešiahne.

Pamätaj si jedno pravidlo. Boh nikdy od teba nebude požadovať toľko, aby si to nemohol splniť. A tak je tomu i dnes.

[schezau]

Prepáčte, zle som to napísal. Myslel som to tak, že Boh nepovedal: "Ak niečo spravíte zle obetujte jedno zviera." ale on konkrétne ustanovil, kedy, koľko a aké zvieratá obetovať. Ako ste napísali raz bolo potrebné obetovať kozliatko, inokedy hrdličku, ovečku... Alebo zákony. Napríklad ak niekto udrel svoju matku alebo otca, musel zomrieť (Ex 21,15), no ak niekto ukradol býka alebo ovcu a zabil ich alebo predal, musel za každého býka nahradiť päť býkov a za každú ovcu tiež päť oviec (Ex 22,1). Tým nechcem povedať "no tak kradnúť ešte môžem ale udierať svojich rodičov už radšej nie" ale to, že biť svojich rodičov je akoby niečo horšie ako ukradnutie býka. Samozrejme obe sú zlé a človeka zabíjajú.
Keď sa na to pozerám týmto spôsobom, tak si vlastne vytváram obraz o Bohu, no nehodnotím to, ani to neporovnávam, pretože nemám to s čím porovnávať a keďže je to Boh a všetko čo povie Boh je pravda, potom to všetko beriem za pravdu, no zároveň riešim, prečo to Boh takto spravil. Preto tomu chápem tak, že tie zákony sú len od niečoho odvodené - od Božej vôle a cez ne sa snažím spoznať Boha.
Tie obety ale boli len taký príklad. Chcel som tým všetkým povedať, že niektoré veci beriem ako samozrejmosť, no ostatné musím pochopiť, prísť na dôvody prečo to takto bolo ustanovené, aby som spoznal Božiu vôľu. Veď práve to je hľadanie Boha alebo vari nie? Preto som sa pýtal na Ježišovu smrť. Teraz sa snažím pochopiť, prečo musel byť nevinný ten, ktorý za nás zomrel...

[javen]

Veď práve to je hľadanie Boha alebo vari nie? Preto som sa pýtal na Ježišovu smrť. Teraz sa snažím pochopiť, prečo musel byť nevinný ten, ktorý za nás zomrel...

Zbytočne sa nad tím trápiš... Tím nechcem povedať, že sa nemáš pýtať, prečo musel byť nevinný Ježiš Kristus, lebo je to jednoducho tak. Ježiš Kristus bol poslušný svojmu otcovi a to až do smrti na kríži, nechal sa pribiť na drevo, aby sme mali život a mali ho hojne. Ježiš nás raz a navždy oslobodil spod zákona hriechu, keď zomrel za nás hriešnych. Ak by nebol nevinný ako by potom mohol byť Božím Synom? Pretože bolo poslušný až do smrti na kríži povýšil Ho Boh nad každé meno, aby sa v Ježišovi Kristovi skláňalo každé koleno pod slnkom. On je svetlo sveta, nieto v ňom nijakej tmy, keď budeš čítať nový zákon pochopíš a keď prijmeš Jeho Ducha nebudeš sa Ho už na nič pýtať, lebo Ho budeš už iba chváliť za všetko čo pre teba spravil.

[pavel]

Teraz sa snažím pochopiť, prečo musel byť nevinný ten, ktorý za nás zomrel

Veď som ti to napísal. Ale asi nezrozumiteľne.

Nevinný musel byť preto, lebo ak by bol vinný (hriech), zomrel by podľa Božej spravodlivosti ZA SEBA a uz by nemohol do prítomnosti Boha. Zomrel by sám za seba, a nemohol by v rámci absolútnej spravodlivosti povedať Bohu, že zomrel za Ferka, Jožka, Janku...

[javen]

Pre Pavel:

Naše myšlienky a naše cesty sú iné ako tie Božie, možno si myslíme, že konáme správne, ale nesmieme zabúdať, že Boh ma iní plán s tím ktorým človekom. Musíme byť opatrný aj v posudzovaní našich predstáv, tím nechcem povedať, že si nekonal správne, povedal si čo bolo v tvojich silách, to je správne. Musíme byť trpezliví ak ten človek uverí v meno Pána Ježiša Krista a dá sa pokrstiť v Jeho meno podľa milosti jemu danej.. Inej cesty niet, Boh nás vedie k pravde a k láske, k trpezlivosti ku všetkým čo zblúdili od viery, od pravdy, od lásky k nášmu Pánovi. Máme byť zhovievavý, to od nás Boh očakáva.. Možno som trošku tvrdí, ale nie v zlom hľadám len cestu ktorou sa oslávi meno Pána Ježiša Krista, nech je oslávené Jeho meno v každom ľudskom živote.. To je všetko, ty si vystihol podstatu kresťanského života do bodky, len musíme byť trpezliví a teraz nechať pracovať Pánovho ducha.. On už urobí to svoje čo uzná za vhodné.. Ešte raz poviem, nech je pochválený Pán Ježiš Kristus amen.

[mil]

A ešte dodám

Milosť je neobmedzené pôsobenie lásky. Hriech nemôže obmedziť nekonečnú lásku Božiu, no je čosi, čo je tak isto nekonečné a čo úplne zadržiavalo milosť. Je to nekonečná spravodlivosť Božia, ktorá vyžaduje potrestanie hriechu podľa Božieho svätého zákona. Aby láska mohla pôsobiť voľne a bez obmedzenia, bolo potrebné vykonať niečo, čo by uspokojilo všetky nároky Božej spravodlivosti.

Keby mal hriešnik uspokojiť Božiu spravodlivosť, musel by stratiť svoj život, pretože podľa Zákona hriešnik musí zomrieť. “Odplata za hriech je smrť " (Rim. 6 : 23). Avšak ak by mal hriešnik zomrieť, nezostávalo by príležitosti pre lásku. Ak teda mala byť Božia spravodlivosť uspokojená a láska mohla slobodne pôsobiť, musel Boh sám vykonať to, čo bolo potrebné. To je presne to, čo sa udialo na kríži. Božia láska našla cestu, ako uspokojiť Jeho spravodlivosť a uviesť lásku do slobodnej činnosti, ničím nezadržateľnej. ,,V tom je láska, nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy" (I. Ján. 4 : 10).

Preto oddelene od smrti Kristovej nemôže Boh pristupovať k padlému človeku na inom základe, než na báze Zákona a spravodlivosti. Ale keď Kristus zomrel, to čo zdržiavalo lásku Božiu, bolo odstránené, a láska môže teraz pôsobiť úplne slobodne. Toto odstránenie obmedzenia lásky má pre milosť základný význam. Hľa, akú veľkú cenu zaplatil Syn Boží v pohane a utrpení, aby mohla Božia láska pôsobiť voľne v milosti.

Na kríži vykonal Boh to, čo Mu umožnilo slobodne prejaviť svoju lásku bez kompromisu s jeho spravodlivosťou.

Podmienkou pre pôsobenie milosti je viera: “Z viery, aby bolo podľa milosti" (Rim. 4 :16).

ak to zhrnieme, tak

“Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou" (I. Kor. 15 : 10). Je teda všetko, čím veriaci je a všetka práca, ktorú v láske koná, výsledkom milosti Božej. Oddelene od Jeho milosti sa pre Boha nemôže konať nič.

Na kríži vykonal Boh to, čo Mu umožnilo slobodne prejaviť svoju lásku bez kompromisu s jeho spravodlivosťou.

Boh predurčil svojho syna dávno predtým ako sa všetko stalo a všetko tomu podriadil, aby sa to stalo. Aby sa oslávil Boh vo svojom synovi.

--------------

[javen]

Nemám čo dodať, toto je pôsobenie Božej milosti, Jeho lásky, dobrodenia, dobrotivosti, nech je pochválené meno Pána Ježiša Krista amen.