Istota spásy, alebo nádej na spásu ???

[rudinec]

Pred niekoľkými rokmi mi jeden brat,ktorý veril,že stačí uveriť v Krista a spása je zaručená,zaslal pohľadnicu.Bolo na nej napísané: Ján 3:36 „Kto verí v Syna, má večný život;“Otvoril som Bibliu a skontroloval či je tomu tak.S prekvapením som zistil,že mi napísal iba polovicu výroku .Cele znenie výroku je následovné: Ján 3:36 „Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“Z tohto výroku jednoznačne vidieť ,že bez poslušnosti Kristu žiadna spása nebude. Potvrdzujú to aj Sk.3:22-23 „ Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť,23 a bude, že každá duša, ktorá by neposlúchala toho proroka, bude vyplienená z ľudu“,/ Kralický preklad/

Tým prorokom je samozrejme P.Ježíš a neposlušnosť k jeho príkazom znamená istú smrť.

Po prečítani týchto výrokov som získal podozrenie o správnosti tohto učenia.Začal som kontrolovať niektoré výroky Písma z ktorých je toto učenie odvodené a s ktorými najčastejšie operujú zástancovia tohto učenia.Jedná sa o následovné výroky:Jan 10,28-29 „ … a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.“Po kontrole týchto výrokou som zistil,že sú vytrhnuté z kontextu.V predchádzajúcich veršoch tej istej kapitoly je uvedené následovné: „26…,ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.27 Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,“

V 27 verši je jasne ukázané ktoré ovce nebude môcť nikto vytrhnúť z ruky Synovej a Otcovej.Sú to tie ovce,ktoré čujú hlas Pána Ježíša a ktoré ho následujú.Tie ovce,ktoré nie sú poslušné Kristu a nechodia v Jeho šľapajách tých sa toto zasľúbenie netíka.

Podobne sa píše i o zapečatení v Ef.1,12-13 "aby sme boli na chválu jeho slávy, my, ktorí sme sa prv nadejali v Kristovi,13 v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia,"
V týchto dvoch veršoch je jasná podmienka,koho sa zapečatenie tíka:
Sú to tí ,ktorí uverili evanjeliu:Ja môžem s istotou povedať,že 80 percent protestantov nevie,kde sa v Biblii presné znenie evanielia nachádza.Nehovoriac už o vysvetlení jeho zmyslu a význame pre našu spásu.To ovláda len veľmi malé percento kresťanov.

V SB je viacero výrokov,ktoré naznačujú,že s istotou spásy je to zložitejšie,ako sa na prvý pohľad zda.Uvádzam následovné výroky:


Luk.6,46-49 „ A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím? 47 Každý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich - ukážem vám, komu je podobný.48 Podobný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil základ na skale. A keď prišla povodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre založený na skale.49 Ale ten, kto počul a neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.“Z tohoto výroku je jednoznačne potvrdené,že musíme nielen poznať Kristove slová ,ale hlavne ich musíme činiť.

1 Peter 4:17 „ Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Božieho; ale ak najprv od nás, čo bude koniec tých, ktorí neposlúchajú evanjelia Božieho?!18 A jestli aj spravedlivý sotva býva zachránený, bezbožník a hriešnik kde sa ukáže?

Aj z tohto výroku vyplýva,že nestačí len sama viera ,ak nie sme vo viere poslušní plniť Božiu voľu žiadna spása nebude.Sme spasení z milosti skrze vieru v Krista je to dar od Boha,ale je nám daný s podmienkou poslušnosti.
Ďalej chcem uviesť príklad zo SZ o strašných dôsledkoch neposlušnosti syna voči svojim rodičom.

5Moj. 21:18-21 „Keby mal niekto nezdarného syna spurného a nepoddajného, ktorý by nepočúval na hlas svojho otca a na hlas svojej matere, a hoci by ho káznili, predsa by ich len neposlúchal,19 vtedy ho pochytia jeho otec a jeho mať a vyvedú ho von ku starším jeho mesta a ku bráne jeho miesta20 a povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je spurný a nepoddajný, nepočúva na náš hlas, je žráč a pijan.21 Vtedy ho ukameňujú všetci mužovia jeho mesta, a zomrie.“

Tento syn patril do vyvoleného Božieho národa a pretože neposlúchal svojich rodičov musel zomrieť.Čo sa asi stane s človekom,ktorý odmieta poslúchať samotného Boha, keď už neposlušnosť k rodičom bola potrestaná smrťou.

Najtvrdšie slová sú uvedené v 10 kap.1 Kor.

1 Kor. 10:1 „ Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more2 a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori3 a všetci jedli ten istý duchovný pokrm4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou

bol Kristus.5 Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.6 A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom...“

Akého asi trestu dôjde ten, kto neposlúcha Syna Božieho.? Odpoveď je v ep.Žid.10, 26-30... „ Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,27 ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.28 Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov, a o koľko, domnievate sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv zmluvy, ktorou bol posvätený, za obecnú povážil a Duchu milosti urobil potupu?!30 Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.“

Najvážnejšie varovanie pre tých, ktorí nie sú ochotní poslúchať Kristove prikázania je uvedené v 2 Tes.1,7-9 „….keď sa zjaví Pán Ježiš s neba s anjelmi svojej moci,8 v plamennom ohni dávajúc pomstu tým, ktorí neznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Ježiša Krista,9 ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti,..“

Ap.Pavol počas svojho života nehovoril o istote spásy,ale robí všetko preto, aby tohto cieľa dosiahol.

Pavol v ep.Fil.3,11-14 píše následovne:“... ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych.12 Nie že by som už bol dosiahol alebo že by som už bol dokonalý, ale sa ženiem, ak by som len aj mohol uchvátiť, k čomu som aj uchvátený Kristom Ježišom.13 Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už bol uchvátil. 14 Ale jedno robím: na to, čo je za mnou, zabúdajúc a po tom, čo je predo mnou, sa vystierajúc ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi.“

Pavol si bol istý svojou spásou až tesne pred smrťou.A vtedy prehlásil následovnú vetu:“

2 Tim. 4:7 Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval.8 Za týmto už mi je odložená koruna spravedlivosti, ktorú mi dá Pán odplatou v ten deň, on, ten spravedlivý sudca, a nie len mne, ale aj všetkým, ktorí milujú jeho príchod.Pavol splnil Božie pdmienky pre spásu.Zachoval vieru až do smrti a jeho poslušnosť Božím príkazom a plnenie Božej vôle je príkladom pre všetkých kresťanov.

Ak máme istotu spásy,čo potom s výrokmi ktoré hovoria o nadeji ???

Uvádzam výroky, ktoré hovoria o nadeji na večný život v Kristu Ježišovi:Kol.1:5 „.. pre nádej, ktorá vám leží odložená v nebesiach, o ktorej ste prv počuli v slove pravdy evanjelia,“Kol. 1:23 „.. akže trváte založení na viere a pevní a neuchyľujúci sa od nadeje evanjelia, ktoré ste počuli, a ktoré sa zvestuje každému stvoreniu, ktoré je pod nebom, ktorého evanjelia som sa ja Pavel stal služobníkom,“ 1Tes.4:13 „ Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili jako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.“Tít. 1:2 „…na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Bôh pred večnými časy“Tít. 2:13 „ očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista,“Tít. 3:7 „aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života.“

1Pet. 1:3 „Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych,“1 Pet. 3:15 „… ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou“

Nádej a istota spásy si navzájom odporujú.Nemôže byť pravda jedno i druhé.

Na záver výrok,ktorý rieši celý problém:

Jan 14,24 „ Kto ma nemiluje, ten neostríha mojich slov“. Nerešpektovanie Kristových príkazov znamená neposlušnosť proti najdôležitejšiemu príkazu Biblie: Mar.12, 30 „ A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. „

[pavel]

Pokiaľ sa niekdo znovuzrodil, svojou spásou už tu a teraz si môže byť istý: http://www.krestan.info/index.php/istota-spasy

[rudinec]

Pokiaľ sa niekdo znovuzrodil, svojou spásou už tu a teraz si môže byť istý: http://www.krestan.info/index.php/istota-spasy

Rímskym 5:1  Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista,
2  skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti, v ktorej stojíme, a chválime sa nádejou slávy Božej.
3  No, nie len to, ale sa chválime aj súženiami vediac, že súženie pôsobí trpezlivosť
4  a trpezlivosť dokázanosť a dokázanosť nádej,
5  a taká nádej nezahanbuje, .....

[stefan]

A ako vlastne máme chápať význam, tejto (poviem "nepodarenej") vety,?...:
.
.
kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života,

viera je aktom dobrovolnosti a nie poslušnosti príkazov Syna.
Pokladám to za špatný preklad.
Pre porovnanie prikladám originálne znenia veršov z KingJammesBible.:
Joh 3:36 He that believeth on the Son hath everlasting life: and he that believeth not the Son shall not see life; but the wrath of God abideth on him.
a druhý je z GermanElberfelderBible.:
Joh 3:36 Wer an den Sohn glaubt, hat ewiges Leben; wer aber dem Sohne nicht glaubt, wird das Leben nicht sehen, sondern der Zorn Gottes bleibt auf ihm.

Z čoho vyplýva, že kto verí na Syna, má večný život, kto ale synovi neverí, neuvidí večný život.
.
Je to záväzný výrok, bez akýchkoľvek úprav v podmienkach.
Použité slovo "poslúchať" je pravdepodobne prevzatý "čechyzmus" poslouchat, čo znamená načúvať, počúvať

Tento rozpor pozorujem aj v.:
V 27 verši je jasne ukázané ktoré ovce nebude môcť nikto vytrhnúť z ruky Synovej a Otcovej. Sú to tie ovce,ktoré čujú hlas Pána Ježíša a ktoré ho následujú.Tie ovce,ktoré nie sú poslušné Kristu a nechodia v Jeho šľapajách tých sa toto zasľúbenie netíka.

Rozumiem celý význam tak, že
slovné spojenie "ktoré nie sú poslušné Kristu", má podľa mňa znieť...: ovce - ktoré neveria hlasu Ježiša, ktorý čujú.....atd.


Efezským 2:8 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, .......

[marek]

stefan

Aj démoni veria a trasú sa.
A teda sú démoni vo viere poslušný?

Všetko je len samé slovičkárenie. Podstata je rovnaká... Ak niekto chce naozaj porozumieť, tak veľmi presne porozumie tomu čo znamená: kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života...

Iba ak si che niekto svoju vlastnú neposlušnosť vo viere ospravedlniť a nechce ju vidieť, tak neporozumie...

Nieje teda úplne jedno, či sa povie, že ak je niekto vo viere neposlušný, tak neuzrie života... alebo, že ak je niekto vo viere neposlušný, tak vlastne naozaj neverí, veď tak či tak ten "neposlušný" neuzrie života...

Alebo dobre. Viera je dar Boží.

Ale kto ho má, ten kto je poslušný?
Alebo ten, kto je neposlušný?
A čo ty Stefan? Ty veríš? A pokiaľ veríš, ty si vo viere poslušný? A pokiaľ nie si vo viere poslušný, tak čo osebe súdiš? Veríš? Alebo Neveríš? Alebo súdiš, že veríš, len si vo viere neposlušný... No a tak vidíš, ako sa dá zo slovíčkami slovičkáriť... No podstata toho, čo sa chce naozaj povedať, je predsa rovnaká...

[stefan]

pre.: Marek,
udaj prosím ťa, ten verš z Evanielia, ktorý mi PRIKAZUJE poslúchať - mienim teraz ten Príkaz - akoby zákon.
.
toto sú tie slová v gréckom originály, môžeš si ich vysvetliť, keďže sa ti to zdá byť .: "čuť a poslúchať" slovíčkárením.

πιστεύω
ἀπειθέω
.
pýtaš sa.:
ty si vo viere poslušný? atd.,
vieš, ja si viem sám sebe odpovedať,
ale smelo ti môžem povedať, že nie - nikto mi to neprikázal.
Jednoducho verím, bo čujem hlas
a ja tomu hlasu verím.
Ten hlas, je môj pastier, nemusí na mňa
"povelmi" volať, kam sa on otočí a ide, ja-ovca
idem za ním, lebo patríme spolu (obrazne asi tak).
Dielo Milosti stojí na viere, a nie na príkazoch.
Prikázania mali židia - Boží vyvolený národ,
a nedokázali ich dodržať čo len jedno.
Po Ježišovej smrti, dostali šancu pohania a národy,
ktoré majú zákon napísaný na srdci, vo svojom nútri.
Je len otázne, či začujeme ten vnútorný hlas volania.
Ježiš, keď dokonal, roztrhla sa opona v chráme,
z čoho plynie poučenie, ...
ale to tu určite nemusím obšírne vysvetlovať.

[marek]

stefan

pýtaš sa.:
ty si vo viere poslušný? atd.,
vieš, ja si viem sám sebe odpovedať,
ale smelo ti môžem povedať, že nie - nikto mi to neprikázal.

Keby si naozaj počul hlas Krista, bol by si vo viere poslušný Synovi, ale preto, že naozaj nepočuješ, tak si neposlušný vo viere Synovi a to, že si neposlušný vo viere Synovi, sám priznávaš...

Ten hlas, je môj pastier, nemusí na mňa

Ale aký hlas ťa to pasie, keď sám priznávaš, že mu nie si poslušný...

idem za ním, lebo patríme spolu

Bol Kristus poslušný svojmu Otcovi až po smrť na Kríži? Bol...
A ty vravíš, že ideš za ním a patríš k nemu... Ale ako ideš, keď si vo viere neposlušný Kristovi...

Kristus ti vraví, keď ťa niekto udrie na jedno líce nastav mu aj druhé, ale ty ho nenastavuješ, lebo si neposlušný Synovi...
Kristus ti vraví, vzdaj sa všetkého čo máš a nasleduj ma, ale ty sa nevzdávaš, a nenasleduješ, lebo si neposlušný, keby si bol poslušný, vzdal by si sa a nasledoval by si...
Kristus ti hovorí, milujte svojich nepriateľov, ale ty nemiluješ, pretože si neposlušný vo viere Synovi...

Keby si naopak počul Kristov hlas, toto všetko by si robil a tak by si bol vo viere poslušný Synovi...

A to, že ti nikto neprikazuje byť vo viere poslušný, to máš pravdu, keby si totiž naozaj veril, bol by si poslušný prirodzene skrze vieru...

Ale ak nikto neprikázal byť vo viere poslušný, kto ti prikázal byť neposlušný...?

[stefan]

...škoda, že si nepochopil....
chlapče, chlapče, je to veľká škoda,
obávam sa, že hovorí z teba pýcha
a vyčítavým spôsobom sa ma snažíš
v niečom poučiť, čo mne je jasné.
Ono slovo, "poslúchať" sa nachádza
v iných veršoch a tam ten preklad sedí.

[marek]

stefan

obávam sa, že hovorí z teba pýcha
a vyčítavým spôsobom sa ma snažíš
v niečom poučiť, čo mne je jasné.

To, že som pyšný, to máš pravdu. Som pyšný a pretože som pyšný, tak nepočujem hlas Krista, lebo Kristus nevedie k pýche, ale k pokore. A v tom je moja neposlušnosť vo viere a pretože som neposlušný vo viere Synovi, tak nepočujem Syna...

Ty však Sefan vravíš, že si neposlušný vo viere, ale že počuješ veľmi dobre... A v tom si buď protirečíš, alebo sám seba zavádzaš...

[stefan]

...áááá, čože kopol som ťa do EGA, či čo?
Bolí to?
Prepáč, nechcel som.
Len neviem prečo hneď tasíš nože,
dosť jasne som ti napísal,
že ten hlas, mi nič neprikazuje,
ale že ho počúvam a riadim sa podľa neho
ako sa dá a to nemá s poslúchaním
nič spoločné.
Lebo je tu spústa okolo nás,
čo vôbec ten hlas nepočujú,
ale počúvajú falošný hlas, svoj vlastný rozum - to sú hovädá,
ako ich sám Boh menuje (Job.18:3).
.
.
neunúvaj sa, nemusíš odpisovať.

[marek]

stefan

Lebo je tu spústa okolo nás,
čo vôbec ten hlas nepočujú,
ale počúvajú falošný hlas, svoj vlastný rozum - to sú hovädá,

Horší je však ten, kto počuje, ale neposlúcha. Ten má väčšiu vinu...

Hovädá totiž hrešia z nevedomosti, ten čo počuje a neposlúcha, hreší vedome....

[mil]

Vážení aj tu sa o tom diskutovalo: http://1net.sk/krestanskeforum/viewtopi ... vota#p1417

Ján 3:36 Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.

...(Kto nie je) - (vo viere poslušný Synovi)... – je ten kto neverí v Syna a nie ten, kto verí a je neposlušný Synovi. Ak to obrátime - (vo viere poslušný Synovi) - (Kto nie je) - teda neverí. Celkom iný protirečiaci význam by bol, ak by to bolo napísané vo zmyslu, že vo (viere je neposlušný). To je ale neprijateľné!

Inač povedané a jasnejšie - preklad Kralický

36Kdož věří v Syna, má život věčný; ale kdožť jest nevěřící Synu, neuzříť života, ale hněv Boží zůstává na něm.

Tu sa nehovorí o tom, že keď má niekto vieru, a keď je neposlušný Synovi, tak neuzrie života, ale kto neverí Synovi - ... kdožť jest nevěřící Synu... neuzrie života.
To je rozdiel, že!
Neposlušnosť so skutočnou vierou nejde dokopy. Ten kto uveril Pravde evanjelia a je už novým človekom narodeným z ducha, tak neposlušnosť zmizne. Ale ten, kto nie je vo viere poslušný Synovi, alebo inač - bez viery - samozrejme aj neposlušný (neveriaci v Syna) - neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.

Marek napísal: Aj démoni veria a trasú sa.
A teda sú démoni vo viere poslušný?

Mnohí hovoria, že veria že Boh existuje, no neveria že Ježiš je Kristus, neveria, že vstal z mŕtvych, neveria že Ježiš je synom Božím, neveria, že Otec je v Synovi a že sú jedno atd. atd. Opovrhujú Božím Slovom aj keď veria že Boh existuje.

No pravá spasiteľná viera je presvedčenie, že Slová Ježiša Krista, ktoré svedčí o sebe sú Pravdou. Teda presne to, čo Ježiš vyriekol, pretože iba to je Božie Slovo a iba to je Pravdou a iba to je vierou na spasenie.

Tu nejde o vieru, že Boh existuje, že Kristus chodil po zemi, ale uveriť jeho Slovu, ktoré je Pravda a život. Týmto prijímame to Slovo do svojho srdca a v tom Slove aj žijeme.

Predsa aj ateista môže veriť, že nejaký človek, ktorého volali Ježiš Kristus chodil po zemi no neprijíma jeho Slovo života do svojho srdca, tak ako môže v tom Slove žiť?

[Simon]

Ďakujem Bohu, že medzi protestantami sú aj takí ľudia ako rudinec a marek, ľudia úprimní, ktorí naozaj chcú nasledovať Ježiša Krista. Pretože ak chceme nasledovať Krista, musíme zaprieť sami seba a vziať svoj kríž. Ostatní diskutujúci v tejto diskusii nechcú zanechať svoj život pre Krista. Presne toto kritizuje Jakub a Katolícka cirkev, keď vyhlasuje, že viera nestačí. Lebo aj medzi kresťanmi sú ľudia, ktorí tvrdia, že veria. Pretože radi, ako poukazuje Peter vo svojej epištole, prekrúcajú Pavlove slová. Myslím si, že práve preto máme Jakubovu epištolu v Novom zákone. Pretože títo ľudia vyznávajú jazykom, že veria, prijali vieru svojim rozumom, ale čo vraví Pavol o viere?
Rim10,9: Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.

Rim10,10: Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Spasený budeš, iba keď veríš srdcom. Lebo jazyk hovorí to, čím prekypuje srdce. A zo srdca vychádza zlo. Je pochopiteľné, že ďalej hrešia, lebo ich srdce sa nezmenilo, pretože neuverilo. A takáto "viera" ťa nespasí. Na katolíckej aj protestantskej strane sú "cukríkoví kresťania". Na katolíckej strane prevažujú tí, ktorí si chcú kúpiť spásu skutkami a na protestantskej tí, ktorí nechcú zomrieť sami sebe čiže zmeniť svoj život. A títo sa potom hádajú, kto z nich verí na spasenie. Správna odpoveď je, že ani jeden z nich. Spása nie je miesto, kde sa dostanem, keď splním nejaké podmienky. Nedostanú ma tam ani skutky, ani "viera" v môjho osobného spasiteľa. Pretože spása spočíva v zmnene zmýšľania a následne srdca. Toto poznanie a zistenie, že presne toto učí Katolícka cirkev, ma priviedli do jej ovčinca. Preto mi je smutno, keď vidím "praktizujúcich katolíkov" a keď počúvam protestantov, ktorí kvôli týmto "katolíkom" zavrhujú cirkev. Ale kľúčom k zmene života je poznanie Ježiša Krista. Pretože jedni i druhí si myslia, že slúžia Kristovi, ale Kristus im povie: Nepoznám vás. Odíďte odomňa páchatelia neprávostí. Ježiš súdi podľa lásky. Lebo keby som robil i tie navznešenejšie skutky, no lásky by som nemal, nerobil by som to z lásky ku Kristovi, čo mi to osoží. Do Krista sa môžem zamilovať iba vtedy, keď Ho spoznávam. Ako môžem milovať niekoho, koho nepoznám? Ďakujem Bohu, že ma priviedol na stránku http://www.inky.sk
Konečne ma zbavil neistoty či verím správnemu výkladu Písma. Čítať materiály na stránke http://www.inky.sk je osviežujúce. Boh hasí smäd môjho srdca. Spoznal som, že práve po takom Bohu som vždy túžil, ako Ho predstavuje inky. A nejdem tu už ďalej vypisovať, čo všetko mi Boh skrze tohto Svojho kňaza dáva, kto je smädný, nech pristúpi k prameňom živej vody.

[mil]

Tu je vidieť rozpoltenosť tvojho srdca a chceš nájsť nejakú zlatú strednú cestu medzi katolíckym učením a medzi učením Ježiša Krista. No ten, kto v plnosti nenasleduje Slovo Ježiša Krista, tak nie je jeho.

Ako som ti už písal a na tomto príklade je vidieť, kde je pravda. Z Ježišových slov jasne vieme, že to čo vchádza do úst a ide do brucha, tak nič z toho nepoškvrňuje človeka, ale to čo vychádza z úst. Mat15 19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;

Je tak, je! V tom istom zmysle napíšem, že tak podobne nič z toho čo vchádza do úst a ide do brucha nemôže posväcovať človeka – žiadna oplátka a pod., ale to čo vchádza vierou do srdca – Slovo života – chlieb srdca - Kristus. A to čo je v srdci - Slovo života aj vychádza zo srdca a to posväcuje človeka.

Toto sa nedá poprieť, lebo je to v tom istom zmysle. Potom je jasné, že to čo stvára KC formou transsubstanciácie je nepravé a účelové.

Istota spasenia v Kristu je to najradostnejšie, čo človeku zvestuje Boh! Všetko čo túto istotu spasenia v Kristu popiera a to akýmkoľvek spôsobom je od zlého!

[pavel]

Poprosím Vás, v tejto časti fóra sa skúste vyhnúť porovnávaniu RKC/KC s čímkoľvek. Na to je určená časť Diskusia s Katolíkmi. Založte tam tému istota spásy alebo podobne a pokračujte tam.

[rudinec]

Ja si nemôžem priznať žiadnu zásluhu za svoju spásu.
Všetky zásluhy za spasu ľudstva patria Kristu.

Ak som ja P.J.Krista uznal za svojho pána a spasiteľa,tak
potom nie je možné aby som ja niekoho kto je mojím Pánom neposlúchal.

Lukáš 6:46  A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím?

Čiže aku ja mám istotu spásy ak sám u seba vidím svoju neposlušnosť ?

Preto budem radšej hovoriť o nadeji spoliehajúc na milosť Božiu.

[rudinec]

 Potvrdzujú to aj Sk.3:22-23 „ Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť,23 a bude, že každá duša, ktorá by neposlúchala toho proroka, bude vyplienená z ľudu“,/ Kralický preklad/

Tym prorokom je predsa P .J.Kristus
Berte to prosím do úvahy.

[marek]

mil

Mnohí hovoria, že veria že Boh existuje, no neveria že Ježiš je Kristus, neveria, že vstal z mŕtvych, neveria že Ježiš je synom Božím, neveria, že Otec je v Synovi a že sú jedno atd.

Myslíš si, že démoni neveria, že Ježiš je Kristus, neveria, že Ježiš vstal z mŕtvych, neveria, že Ježiš je Božím Synom?

No pravá spasiteľná viera je presvedčenie, že Slová Ježiša Krista, ktoré svedčí o sebe sú Pravdou. Teda presne to, čo Ježiš vyriekol, pretože iba to je Božie Slovo a iba to je Pravdou a iba to je vierou na spasenie.

To nabáda k tomu, že stačí uveriť, že v Biblii je napísaná pravda a som automaticky spasený.
Napríklad Mojžiš, ten predsa nie len uveril tomu, čo mu hovoril Boh, ale následne to aj plnil, čo znamená, že jeho viera korešpondovala s jeho skutkami...
A práve tak, ak Ježiša nazývame Pánom a učiteľom, tak potom sme povinní, nie len veriť tomu, že Ježiš je Kristus a že to, čo nám hovorí je pravda, ale sme povinní to, čo nám hovorí a čo nás učí aj plniť a teda žiť. A pokiaľ to nežijeme a neplníme, tak nie sme vo viere poslušní... A naša viera je neúplná a prázdna. Teda mŕtva...

Predsa aj ateista môže veriť, že nejaký človek, ktorého volali Ježiš Kristus chodil po zemi no neprijíma jeho Slovo života do svojho srdca, tak ako môže v tom Slove žiť?

A predsa sú aj ľudia, čo veria, že Ježiš je Kristus, teda veria v slovo, ale nežijú to, v čo veria... Lukáš 6:46 A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím?

Ateista nebude ospravedlnený v Kristovi, lebo v neho neuveril a bude súdený podľa svojich skutkov...

Toho, čo uveril, toho ospravedlní jeho viera, ale aká viera, viera v to, že uveril tomu, čo počul alebo čítal, alebo viera ktorú žil...? A teda, ospravedlní ho viera bez skutkov, alebo viera zo skutkami? Toho čo uveril, toho vždy totiž ospravedlní, alebo neospravedlní jeho viera, nie skutky...

A keby doslova platilo "36Kdož věří v Syna, má život věčný; ale kdožť jest nevěřící Synu, neuzříť života, ale hněv Boží zůstává na něm." tak potom prečo zavrhujete katolíkov? Napríklad pre ich neposlušnosť, že okrem Syna, majú aj matku...?

[Simon]

Aby sme boli spasený, musíme najprv veriť všetko, čo Boh zjavil.
Čo Boh zjavil, tomu nás učí Cirkev katolícka.
Viera je každému človekovi potrebná, lebo Kristus Pán hovorí: "Kto neuverí, bude zatratený." (Marek 16, 16.)
Výslovne máme vedieť šesť hlavných právd, a to:
1. Boh je len jeden;
2. v Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch svätý;
3. Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil;
4. Boh je spravodlivý sudca,ktorý sa dobrým odpláca a zlých tresce;
5. duša človeka je nesmrteľná;
6. milosť Božia je na spasenie potrebná.

Sv. Augustín sklamal sa v hriešnom svete. Už mu bolo na zúfanie, ale počul hlas, ktorý ho upomínal na Písmo sväté: "Vezmi ho a čítaj!" Vzal do ruky Písmo sväté a čítal ho. Stal sa svätým.
Radi čítavajte Písmo sväté a iné nábožné knihy a učte sa Bibliu, lebo "čím viac sa budeš živiť vierou, tým viac budeš nasýtený rozumením" (Sv. Anzelm). Ako lampa osvecuje dom, tak osvecuje viera dušu. Ako z veže máme čistý výhľad na pole a dedinu, tak i s vierou nazrieme do tých tajomstiev prírody, duše, ktorých rozumom nepoznávame. "Viera podobá sa palici, ktorou trasúce sa údy podopierame, aby sme lepšie mohli chodiť: vierou podporujeme slabý rozum, aby sme lepšie poznali." (Sv. Ján Zl.)

Čo veriť máme, to je nakrátko v apoštolskom vyznaní viery.
Apoštolské vyznanie viery znie takto:
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. I v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána: ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny; trpel za vlády Pontia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych; vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, svätú Cirkev katolícku, spoločenstvo svätých, odpustenie hriechov a život večný. Amen.

Čím si získame večnú blaženosť?
Kto chce dôjsť do cieľa, musí najskôr poznať cestu k nemu, a potom musí po nej kráčať. Tak aj my, ak chceme dôjsť večnej blaženosti, musíme najskôr cestu k nebu a poznať a po tejto ceste sa vybrať. Kde chýba jedno alebo druhé, tam nemožno o dosiahnutiu tohto cieľa hovoriť. "Tak boli pohania duševne slepí, pretože cestu spasenia nevideli; židia potom boli duševne chromí, pretože cestu spasenia síce poznali, ale po nej nešli." (sv. Gregor Veľ.)
Večnú blaženosť získame takto:
1. Musíme sa snažiť poznať Boha vierou v pravdy Bohom zjavené.
Kristus hovorí: "Ten potom je život večný, aby poznali Teba, ktorý jediný si pravý Boh, a ktorého si poslal, Ježiša Krista." (Ján 17, 3.). K poznaniu boha vedie nás viera. "Viera predchádza, vedenie (poznanie) nasleduje." (sv. Anz.). Viera je matkou poznania.
2. Musíme plniť vôľu Božiu zachovávaním jeho prikázaní.
Kristus povedal vo svojom rozhovore s bohatým mládencom: "Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania." (Mat. 19, 17.) Služobník tiež dostáva mzdu len za prácu.
Len svojimi silami však nemôžeme ani veriť, ani prikázania zachovávať; k tomu potrebujeme milosť Božiu.
Človek potrebuje k dosiahnutiu svojho cieľa milosť Božiu. Áno, i Adam v stave svojej nevinnosti ju potreboval. Roľník, ktorý obrába pole, nič nezíska bez dažďa a slnečného svetla. Tak sa darí i človekovi v jeho snahe po večnom cieli. "Ako zem potrebuje slnko, ktoré ju osvetľuje a zahrieva, tak naša duša potrebuje milosť Božiu." (Sv. Chrysost.) Po pádu prvých ľudí však potrebujeme tejto milosti Božej tým viac, pretože tým hriechom sme skazení a oslabení. Všetko, čo je slabé, potrebuje pomoc a oporu. Slepý potrebuje vodcu, chorý liek; tak potrebuje človek hriechom skazený cudziu pomoc, totiž milosť Božiu, ak má dôjsť svojho cieľa. (Sv. Bonav.) Ľudstvo sa podobá človeku, ktorý pre mdlobu odpadol a ďalej nemôže; ak vidí tento úbožiak pohoniča s povozom, prosí, aby ho odviezol. Tak i my, pretože poznáme a cítime svoju mdlobu, musíme sa ohliadať po pomoci a tú nájdeme len u Boha (Al. Stolz). Preto nám Kristus hovorí: "Bezo mňa nemôžete nič činiť." Písmo sv, hovorí "Ak nestavia pán domu, márne pracujú tí, ktorí ho stavajú; ak nestráži Pán mesta, márne bdejú tí, ktorí ho strážia." (Ž. 126, 1.). Ľudia hovorievajú: "Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania."
Milosťou Božou nazývame hlavne prostriedky milosti, ktoré Kristus k tomu ustanovil. Z toho vyplýva:
3. Musíme používať tieto prostriedky milosti, najmä sv. omšu, sv. sviatosti a modlitby.
Viera je teda ako cesta k nebu, prikázania nám ju ukazujú, prostriedky milosti sú ako peniaze na cestu. Cesta k nebu je úzka, strmá a tŕnitá a málokto ňou kráča. Naproti tomu "priestranná je brána a široká cesta, ktorá vedie k záhube, a sú mnohí, ktorí ňou prechádzajú." (Mat. 7, 13.).
Kratšie možno povedať: večnú blaženosť získavame náboženstvom.
Náboženstvom totiž rozumieme poznanie Boha, ako i život podľa Božej vôle. Náboženstvo nijak nezávisí len od rozumu a vedomostí, alebo v samotnej znalosti vecí náboženských. Potom by boli i diabli nábožní, pretože oni vedia, čo Boh žiada, ale jednajú práve naopak. Náboženstvo sa javí hlavne v plnení Božích prikázaní; javí sa teda hlavne vo vôli a v skutku. Slovo "náboženstvo" znamená ako vzájomný zväzok medzi Bohom a človekom, alebo tiež znamená toľko, ako velebenie najvyššej bytosti, Boha. Preto tiež nazývajú sa ľudia, ktorí zvlášť horlivo plnia vo svojom živote Božiu vôľu, ľudmi "nábožnými", pretože práve oni takto najviac Boha velebia a oslavujú (zvlášť rehoľníci).
Slovo "náboženstvo" sa niekedy zamieňa tiež so slovom "vyznanie", t. j. vyznanie náboženské, pretože náboženstvo a vyznávanie toho náboženstva nemožno od seba odtrhnúť. Nie je žiadnym pravým náboženstvom náboženstvo, ktoré by bolo len v srdci ukryté a nejavilo sa zároveň i navonok slovom i skutkom. Kto tvrdí, že nezáleží na vyznávaní náboženstva, avšak že stačí, ak má len človek náboženstvo v srdci, hovorí práve tak bláznivo ako ten, kto by tvrdil, že nezáleží na tom, čo pred súdom vypovedá, len keď si človek to pravé myslí. Či to nie je podvod a pretvárka, inak rozprávať a inak myslieť?
Náuka o viere, o prikázaní a o prostriedkoch milosti nazýva sa náuka náboženská.
Tiež možno povedať: náuka náboženská je náuka o Bohu. Veď nás učí, čo je Boh a čo Boh od nás žiada. Náuka náboženská vôbec nie je náboženstvo samé, ako vyplýva z predošlého. Náuka náboženská je prvá a najdôležitejšia zo všetkých náuk, vied, pretože ona odpovedá na najdôležitejšie životné otázky; ona nám dáva odpoveď na otázky: Prečo sme na svete? Čo sa stane so mnou po smrti? Odkiaľ sa vzal svet? a t. ď. Pokiaľ si človek na tieto otázky nedokáže správne odpovedať, je nevedomým a nespokojným. I to si treba všimnúť, že všetky náboženské pravdy vnútorne spolu súvisia; sú v pravde ako nejaká budova. Čo sú u budovy základy, to sú v náboženstve základne pravdy náboženské (o najsv. Trojici, o vtelení Božieho Syna, o dedičnom hriechu a t. ď.). A ako v budove tehla na tehle spočíva, tak v náboženstve pravda z pravdy vyplýva, alebo s ňou súvisí. Ako budova má svoje steny, tak náboženstvo má svoju náuku o viere, náuku o mravoch, náuku o Božej pocte. "Celý katechizmus je vnútorne zázračne súvisiaci systém zjavených základných právd náboženských." (Ketteler).

Často v našich dňoch možno počuť, že vraj náboženstvo je vecou súkromnou, teda ako vedľajšou. Kto tak rozpráva, ten sa tiež domnieva, že vyučovanie v náboženstve je menej dôležitým, než vyučovanie napr. čítania, písania, počítania; ale mýli sa. Náboženstvo je práve vecou najdôležitejšou, najužitočnejšou a najpotrebnejšou pre život človeka.
1. Náboženstvo je božské svetlo k osvieteniu nášho rozumu.
2. Náboženstvo dodáva našej vôli nadľudské sily ku konaniu dobrých skutkov a k potlačovaniu zlých žiadostí.
3. Náboženstvo vlieva útechu v nešťastí a chráni pred zúfalstvom.
Kto teda pripravuje svojho blížneho o náboženstvo, podobá sa ukrutnému vrahovi, pretože ho ženie do zúfalstva a k samovražde.

Kto sa chce vyjadrovať ku katolíckej viere, musí poznať aspoň detský katechizmus. Katolíci že sú neposlušní? (Ján XIX, 25-27) Prijal ju teda Ján a s ním cirkev za matku, čo najdrahší dar, čo vynikajúci a čistý obraz samej cirkvi; a tým sa nám všetkým stala matkou a orodovnicou, aby sme sa jej príhovorom stali hodnými Kristových zásluh.

[pavel]

Aby sme boli spasený, musíme najprv veriť všetko, čo Boh zjavil.
Čo Boh zjavil, tomu nás učí Cirkev katolícka.

Pozor vážení!!! Toto je lož!!! katolícka cirkev učí náboženstvo, ktoré vedie ľudí k podriadenosti kléru a systému, ktoré za stáročia vyšperkovali k dokonalosti aby si obyčajný človek neznalý Božieho Slova myslel, že je dobrej ceste.

Keď chcete vedieť ako vznikali rôzne nariadenia, ktoré dnes volajú sviatosťami a bez nich nieje možné prísť k Bohu, prečítajte si tieto dejiny: http://www.krestan.info/index.php/dejiny-krestanstva

Tak isto sa tam dozviete o životoch svätých, ktorí nikdy svätí neboli, ktorým nebolo cudzie násilie, vraždy, politikárčenie, smilstvo a to prosím pekne vždy išlo o predstaviteľov katolíckej cirkvi na najvyšších postoch, vraj nasledovníkov apoštolov Matúša, Mareka, Lukáša a Jána!!!