dedo napísal: Ak čítam nejakú knihu, tá vyvoláva vo mne predstavy, niekedy reálne inokedy abstraktné, neskutočné, nereálne - rozprávkové a tu sa objavuje tvrdenie, že takýmto textom by som mal uveriť a zmením svoju podobu na podobu božieho syna, čiže ponúka sa tu ďalšia nezmyselná abstrakcia, ale dostatočne tajomná, aby upútala ľudskú myseľ. Považujem to za prefíkaný psychologický ťah a tlak na ľudské vedomie. Pýtam sa prečo to robíš?
To čo píšem je pravda no nie je to moja pravda, ale Božia Pravda. Nikdy by som si neuvedomil takúto vec sám od seba. Boh mi to zjavil vo svojom Slove – v zasľúbení Božom, ktorému som uveril.
1Ján 3:2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je".
Zdokonaľovanie sa v Kristu je proces do konca života s plným vedomím istoty spasenia ktoré nám Boh zasľúbil z milosti skrze vieru na oslavu Boha.
Rim 8:14 Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími
Gal 3:26 Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi
Preto keď sa modlíme hovoríme – „Otče náš, ktorý si v nebesiach...“.
Už som to raz písal no napíšem znovu, možno sa niekomu vyjasní.
Ako vidíš je tu postavenie veriaceho ako dieťaťa Božieho, ktoré je pevné zasľúbením Božím z milosti, skrze vieru. Uvedomovanie si tohto pevného postavenia voči Bohu skrze spasiteľnú vieru z moci Ducha má za následok zosúladenie stavu veriaceho tak, aby zodpovedal postaveniu dieťaťa Božieho a to je cesta v milosti Božej k dokonalosti v Kristu. No nikdy nie naopak. Nemôže najprv nastať zosúladenie stavu s postavením, ak do tohto postavenia dieťaťa Božieho Boh ešte človeka neuviedol. Príklad: človek sa nemôže správať ako skutočný riaditeľ, keď ho nikto do postavenia riaditeľa neuviedol. Najprv musí byť uvedený do postavenia riaditeľa a až potom nastáva zosúladenie stavu, aby zodpovedal postaveniu riaditeľa.
To, že je tu milosť Božia, tak postavenie veriaceho v ničom nie je podmienené jeho stavom a predsa je medzi týmito dvomi úzky vzťah. Je to postavenie, od ktorého závisí existencia stavu. Aby mohol človek žiť duchovným životom, musí sa najprv z Ducha narodiť. No najprv musí nastať zmierenie a prijatie. Metóda milosti vyučujúcej spočíva v tom, že milosť najprv poukazuje na to, čo Boh vykonal pre naše postavenie pred tým, ako nás uviedol do tohto postavenia a potom je tu výzva k životu, ktorý má byť s týmto postavením v súlade.
Z toho vyplýva, že toto postavenie musí Boh najprv realizovať a až potom ho môže uplatniť ako motív veriacemu k dosahovaniu dokonalosti v Kristu — stavu veriaceho. Ďalej toto postavenie dieťaťa Božieho musí byť dokonalé vo všetkých detailoch. Toto vylučuje akúkoľvek možnosť prispenia zo strany človeka, ktoré by bolo vždy poznačené nedokonalosťou. Ak niekto opovrhuje milosťou a tvrdí, že najprv je nutný stav, aby sa konečne mohlo uskutočniť aj postavenie, znamená trvať na prispievaní ľudských zásluh Božiemu dokonalému dielu a poprieť absolútnu dokonalosť tohto diela a tým aj poprieť milosť a uznať zásluhovosť.
Ak sa nedospeje najprv k poznaniu, že postavenie v žiadnom prípade nezávisí od stavu, ale že stav je úplne závislý od postavenia, tak sme neporozumeli dielu Milosti.
Teda všetko, čím veriaci je a všetka práca, ktorú v láske koná je výsledkom Božej milosti. Oddelene od Jeho milosti sa pre Boha nemôže konať nič. V Božej milosti je zahrnuté všetko čo Boh vykonal pre našu spásu, teda aj obeť za naše hriechy.
Rim 8:2929Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. 30A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. 31Čo tedy povieme na to? Ak je Bôh za nás, kto proti nám?! 32Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!? 33Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Bôh je, ktorý ospravedlňuje. 34Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel, a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý aj je po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás.
35Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? 36Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie. 37Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval. 38Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci 39ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.
dedo napísal: Považujem to za prefíkaný psychologický ťah a tlak na ľudské vedomie.
Aká prefíkanosť je v Milosti Božej? Ak ti niekto zachraňuje život tým, že sa obetuje aby si žil, tak mu hodíš do tváre obvinenie z manipulácie?
Predstav si prezidenta, ktorému odsúdený na jeho milosť odpovie pohŕdavým spôsobom. A ja tu píšem o živote večnom z milosti Božej skrze vieru bez našich skutkov a nášho pričinenia, pretože ináč by tu nešlo o milosť ak by sme najprv museli činiť skutky a čakali či vôbec budeme spasení. Bola by to zásluhovosť, no kde je potom milosť? Spasenie máme už vybojované Bohom a naše hriechy sú zmyté krvou Ježiša Krista raz a navždy, ale aj toto všetko je pre mnohých málo a pohŕdajú milosťou Božou.
dedo napísal: Pýtam sa prečo to robíš? Či je to v duchu hesla: Keď ja som vo vreci , nech sú tam všetci
Predstav si zamestnanca, ktorý je veľmi spokojný s prácou u svojho zamestnávateľa ktorý vyrába lieky na smrteľnú chorobu. Má možnosť zavolať aj ostatných na túto prácu. Celý šťastný hľadá koho by našiel.
Pýtam sa, čo je na tom zlé?
dedo napísal: A už keď veríš v boha, to si tak naivný, že predpokladáš u vševedúceho, všemocného boha potrebu pocitu slávy od tvora ktorého údajne mal stvoriť. To takýmito nezmyslami chceš balamutiť racionálne mysliacich ľudí a seba samého? Zobuď sa a začni myslieť logicky!!
Rim 14:11 Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha.
Zmysel všetkého čo existuje slúži na oslavu Boha stvoriteľa.
ZJ 11Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boly stvorené.