Môže sa Boh hanbiť?

Všetko o našom Stvoriteľovi
joi
Príspevky: 1
Dátum registrácie: St Okt 09, 2013 4:09

Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa joi »

Raz som pocul jeden pribeh o muzovi, ku ktoremu vraj prehovoril Boh. V tomto pribehu bolo tiez povedane, ze Boh sa sam zahanbil. Teda vlastne, ze Boh sa hanbil pred clovekom.
Je to vobec mozne? Nepytajte sa ma, kde som to pocul, uz neviem. Ak by napr. clovek dosiahol dokonalost a zbavyl sa hriechu, mohla by potom nastat situacia, zeby sa ho Boh trocha hanbil alebo je to tak, ze Boh sa nemoze nikdy hanbit.
Nespomina sa niekde v Bilbii, zeby sa Boh zahanbil? Mna by to teda zaujimalo. Bibliu som scasti precital, ale hlavne novy zakon a tam sa o takom niecom tusim nepise. Tak by ma zaujimal vas nazor, ci je v nejakej, akejkolvek situacii mozne, aby sa Boh hanbil.

marek
Príspevky: 127
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa marek »

joi
Ak by napr. clovek dosiahol dokonalost a zbavyl sa hriechu, mohla by potom nastat situacia, zeby sa ho Boh trocha hanbil alebo je to tak, ze Boh sa nemoze nikdy hanbit.
V tomto kontexte sa Boh hanbiť nemôže, lebo Boha vnímame a poznávame ako dokonalého a bezhriešneho, ak by sám Boh bol hriešny, potom by po nás nemohol žiadať, aby sme nehrešili. Na druhej strane, to od nás Boh práve chce, aby sme boli dokonalí a viac nehrešili. A pokiaľ by to človek dosiahol, dosiahol by to skrze Boha a v Bohu, teda sotva skrze seba samého, lebo to je nemožné, dosiahnuť dokonalosť skrze seba samého by znamenalo dosiahnuť dokonalosť skrze telo, ale dokonalosť sa nedosahuje skrze telo, lebo v tele je človek slabý a nedokonalý, preto dokonalosť človek dosahuje skrze ducha a Boh je Duch a teda dokonalosť dosahuje človek nakoniec v Bohu a pokiaľ by sa pred takým človekom Boh hanbil, tak by sa paradoxne hanbil sám seba... A táto podoba, je tá podoba, na ktorú nás Boh pôvodne stvoril a chcel aby sme v tejto podobe žili, no my sme sa od tejto podoby odvrátili a to práve tým, že sme zhrešili. A teda správne by sa malo povedať, že Boh sa hanbí, tým teda pripúšťam, že Boh sa môže hanbiť, ale nie za seba, ale za človeka a za to aký je. A skrze Krista nám Boh otvára dvere k tomu, aby človek viac taký nebol a teda aby sme sa vrátili do svojej pôvodnej podoby od ktorej sme sa odvrátili... A preto ako je napísané. Buďte dokonalí, lebo On je dokonalý, buďte svätí, lebo On je svätý. A kto je dokonalý a svätý, je s Bohom jedno a v jednom. A tak Boh sa nehanbí za takého, čo viac nehreší, z takého sa raduje, ale hanbí za takého, čo hreší a navyše ešte tvrdí, že Boha poznal a že Boha miluje... Lebo taký je Bohu na hanbu, lebo podľa svojich skutkov, sa potom taký človek aj posudzuje. A tak pokiaľ hreší neveriaci, tak sa to nikoho nedotkne, ale pokiaľ sa vie, že tento verí a hreší, tak sa hneď povie: Aha to je ten, čo verí v Boha a pozrite sa, čo dorába... Alebo to staré známe, aha sotva vyšiel z kostola... A tak nepochybne je Bohu milší taký, čo nechodí do kostola a nehreší, ako taký, čo do kostola chodí, ale hreší...

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa pavel »

Myslím si, že takto položená otázka je logickým nezmyslom. Boh je predsa najvyššia bytosť, entita. Navyše absolútne dokonalá, spravodlivá, všetko vediaca, všemohúcna. Je alfou a omegou, začiatkom i koncom.

Ako taký vedel dopredu ako sa Jeho stvorenie (človek) zachová, že zhreší, že bude vo svojom hriešnom živote pokračovať a že pokiaľ by On nezasiahol a neposlal svojho Syna Pána Ježiša, nikto by sa nikdy z hriechu nevedel ospravedlniť. Aby bolo spravodlivosti učinené zadosť a aby porazil hriech, musel AKO ČLOVEK odolať hriechu, poraziť Satana. Ako človek s ľudskými vlastnosťami. Preto bol skrze Ducha splodený v tele Márii, aby sa narodil ako človek. Keby sa niekto pýtal, či sa Pán Ježiš hanbil, lebo bol predsa človekom, bola by táto otázka na mieste a tu by sme mohli odpovedať, že sa nemal začo hanbiť, pretože celý svoj život na tejto zemi nevykonal jediný hriech. Pýtať sa na túto vlastnosť u Najdokonalejšieho, je nezmyselné.

Je pravdou, že Bibliu nechal Boh skrze inšpirovaných autorov napísať tak, aby jej človek rozumel. Teda nájdeme v nej vety, ktoré používajú pri charakteristike Boha podobné atribúty ako má človek. Boh cíti, Boh sa zarmucuje, Boh sa hnevá, Boh sa raduje ... preto je človek náchylný pripisovať Mu ďalšie svoje vlastnosti napríklad túto spomenutú - hanbenie sa. Neprávom.

marek
Príspevky: 127
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa marek »

pavel
Teda nájdeme v nej vety, ktoré používajú pri charakteristike Boha podobné atribúty ako má človek. Boh cíti, Boh sa zarmucuje, Boh sa hnevá, Boh sa raduje ... preto je človek náchylný pripisovať Mu ďalšie svoje vlastnosti napríklad túto spomenutú - hanbenie sa. Neprávom.
Úprimne povedané, ja Boha vnímam celkom opačne. Takto opísaný Boh mi pripadá maximálne vzdialený, nedostupný, chladný, od všetkého izolovaný a najmä nedosiahnuteľný. Boh však stvoril človeka na svoj vlastný obraz a to je obraz od ktorého sa človek odvrátil a ktorý teraz človek môže dosiahnuť skrze Krista a teda v Božom Duchu. A Boží Duch je dar a tento Duch je ten istý Duch, ktorého má Boh Otec a pokiaľ v tomto Duchu človek, teda nie vo svojom tele, ale pokiaľ v Božom Duchu človek cíti, tak ma súcit a to ďaleko hlbší súcit, ako súcit, ktorý prežíva v tele, pretože telesný súcit je skôr zameraný na seba, ale Duchovný súcit, je súcit z inými. A práve tak exituje radosť v Božom Duchu a pokiaľ sa dokáže človek radovať v Božom Duchu, tak v tom istom Duchu sa dokáže radovať aj Boh. A veď práve skrze Ducha sa človek pripodobňuje Bohu a dosahuje Jeho vlastný obraz, ale aký by to bol obraz, keby v ňom človek už necítil, nezarmucoval sa , neradoval sa, nemal by hanby, alebo nemal aj účasť na Božom hneve, ktorý raz musí prísť... Rozdiel medzi zármutkom, citom či radosťou človeka je v tom, že tieto vlastnosti telesne človek prežíva skôr sebecky a teda so zameraním na seba samého, v Božom Duchu sú tieto vlastnosti zamerané na iných...

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa pavel »

To: Marek

Iste máš v niečom pravdu. Len to berieš akosi filozoficky komplikovane. ;-)

Ja som však odpovedal na tento text:
V tomto pribehu bolo tiez povedane, ze Boh sa sam zahanbil. Teda vlastne, ze Boh sa hanbil pred clovekom.
Čo povieš, môže sa Boh hanbiť pred človekom? A začo sa má hanbiť?

Takého Boha nepoznám. Taký v Písme nie je.

marek
Príspevky: 127
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa marek »

pavel
Čo povieš, môže sa Boh hanbiť pred človekom? A začo sa má hanbiť?
Na to som už predsa odpovedal v prvom príspevku...

stefan
Príspevky: 173
Dátum registrácie: Po Nov 01, 2010 17:57

Re: Môže sa Boh hanbiť?

Príspevok od používateľa stefan »

pre.: joi
Raz som pocul jeden pribeh o muzovi, ku ktoremu vraj prehovoril Boh. V tomto pribehu bolo tiez povedane, ze Boh sa sam zahanbil. Teda vlastne, ze Boh sa hanbil pred clovekom.
Je to vobec mozne?
JOI,
to nie je možné, pretože človek nie je Boh a Boh nie je ako človek
Aby si tomu porozumel, tak niekoľko prirovnaní.:
Človek je vybavený zmyslami Boh nie.
Zrak,
- človek sa týmto zmyslom riadi v priestore, Boh nie, On je tam, všade v tom priestore, môžeme povedať On je tým priestorom.
Sluch,
- človek tento zmysel využíva nie len na komunikáciu medziľudskú, Boh nemá sluch, Boh sa s človekom dorozumieva cez Ducha, Duch v človeku je "čiernou skrinkou" - ktorá si všetko myslené a povedané pamätá.
Čuch
- človek tento zmysel využíva na vnemy vôní a pavôní (smradov), Boh tento zmysel nemá, lebo On je vôňou a aj pavôňou
Hmat
- človek tento zmysel využíva na vnemy hmatatelných vecí, predmetov, Boh tento zmysel nemá, On sám je obsiahnutý vo všetkých veciach a predmetoch
Chuť
- človek tento zmysel využíva na rozpoznávanie podnetov chuťových receptorov, Boh tento zmysel nemá, On je obsiahnutý vo všetkých chuťových oblastiach.

Z týchto menovaných zmyslov pripadá len sluch za zmienku, pretože okrem toho že počujeme ľudský hlas, počujeme aj veškeré zvuky prírody a okolia. Potom je tu ešte počutelný priestor zvukov, ktorý nevieme identifikovať odkial pochádza, ale prebieha neustále medzi mozgovými hemisférami a tu práve je možný rozhovor s Bohom. Nebudem ďalej rozvádzať....
Popri takto vysvetlenej skutočnosti ľudských "schopností" (zmyslových) si ešte musíme vysvetliť, čo človek má za dispozície, aby sa mohol hambiť a čo Boh nemá a prečo sa nemôže hambiť.

Tu si musíme pomôcť s Einštajnovými múdrosťami o rýchlosti svetelných častíc, pretože Boh je svetlo a kupodivu to svetlo nie je vidieť. My však poznáme svetlo, inak by náš zrak nezaregistroval svetlo a jeho odtienky. My však v materiálnom svete registrujeme len svetlo, ktorého rýchlosť končí pri Einstejnovom vale. To je imaginárny betónový múr s hodnotou 300tkm/1sek. To je rýchlosť svetla, ktoré registrujeme naším zrakom. Biblia však dávno pred tým, než nejaký Einštajn vymyslel ten jeho vzorec E=mc2, zaznamenala v Gen.1:3-5 to tvoriteľské svetlo (nie slnko a mesiac, tie sa objavujú na scéne až vo štvrtý tvoriteľský deň). To je to svetlo Božie, to je ON, Tvorca. Boh je svetlo a niet v ňom žiadnej tmy (1.Ján. 1:5). To je to svetlo, ktoré sa pohybuje neskutočne rýchlo oproti einštajnovým výpočtom a my ho nemôžeme uvidieť. Ján hovorí, že z neviditeľného povstalo viditeľné - áno, to je to svetlo a to neviditeľné svetlo tvorí aj hmotu, ktorá je tiež svetlom... (Boh je všade a vo všetkom, je to zrozumitelné aj z hľadiska logiky)
Trochu z Quantovej teórie, jednoducho a zrozumiteľne.:

Tachyony (z gréckeho tachýs "rýchlo")
sú hypotetické elementárne častice, ktoré sa pohybujú rýchlejšie ako svetlo. Tieto častice sú označované ako "superluminárne".

Tachyony ako teoretická možnosť

Bilaniuk, Deshpande a E.C.G. Sudarshan poukázali v roku 1962 na to, že pre rovnice špecialnej Teórie Relativity existuje niekoľko riešení. Jedno z nich zodpovedá celkom normálnej "matérii", ktorá sa pohybuje pod rýchlosťou svetla. Iné riešenie dovoluje časticám, aby sa sústavne pohybovali nad rýchlosťou svetla a nikdy nemôžu byť zbrzdené po rýchlosť svetla. Táto skutočnosť sama, že existujú tieto matematické možnosti riešenia rovníc, ešte neznamená, že Tachyony aj reálne existujú. Rozdelenie častíc podľa rýchlosti ich pohybu určil Garald Feinberg (1967) do skupín.:
Tardyony - častice, ktoré sa pohybujú (vždy) pomalšie ako rýchlosť svetla.
Luxony - častice, ktoré sa pohybujú (vždy) rýchlosťou svetla.
Tachyony - častice, ktoré sa pohybujú (vždy) rýchlejšie ako je rýchlosť svetla.
Tachyon pri zvyšujúcej sa rýchlosti stráca svoju energiu. Keď sa energia častice vyrovná 0 (nule) bude jeho rýchlosť takpovediac nekonečná (transcendentný stav). Pri Tardyonoch sa musí naproti tomu energia dodať, aby sa dala vyvolať zvyšujúca rýchlosť.
Transcendentný stav = prítomnosť v jednom okamihu všade v celom vesmíre, okamih=včera, dnes, zajtra (bezčasovo)

Porozumeli sme tomu? Je to v myšlienkovej rovine, rovnica to dovoluje,ale veda nepripúšťa pristúpenie k reálnemu výsledku, lebo sa nedá preveriť, pre vedu dnes ešte stále nemožné, neexistujú prístroje zaznamenávajúce takéto matematické vzťahy.
No, ale k veci....
Povedali sme si, čo človek má a čo Boh nemá,
Povedali sme si, že Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.
Tieto poznatky zhrňme do jednej vety.
ČLOVEK je zasadený do sveta DUALITY a je vystavený protipólom napr. Krása a špatnosť, múdrosť a hlúposť, a podobne...
BOH je MONOPOLÁRNY - JE LEN SVETLOM, To svetlo je zároveň Láskou a v nej sú obsiahnuté všetky pozitíva. Žiadne negatíva - žiadna tma.
Vo svete duality existuje hamba v monopolárnom svete hamba neexistuje.
Božská Láska nemá protipól.

Amen

Napísať odpoveď