Odpoveď: Ateista Bertrand Russell napísal vo svojej knihe „Prečo nie som kresťanom“, ak je pravda, že za všetko je potrebná príčina, tak aj Bohu je potrebná príčina. On z tohto prišiel do záveru, že ak je Bohu potrebná príčina, tak Boh nie je Bohom (a ak Boh nie je Bohom, tak potom Boha niet). Toto je vlastne trochu premyslená forma detskej otázky „Kto stvoril Boha?“ Aj deti vedia, že veci neexistujú samé od seba, tak ak je Boh „niečo“ aj On potrebuje príčinu, nie?
Otázka je dômyselná, lebo sa skrýva za falošným predpokladom, že Boh prišiel odniekadiaľ a potom sa pýta, skade to mohlo byť. Odpoveď je, že táto otázka nemá žiaden zmysel. To je ako keď by ste sa pýtali, „Ako vyzerá modrá vôňa?“ Modrá nepatrí medzi veci, ktoré majú vôňu, takže otázka sama po sebe nie je platná. Na rovnaký spôsob, Boh nepatrí do kategórie vecí, ktoré sú stvorené, vznikli alebo sú spôsobené. Boh nie je spôsobený ani stvorený – On jednoducho existuje.
Ako to my vieme? No, my vieme, že z ničoho sa nemôže stať niečo. Takže, ak existoval čas, kedy nič neexistovalo, potom by nikdy nič nenastalo. Ale veci existujú. A tak, keďže nikdy nemohlo existovať úplne nič, niečo odnepamäti muselo byť. To, čo odnepamäti existovalo, my nazývame Boh.
Kto stvoril Boha? Odkiaľ prišiel Boh?
Re: Kto stvoril Boha? Odkiaľ prišiel Boh?
Kto vytvoril Boha?
Otec sa rozpráva so svojím sedemročným synom a vysvetľuje mu: „Kedysi veľmi, veľmi dávno Boh vytvoril zem a všetko na nej a tiež slnko, mesiac a hviezdy.“ Chlapec sa na chvíľu zamyslí a potom sa spýta: „Oci, a kto vytvoril Boha?“
„Boha nikto nevytvoril,“ odpovie otec, „Boh tu bol vždy.“ Toto jednoduché vysvetlenie nateraz synovi stačí. Ale s pribúdajúcim vekom táto odpoveď jeho zvedavosť neuspokojí. Je preňho ťažké pochopiť, ako je možné, že niekto nemá začiatok. Veď dokonca aj vesmír mal začiatok. Preto uvažuje: „Odkiaľ sa vzal Boh?“
Ako na túto otázku odpovedá Biblia? V podstate dáva rovnakú odpoveď ako otec spomínaný v úvode. Mojžiš napísal: „Ó, Jehova... skôr ako sa zrodili vrchy alebo kým si akoby v pôrodných bolestiach zrodil zem a úrodnú pôdu, áno, ty si Boh od neurčitého času až na neurčitý čas.“ (Žalm 90:1, 2) Podobne prorok Izaiáš zvolal: „Nepoznal si, ani si nepočul? Jehova, Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme, je Bohom na neurčitý čas.“ (Izaiáš 40:28) A v Liste Júdu čítame, že Boh existuje „od večnosti“. (Júda 25)
Z týchto textov je zrejmé, že Boh je „Kráľom večnosti“, ako napísal apoštol Pavol. (1. Timotejovi 1:17) To znamená, že Boh tu bol vždy, bez ohľadu na to, ako hlboko do minulosti by sme sa pozreli. A bude existovať navždy. (Zjavenie 1:8) Večná existencia je základnou črtou Všemohúceho Boha.
Prečo je pre nás také ťažké pochopiť túto myšlienku? Lebo vzhľadom na našu obmedzenú dĺžku života máme úplne inú predstavu o čase ako Boh. Pre večného Boha je „tisíc rokov ako jeden deň“. (2. Petra 3:8) Skúsme si to znázorniť: Dokáže si lúčna kobylka, ktorá v dospelosti žije len asi 50 dní, predstaviť dĺžku ľudského života, ktorá je 70 až 80 rokov? To ťažko! No a v Biblii sa píše, že v porovnaní s naším Vznešeným Stvoriteľom sme ako lúčne kobylky. Naša schopnosť uvažovať je v porovnaní s tou jeho neporovnateľne obmedzenejšia. (Izaiáš 40:22; 55:8, 9) Preto neprekvapuje, že niektoré aspekty Jehovovej podstaty presahujú naše chápanie.
Hoci môže byť náročné pochopiť, že Boh je večný, je to logické. Ak by niekto vytvoril Boha, potom by „ten niekto“ bol Stvoriteľom. Ale v Biblii sa píše, že Jehova je ten, kto „stvoril všetky veci“. (Zjavenie 4:11) Navyše vieme, že vesmír kedysi nejestvoval. (1. Mojžišova 1:1, 2) Kde sa tu teda vzal? Ešte predtým ako vznikol vesmír, musel existovať jeho Stvoriteľ. A Stvoriteľ existoval ešte skôr než všetky iné inteligentné bytosti, ako napríklad jeho Syn a anjeli. (Jób 38:4, 7; Kolosanom 1:15) Je teda jasné, že Boh kedysi existoval len sám. Nemohol byť vytvorený, lebo pred ním nebol nikto, kto by ho mohol vytvoriť.
Naša existencia, ako aj existencia celého vesmíru svedčí o existencii večného Boha. Ten, kto dal do pohybu náš rozľahlý vesmír a ustanovil zákony, ktorými ho riadi, musel vždy jestvovať. Len tak mohol vdýchnuť život všetkému živému. (Jób 33:4)
wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/2014569
Otec sa rozpráva so svojím sedemročným synom a vysvetľuje mu: „Kedysi veľmi, veľmi dávno Boh vytvoril zem a všetko na nej a tiež slnko, mesiac a hviezdy.“ Chlapec sa na chvíľu zamyslí a potom sa spýta: „Oci, a kto vytvoril Boha?“
„Boha nikto nevytvoril,“ odpovie otec, „Boh tu bol vždy.“ Toto jednoduché vysvetlenie nateraz synovi stačí. Ale s pribúdajúcim vekom táto odpoveď jeho zvedavosť neuspokojí. Je preňho ťažké pochopiť, ako je možné, že niekto nemá začiatok. Veď dokonca aj vesmír mal začiatok. Preto uvažuje: „Odkiaľ sa vzal Boh?“
Ako na túto otázku odpovedá Biblia? V podstate dáva rovnakú odpoveď ako otec spomínaný v úvode. Mojžiš napísal: „Ó, Jehova... skôr ako sa zrodili vrchy alebo kým si akoby v pôrodných bolestiach zrodil zem a úrodnú pôdu, áno, ty si Boh od neurčitého času až na neurčitý čas.“ (Žalm 90:1, 2) Podobne prorok Izaiáš zvolal: „Nepoznal si, ani si nepočul? Jehova, Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme, je Bohom na neurčitý čas.“ (Izaiáš 40:28) A v Liste Júdu čítame, že Boh existuje „od večnosti“. (Júda 25)
Z týchto textov je zrejmé, že Boh je „Kráľom večnosti“, ako napísal apoštol Pavol. (1. Timotejovi 1:17) To znamená, že Boh tu bol vždy, bez ohľadu na to, ako hlboko do minulosti by sme sa pozreli. A bude existovať navždy. (Zjavenie 1:8) Večná existencia je základnou črtou Všemohúceho Boha.
Prečo je pre nás také ťažké pochopiť túto myšlienku? Lebo vzhľadom na našu obmedzenú dĺžku života máme úplne inú predstavu o čase ako Boh. Pre večného Boha je „tisíc rokov ako jeden deň“. (2. Petra 3:8) Skúsme si to znázorniť: Dokáže si lúčna kobylka, ktorá v dospelosti žije len asi 50 dní, predstaviť dĺžku ľudského života, ktorá je 70 až 80 rokov? To ťažko! No a v Biblii sa píše, že v porovnaní s naším Vznešeným Stvoriteľom sme ako lúčne kobylky. Naša schopnosť uvažovať je v porovnaní s tou jeho neporovnateľne obmedzenejšia. (Izaiáš 40:22; 55:8, 9) Preto neprekvapuje, že niektoré aspekty Jehovovej podstaty presahujú naše chápanie.
Hoci môže byť náročné pochopiť, že Boh je večný, je to logické. Ak by niekto vytvoril Boha, potom by „ten niekto“ bol Stvoriteľom. Ale v Biblii sa píše, že Jehova je ten, kto „stvoril všetky veci“. (Zjavenie 4:11) Navyše vieme, že vesmír kedysi nejestvoval. (1. Mojžišova 1:1, 2) Kde sa tu teda vzal? Ešte predtým ako vznikol vesmír, musel existovať jeho Stvoriteľ. A Stvoriteľ existoval ešte skôr než všetky iné inteligentné bytosti, ako napríklad jeho Syn a anjeli. (Jób 38:4, 7; Kolosanom 1:15) Je teda jasné, že Boh kedysi existoval len sám. Nemohol byť vytvorený, lebo pred ním nebol nikto, kto by ho mohol vytvoriť.
Naša existencia, ako aj existencia celého vesmíru svedčí o existencii večného Boha. Ten, kto dal do pohybu náš rozľahlý vesmír a ustanovil zákony, ktorými ho riadi, musel vždy jestvovať. Len tak mohol vdýchnuť život všetkému živému. (Jób 33:4)
wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/2014569
Re: Kto stvoril Boha? Odkiaľ prišiel Boh?
Ja si myslim, ze cas ma svoj pociatok. V istom zmysle Boh je entita, ktora pre nas stvorila cas. Predtym cas neexistoval. Bolo len jedno spontanne SME ! Kde kedze v case nieje ani priestor, kde uz vsetko bolo obsiahnute prave v Bohu. Niektori mystici hovoria, ze Boh je aj teraz " mimo cas ", ze je aj mimo cas a je aj v case. Je logicke, ze tam kde nieje cas nieje pociatok ani zanikanie, je tam vsetko, v Nom, ktory je Trojjediny. Pociatok sa da merat len v case, kde nieje cas, tam sa pociatok neda merat. 