Evanielium apoštola Pavla – „moje evanielium“

Vkladajte len texty vysvetľujúce teologické otázky preberané v inej časti fóra. Ostatné budú mazané. Na články v tejto sekcii nereagujte.
stefan
Príspevky: 172
Dátum registrácie: Po Nov 01, 2010 17:57

Evanielium apoštola Pavla – „moje evanielium“

Príspevok od používateľa stefan »

Evanielium apoštola Pavla – „moje evanielium“

Apoštol Pavol píše v Liste Rimanom o „svojom“ evanieliu 16:25-27: » Tomu, ktorý vás môže upevniť podľa „mojeho evanielia“, podľa posolstva Ježiša Krista, podľa zjavenia tajomstva zamlčaného v časoch predošlého veku (v období zmierenia Boha s ľuďmi), ale zjaveného teraz a oznámeného skrze prorocké písma, podľa nariadenia večného Boha s cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národmi – jedinému múdremu Bohu skrze Ježiša Krista, sláva na veky vekov. «
Ešte dva krát na iných miestach použil Pavol slová » moje evanielium «, a to v Rim.2:16, kde sa hovorí o súde Božom, ktorý bude súdiť skryté veci ľudí, podľa »mojho evanielia«, skrze Ježiša Krista. A potom ešte v 2.Tim.2:7-8, kde sa hovorí: » Rozumej čo ti hovorím. Lebo nech ti dá Pán rozum vo všetkom !!! Pamätaj na Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, zo semena Dávidovho, podľa »mojeho evanielia« «.
Je overiteľné, či toto privlastňovacie slovo »moje« dostalo nejaké právo výsad, alebo či je to mienené len ako „radostnú správu“ (evanielium) všeobecne, podobne ako aj ostatný Ježišovi učeníci hlásali. Nie. Nie je to tak, lebo v Gal.2:7 nám Pavol oznamuje, dáva nám najavo a hovorí.: »...že som poverený evanieliom u „neobriezky“ ako Peter u „obriezky“, lebo ten, ktorý pôsobil v Petrovi cieľom apoštolstva u obriezky (u Izraela - židov), pôsobil aj vo mne cieľom POHANOV (medzi národmi) «.
Vieme teda, že už vtedy boli dve evanieliá a Jakob, Kéfas s Jánom v tom videli, že medzi Júdom (Izraelom) a „národmi“ (pohanmi) existoval markantný rozdiel v pláne spásy Bohom.


Štyri správy

Nemali by byť štyri evanieliá? To, čo napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján, označuje Boh vo svojom písme ako Spis, Správa (Pojednanie, Rozprava, zvesti, ako novina) - Skutky 1:1. Máme teda štyri správy o službe našeho Pána Ježiša Krista pobývajúceho medzi svojim národom Izrael. Nebol zoslaný len k týmto, tak ako to stojí v Mat.15:24.: » Nie som poslaný iba k ovciam zahynulím z domu Izraelovho« , ale vtedy tomu ešte nerozumeli, pretože ešte nevedeli, že Ježiš Krtistus sa bude zaujímať aj o ostatné národy sveta.
Na Bohom povolanú spoločnosť, kommunitu, pozostávajúcej z veriacich zo všetkých národov a nezávislých na kráľovskom a kňazskom ľude Izraela sa nedalo absolútne vôbec ani pomyslieť. Žiaden z prorokov také niečo nikdy ani len nespomenul. Ba ani pozdejšie v priebehu apoštolských dejín (pri čítaní desiatej kapitoly si o tom môžete nadobudnúť presvedčenie) to bolo nepredstaviteľné. Apoštol Peter (píšúc pre židov z obriezky), si tiež nevedel ani len predstaviť, že velitel Kornelius, súc človek nábožný bojaci sa Boha, ktorý bol prozelitom brány, ale predsa len neobrezaný, bol duchom Božím očistený a mať s ním dokonca spoločenstvo (Sk.10:celá), nemyslitelné. Peter vedel prirodzene že vetky národy boli požehnané cez Izrael (1:Moj.22:18), ale nevedel a ani sám Pán o tom nikdy nepovedal, že ktorý národ raz bude slúžiť Bohu tak, ako národ Izrael vyvolený samotným Bohom.

Dve Evanieliá

Tie dve Evanieliá, menované v Gal.2:7 sa od seba odlišujú charakterom a obsahom. Pavol hlása Evanielium „neobriezky“, a to ľudstvu zo všetkých národov včetne Izraela. Naproti tomu Peter hlása Evanielium „Obriezky“ a to v podstate LEN vyvolenému národu Boha (Gal.2:9). Lebo najprv sa z Izraela musí stať SVÄTÝ NÁROD, to jest prv, než sa „učeníkmi“ stanú všetky národy (Mat.28:19).
Tedy boli tieto dve evanieliá, ale s rôznym obsahovým vyhlásením. Vtedy, to bolo v tom čase, keď sa prechádzalo zo správy "letníc" do súčasnej správy MILOSTI. Čo je to SPRÁVA ?
Grécky výraz/slovo znie nám veľmi povedomo "OIKONOMIA", čo doslovne znamená Dom-zákona (domospráva). Zamýšľaný je tým určitý poriadok, spôsob vedenia Bohom pre určitú ohraničenú dobu, čas. Boh manipuluje v rôznych časových úsekoch a koriguje tým najsvätejší učebný vývojový plán ľudstva. V „správe Zasľúbenia" v časoch Abraháma platili iné zásady, ako za tým nasledujúcej „správe Zákona". V správe, keď sa Kristus stal telom, bola národu Izraela udelená "Milosť a pravda". Nasledujúca „správa“ bola ovplyvnená od sv.DUCHA s mimoriadnym pôsobením sily daru omilostenia. Rastúcou "zatvrdilosťou" Izraela nasledovala "správa Prechodu", v ktorej bol Pavol izraelským držitelom úradu, svätoslužobníkom Krista Ježiša určený národom a účinkoval ako kňaz Evanielia Božieho, aby bola obeť pohanov príjemná, posvätená Svätým Duchom (Rim.15:16). Na konci Apoštolských dejín, potom, čo bolo povedané židom v Skutoch 1:8,: ...ale prijmete Svätého Ducha, ktorý príde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii až do poslednej končiny zeme (hraníc Júdu), a ani príslušníci Júdu v zahraničí neuverili, že Ježiš je Kristus, teda svojho Kráľa a tým Kráľovstvo Božie odmietli, musel Apoštol Pavol citovať zodpovedajúci výrok proroka Izajáša, podľa ktorého tento ľud má uši a nepočuje, oči má a predsa nič nevidí. »Nech vám je teda známe«, zvolal Pavol a dodal »že je pohanom (národom) poslané toto spasenie Božie (menovite to, cez Ježiša Krista) a oni budú počúvať !« (Sk.28:28).

Dnes sa má hlásať len Evanielium neobriezky

Pavol po napísaní Listu Rimanom, bol uväznený v Ríme a tam napísal listy Efežanom, Filipanom a Kološanom. V týchto listoch sú zakotvené najvyššie duchovné požehnania v ponebeských oblastiach v Kristovi, vzkriesil a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Ježišovi (Ef.1:3 a 2:6) a oznámil súčasnú „správu (domosprávu)“ v ktorej teraz žijeme (Ef.3:2, 8 a 9 a Kol.1:25-27). V terajšej správe prekypujúcej Milosti je len jedno evanielium, len jedna viera a len jedno očakávanie, a to je to Pavlovo. Izrael teraz nemá žiadnu zvláštnu úlohu a už vôbec nie je schopný hlásať Evanielium podľa Pavla, lebo ešte sám nezískal posvätenie. Keď sa ale dokončí výber z Národov, keď sa naplní čas pohanov vo svetle Evanielia na zemi, bude Izrael spasený ako stojí v Rim.11:26, Iza.59:20-21, a Jer.31:33-34.
Pavol oznámil v „prechodnej správe“, keď bol Izrael vyzvaný k zmene mienky, Judeom žijúcim v zahraničí k vyplneniu zaslúbenia pre Izrael v Kráľovstve Božom, zároveň aj národom (pohanom) požehnanie z kríža Ježiša Kista. Izrael však na to nedbal, tak pôsobil ako apoštol už len pre národy (pohanov), ktorým už predtým v tzv. Prípravnom liste Rimanom, v liste Galaťanom a Korinťanom položil základ svojho Evanielia, a odteraz slúžil v plnosti požehnania evanielia Kristovho ( Rim.15:29). Ale aj z Júdu verili na Pavlovo evanielium neobrezanosti a v spoločenstvách tvorili hojný podiel.



Odhalené výhradne apoštolovi Pavlovi

Odkiaľ teda mal apoštol Pavol jeho "vlastné evanjelium"? Naučil ho to Peter? Pavol k tomu hovorí v Gal.1:11-12 ..: » Evanielium , ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka, lebo som ho neprijal od človeka, ani ma to nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.« Sám Boh ho povolal svojou milosťou, bolo mu zjavené, zvestovať svojho syna Pavlom medzi pohanmi (národmi) a ihneď tak urobil, ani sa neporadil so svojim telom a ani s krvou, ako sám oznamuje v Gal.1:15-16.
On sám, Kristus Ježiš, bude nám od tohoto apoštola hlásaný, a všetky duchovné požehnania v ňom, nie pozemské požehnania, ako zdravie, bohatstvo a vážnosť osobnosti, alebo čo by Izraelu dobre padlo: večný život na zemi, politickú vládu, alebo vládu kňazského sprostredkovateľa. Nie len preto píše Pavol v Gal. 1:11, že oznamuje evanjelium nie podľa človeka, ale aj pre všetko presahujúce bohatstvo milosti, ktoré ľudia svojim rozumom nemôžu ani len pochopiť. Kam ešte žiadne srdce človeka nevystúpilo, to všetko Boh pripravil a odhalil tým, ktorí ho milujú - nás (1.Kor.2:9).



Všetko ostatné je prekliate!

Ďalšie vysvetlenie o dvoch rozdielnych evanieliách podáva Pavol v Liste Gal.1:6-9, kde hovorí..: »Žasnem, divím sa, že tak skoro odstupujete od toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, k inému evanieliu, ktoré nie je iné, ibaže sú niektorí, ktorí vás nepokoja a chcú prevrátiť evanielium Kristovo. Ale aj keby sme vám my, alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty ! Ako sme už prv povedali, aj teraz hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanielium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.«
Pavol žasol, že sa Galaťania od toho evanjelia odvracali, ktoré bez snahy človeka – bez zásluh povoláva, odvrátili sa k inému evanieliu, ktoré nebolo iné, pravé. Slovo "INÉ" (gr. ἕτερος - Heteros) naznačuje rozdielne bytie - existenciu, tu je ale reč o inom spôsobe, inom druhu. A práve toto vyjadruje slovo "INÉ" (gr. ἄλλος Allos) ktoré mieni niečo iné, ale toho istého druhu. Evanielium podľa Petra bolo iné evanielium, ale bolo toho istého druhu ako Pavlovo, lebo bolo založené na smrti Ježiša Krista. Naproti tomu Evanielium iného (ďalšieho) druhu, ktoré si nechali nahovoriť Galaťania, nebolo žiadne pravé ako také, ale svojvolná zmiešanina oboch evanielií, Petrovho a Pavla – teda nejaké tretie, ktoré nie je ani podľa Petra, ani podľa Pavla.
» Ak vám teda niekto zvestuje iné evanielium ako to, ktoré ste od nás prijali, nech je prekliaty.« Toto vážne varovanie platí veriacim aj dnes ! A ako mnoho je tých, čo idú do prekliatia, keďže ešte nespoznali správne evanielium Pavlovo a neporozumeli jeho prebohatému obsahu. Nemôžu sa vedieť správne tešiť. Aj Korinťanom musel Pavol vyčítať.: »Keď vám niekto káže iného Ježiša, ktorého sme vám nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iné evanielium, ktorého ste neprijali, pekne by ste zniesli. « (2.Kor.11:4). Vo verši tesne predtým, hovorí Pavol, »...lebo som vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi «.
To v praxi znamená ísť do prekliatia, nepočúvať takéto evanielium.


Pavol oznamuje Kristovo slovo k prítomnej dobe pre spoločenstvo jeho tela

Mali by sa všetci veriaci snažiť nadobudnúť úplné a správne porozumenie, ktoré slovo Božie je mierené bezprostredne na nás, cirkev tela Kristovho zo všetkých národov, ktoré hlásá apoštol Pavol - apoštol Krista Ježiša - lebo len Pavol je takto označovaný a menovaný v Písme. Peter si hovoril, že je apoštolom Ježiša Krista, čo zodpovedá pozemskému očakávaniu Kráľovstva Izraela, preto stojí meno Pána (Ježiš) vpredu. Naproti tomu poukazuje skutočnosť, keď je vpredu titul "Kristus" a Ježiš za ním, na jeho povýšenie do nebies (na nebo vystúpenie), na čom sa tiež aj my podielame. V Pavlovi sa často objavuje práve tento sled „Krista Ježiša“, pretože to má významný duchovný význam.
Pavlové slová nepochádzajú od človeka a od ľudí, ale je to slovo Krista Ježiša pre členov zboru Jeho tela. Mali by sme si všimnúť, čo stojí v Tit.1:3...: ...Na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy, ... Ja, poverený podľa nariadenia našeho Boha spasiteľa.
Nemali by sme zabudnúť, čo stojí v 1.Tim.2:5-7, ..: Je len jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš, ktorý dal sám seba na výmenné za všetkých, svedectvo to vo svojich časoch, na čo som ja postavený za hlásateľa a za apoštola, hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, za učiteľa pohanov vo viere a v pravde.
V súčasnej dobe je Pavol apoštolom a učiteľom, ktorého máme počúvať.


Paulus skompletizoval božie slovo pre súčasnú správu veku


Zoberme si k téme zvláštneho postavenia apoštola Pavla z ďalších prenikavých slov v Kol.1:25-27..:»som sa ja stal služobníkom podľa "domosprávy Božej", ktorá mi je daná cieľom vás, naplniť slovo Božie, Tajomstvo skryté od vekov a od dávnych pokolení, ale teraz je zjavené jeho svätým, korým Boh ráčil oznámiť, čo a jaké je bohatstvo slávy toho tajomstva medzi pohanmi, ktorým je Kristus vo vás, nádeja slávy.«
V jednej línii stoja tieto výrazy: apoštol Paulus - spoločnosť tela Kristovho - táto domospráva Božia - tajomstvo - Kristus medzi pohanmi a všetky tieto výrazy nemajú nič čo do činenia s Izraelom. MY, ako spoločnosť tela Kristovho sme úplne iný telesný zbor, či združenie, ako v budúcnosti znovuzrodený a uverivší Izrael.
Boh odhalil zároveň s našou "domosprávou veku", ktoré boli doteraz tajomstvom, povahu omilostenia zodpovedajúce tajomstvu, ktoré nikdy predtým nevstúpili v známosť cez prorokov, tajomstvá najvyšších duchovných a nebeských požehnaní v Kristovi Ježišovi. My sa toho môžeme zúčastniť, sami máme na tom podiel aby sme plnili úlohy Krista Ježiša sami, osobne. Len si pomyslite na náš stav synovstva.



Kráľovstvo Izraela nie našim očakávaním

Náš pán Ježiš Kristus poúčal svojich učeníkov po jeho zmŕtvychvstaní 40 dni o Kráľovstve Božom, ktoré je sľúbené Izraelu (Sk.1:3). Na ich otázku.: "Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi Kráľovstvo?" Na to odpovedal.:"Nie je vašou vecou zvedieť časy, alebo jednotlivé doby (veky, alebo správy), ktoré si Otec uložil vo svojej vlastnej moci." (Sk.1:6-7). Ďalšie odpovede na otázky učeníkov vystupujú do popredia v Skutkoch apoštolov z kapitoly na kapitolu.: Nie v tomto čase bude Izraelské kráľovstvo obnovené !
Tak jestvuje potom ešte nejaká nádej pre svet, keď Izrael Ježiša Krista odmieta? Mali sa vtedy spytovať. Božie myšlienky sú (chvála Bohu) oveľa vyššie ako naše a jeho cesty sú vznešenejšie. Krivda Izraela sa stala bohatstvom sveta, Izraelov pád sa stal bohatstvom "národov" (pohanov). Izraelove terajšie zavrhnutie sa stalo svetu "zmierením" (Rim.11:12-15). Kristus použil k tomu svojho najzlomyselnejšieho protivníka spomedzi ľudí, farizeja Šaula, ktorého si Kristus pred Damaškom povolal ako svoj vyvolený nástroj, Jeho (Kristovo) meno ťahať na oči pred národy pohanov ako aj pred oči kráľov a synov Izraela (Sk.9:15). Po niekoľkoročnej službe Šaula v "turíčnej" spoločnosti v Sýrskej Antiochii mu povedal Duch svätý.: .."Nože mi oddelte Barnabáša a Šaula ku dielu, ku ktorému som si ich povolal" (Sk.13:2). Pavol vykonával od tejto chvíle zvláštnu službu medzi Júdejmi v zahraničí a medzi grékmi na rozdiel od dvanástich učeníkov - apoštolov obriezky. Na konci Dejín apoštolských (Skutov apoštolových) sa úplne odvrátil od Izraela ako národa a v súčastnosti platná "správa milosti Božej" práve vtedy začala.
Pavlovi daná "správa" bude trvať až po "vytrhnutie" do Kristovho Nebeského Kráľovstva. A to bude moment, keď sa uvolní cesta pre Deň hnevu božieho a začiatku spravodlivého súdu Božieho.


Správa udelená apoštolovi Pavlovi

S najväčšou zrozumiteľnosťou je nám v tretej kapitole Efežanom povedané, ktorá "správa" je zverená apoštolovi pohanov (národov), pre koho je určená a aké má znaky. Uložme si to pevne vhlave, čo v Ef. kap.3 stojí.:
Verše1-2..: Ja Pavol, väzeň Krista Ježiša za vás pohanov (pre vás, ktorí ste z národov pohanov), ak ste počuli o "správe milosti Božej“, ktorá mi je daná pre vás.
Pavol je splnomocnencom Krista Ježiša, povýšeného a sediaceho po pravici Božej, ktorý nám a svojim bratom odovzdal Slovo a svojou premenou a službou podčiarkol toho význam. Počuli ste o tom, že ním udelená "správa milosti" je určená pre nás ? Aký by sme mali byť povďačný za to, že o tej "správe milosti" vďaka Bohu vieme !!
Verš 3 a 6.: »... Že mi v zjavení oznámil tajomstvo.....Ako je teraz zjavované Duchom,... Že sú aj pohania (z národov) spoludedičmi a spolutelom a spoluúčastníkmi jeho zaslúbenia v Kristu Ježišovi skrze Evanielium.«
To bolo až do spísania listu Efežanom v rímskom zajatí prirodzene ešte tajomstvom, niečo nepredstaviteľné, menovite tá skutočnosť, že veriaci v evanielium Pavla, jedno akého pôvodu, majú tie isté požehnania a ako rovnocenný patria k zboru tela Kristovho a majú spoločné "očakávanie" - prenesmierne bohatstvo milosti, - v prichádzajúcom veku (Eone) v nebeskom priestore, ako dôkaz smieť pôsobiť v milosti Božej (Ef.2:7).
Takouto mierou sme požehnaný »...Skrze Evanielium, ktorého som sa stal služobníkom, podľa daru milosti Božej, ktorá mi je daná podľa pôsobenia jeho moci. « (Ef.3:6-7) Obsah tohoto evanielia popisuje našu "správu" (pre nás z pohanov).
Vo verši 8:, potom Pavol píše ďalej.: »...Mne najmenšiemu od všetkých svätých daná je tá milosť, zvestovať pohanom nevystihnuteľné bohatstvo Kristovo.« Všetky poklady múdrosti a poznania v Kristu Ježišovi sú nám zdielané týmto apoštolom, a v tvári Ježiša Krista poznávame osobu Otca v jeho nádhere, a On nám, vo všetkej veľkoleposti a sláve svojho syna Krista Ježiša zvestoval pokoj (Ef.1:17 a 2.Kor.4:6).
Verš 9: Nikto nemohol ani len tušiť o "správe" skrytej v tajomstve a ešte menej o požehnaní duchovnej záchrany Kristom Ježišom pre nás.: »... a osvietiť všetkých, čo a aká je to správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Ježiša Krista.«
Verš 10 a 11: »...Aby bola teraz skrze Cirkev oznámená kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Božia.« Bytosti samé v ponebeských regiónoch žasnú nad Božou múdrosťou, ktorá sa preukazuje na nás už teraz. Kristus , keď ho ukrižovali, bol a zostal múdrosťou Božou na ktorej sa sami podielame. Zbožňovanie božej velebnosti v Kristu Ježišovi pre celé bohatstvo obsiahnuté v Milosti, v ktorej stojíme.


Dôležité požehnania

Akú výnimočnosť má Pavlovo Evanielium? Ako Pavol začul, o viere u nás a o viere v Pánu Ježišovi v nás, nemohol prestať ďakovať. Je uvedených niekoľko príkladov nášich požehnaní.

- - Ospravedlnenie cez vieru
Môže to niekto pochopiť? Úplné a trvalé ospravedlnenie od hriechov, raz navždy, a to len cez samotnú vieru, len cez krv Kristovu, len z milosti Božej (Rim.3:24, 28,,4:5, 5:9)
3:24, ospravedlnení súc darmo, jeho milosťou, skrze vykúpenie , vykúpenie v Kristu Ježišovi
3:28, a tak máme zato, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona.
4:5, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravodlivosť.
5:9, a tak tedy je omnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu.
Ospravedlnenie je súdny výrok - rozsudok, a teda oslobodením spod obžaloby pre Kristovou krvou podloženú nevinnosť. Nevinný sme my, pretože sme boli ukrižovaný spolu s Kristom a zomreli sme a náš primeraný rozsudok sme teda práve obdržali. To je znovuzrodenie vierou.
Evanielium "obriezky" toto nepozná, ale len odpustenie hriechov a to len s určitými podmienkami, ako zmenou zmyslu predošlích odpustení proti previnilcom a otvoreného priznania hriechov. A toto odpustenie hriechov mohlo byť pri nedostatočnej bezúhonnosti spiatočne zrušené (Mat.6:12-15;18:23-35; Sk.2:38; 5:1-11; 1.Jána.1:9). Preto sa nedržte Evanielia „obriezky“, a nemiešajte jeho prvky s darom „MILOSTI“.
My ale máme popri ospravedlnení našich hriechov vždy tiež odpustenie urážok otcovského srdca Boha, v dôsledku rozsiahleho oslobodenia cez Kristovu krv (otec a syn sú jedným a tým istým) (Ef.1:7).

- - zmierenie
Oslavujeme sa v Bohu cez našeho Pána Ježiša Krista, pretože ním sa nám dostalo zmierenia. Zatial čo veríme v túto skutočnosť, tešíme sa aj zo zmierenia obojstranných podmienok mieru, pokoja, nachádzame upokojujúcu záľubu medzi sebou a vierou v Krista. Byť ospravedlený, je podstatné, ale mať aj pokoj so sudcom - Oh, aká nádhera !
Evanielium obriezky proti tomu nemohlo sprostredkovať žiaden úplný mier, a žiadnu istotu z prospechu, lebo sa muselo o odstúpenie od hriechu dokázať a povolania s vyvolením potvrdiť šľachetnými činmi - teda skutkami (Mat.25:30:: 2.Pet.1:10).
Jediné klamstvo sa stalo Ananiášovi a Safíre k odsúdeniu (Sk.5:1-11), ale naproti tomu, nám, nie je k odsúdeniu, ktorí sme v Kristu Ježišovi (Rim.8:1) a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil (Rim.8:30)


- - zapečatenie svätým Duchom
Ako sme začuli slovo pravdy, Evanielium svojho spasenia o záchrane ktorá sa odohrala na kríži a uveríme v to, sme Duchom Božím zapečatený až do dňa vykúpenia našeho tela a nemôže to byť zrušené. (Ef.1:13; 4:30).
Veriaci, počúvajúci učenie Petra, mohli naproti tomu Ducha Božieho a s ním aj svoje miesto v Kráľovstve Izraela opäť stratiť (2.Pet.2:20).

- - naša nezávislosť od zákona
My veriaci nie sme pod vplyvom zákona, ale pod darom "Milosti" (Rim.6:14). Národom (pohanom) nebol daný zákon Mojžišom. Rim.2:14, hovorí zrozumiteľne.: Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom. Veriaci pochádzajúci z Júdu (Izraela) mali skutkami dodržiavať zákom samozrejme v dôsledku ich viery (Mat.23:23; Sk.21:20; Jak.2:8-11; 4:11).


- - naše nebeské očakávanie
My budeme s prichádzajúceho Božieho hnevu zo zeme vytrhnutý k Pánu do Jeho nebeského Kráľovstava (1.Tes.1:10; 4:17; 2.Tim.4:18). Naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ očakávame spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý telo našeho poníženia premení v jemu rovnému (Fil.3:20-21). Boh nás posadí v nastávajúcom veku vprostred ponebeských oblastiach v Kristovi Ježišovi , aby ukázal prenesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Ježišovi (Ef.2:6-7).
Veriaci Izraela bývalej a nadchádzajúcej "správy Božej" neprídu do neba, ale budú na zemi ako kráľi a kňazi pôsobiť k požehnaniu všetkých národností, teda v nasledujúcom veku tisícročného krľovstva nebies na zemi a v tom ďalšom, poslednom veku na novej zemi, na ktorú zostúpi nový Jeruzalem (Zj.20:6; 21:1,2.24,26).


Kroj slovo pravdy správne


K vysvetleniu by mali postačovať tieto príklady. Popri dôležitom obsahu Pavlovho evanielia máme mať ustavične pred očami aj rozdiely naskicované evanieliom, ktorým bol poverený Peter. Tieto rozpoznávania musíme činiť pri všetkých pokusoch o správne vysvetlenie a jeden zvláštny návod máme opísaný v 2.Tim.2:15 ..:
»Usiluj sa, aby si sám seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorý sa nemusí hambiť, ktorý KROJÍ, DELÍ a PODÁVA, slovo pravdy, ako sa patrí (správne).« «
Je nám predhodené na oči, aby sme slovo pravdy správne "krojili" (strihali, alebo aj oddelovali), to znamená, že každú biblickú pravdu – však celé Písmo je pravdou - ale tu sa chce povedať, "našiť" na mieru správnej skupine, zboru, spoločnosti, proste použiť na správnom mieste k správnemu prospechu toho, či onoho. Správna myšlienková aplikácia každého biblického výroku je nutná k zamedzeniu nejasností a zmätkov pre dosiahnutie rastu a upevnenia vo viere.
Samozrejme že s darom spravodlivosti a nesmierneho bohatstva milosti dostáva sa nám požehnaného zisku z celého Písma, lebo je Bohom inšpirovaný a osožný k poučeniu, k presvedčeniu, k prísnym napomenutiam, k výchove v spravodlivosti, čím sa človek Boží stáva dostatočne vybavený konať dobré skutky v zmysle 2.Tim.3:16-17. Celá Biblia svedčí o tom, že Ježiš Kristus je Pán a Boh, Otec, vo svojej suverenite všetko ovplyvňujúci, On, ktorý je láskou, ako píše ap.Ján (1.Jána 4:8), Každé slovo Boha je hodnoverné a veľmi cenné, lebo je Duch a zároveň život (Ján 6:63). Každé slovo Boha je pre nás, ale slová Krista Ježiša, ktoré prostredníctvom Listov Pavlových smeruje len pre nás, hovoria o nás a o našich požehnaniach. Nikomu inému.
Upevnený vo viere, vo viere očakávaní a v láske budeme "LEN" prostredníctvom Evanielia apoštola Pavla.Tým sa dostávame znovu na začiatok tejto state, späť k už citovanému slovu v Rim.16:25. Prorocké písma ap. Pavla formujú teraz obsah našej viery a podávajú nám jasný a zretelný obraz našeho obratu v načúvaní k poslušnosti a správnej pobožnosti v našej "správe (domospráve veku)" A tak je to aj uzavreté v Rim.16:25-27 ..:»A tomu,, ktorý vás môže upevniť podľa mojeho evanielia a kázne ježiša Krista, podľa zjavenia tajomstva, zamlčaného cez večné časy, ale zjaveného teraz a oznámeného skrze prorocké písma podľa nariadenia večného boha cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národy - jedinému, múdremu Bohu skrze Ježiša Krista sláva na veky vekov.
Amen.« «

Používateľov profilový obrázok
javen
Príspevky: 158
Dátum registrácie: Št Máj 24, 2012 7:20
Bydlisko: Spišské Tomášovce
Kontaktovať používateľa:

Re: Evanielium apoštola Pavla – „moje evanielium“

Príspevok od používateľa javen »

Amen. Nemám čo dodať, mám len jednu malú poznámočku a možno povzbudenie vytrvať v našom kresťanskom povolaní. O vytrhnutí cirkvi pred veľkým súžením a dobou hnevu o ktorom vieme z Božieho Slova, že má prísť. Nenabádam na špekulácie o časoch kedy príde k vytrhnutiu cirkvi, to nie je naša vec, ale sledovaním určitých znamení vieme, že je už blízko. Znovu opakujem, možno to príde o dva roky, možno o tri roky, možno už zajtra, to nevieme povedať s určitosťou presne. Z Písma vieme, že vytrhnutie očakávali už prvý apoštolovia, a asi najviac apoštol Pavel. Prečo k tomu neprišlo už vtedy? 2 Sol 2,7 je veľmi významný verš z pohľadu na vytrhnutie cirkvi. Niekto, alebo ten kto doteraz zdržuje antikrista je osoba Ducha Svatého, keď bude Duch Svatý odstránený zo zeme nastane čas Božieho hnevu, doba súženia akého nebolo a ani viac nebude. Z celej veci je jasné, že všetci ktorý majú Ducha Svatého a sú zapečatený Duchom Svatým ( Ef 1,13 - 14 ) budú vytrhnutý spolu sním. Kto však nemá syna Božieho nemá života ( 1 Jn 5,12 ). Mať syna znamená, mať život! A teraz prichádzam k tomu najdôležitejšiemu, čo znamená mať syna? Znamená to, že musím mať v izbe čo najviac obrazov Ježiša Krista, lebo inak nebudem vytrhnutý ? Alebo musím chodiť pravidelne každú nedeľu do kostola aby som bol vytrhnutý ? Nesmiem vôbec zhrešiť aby som bol vytrhnutý ? Mať Syna znamená doslova a do písmena, mať Syna, je jasné, že Ho nemôžeme mať fyzicky ale máme Ho mať v osobe Ducha Svatého, lebo tí traja sú jedno: Boh Otec, Syn a Duch Svatý. Len ten bude vytrhnutý kto bol zapečatený Duchom Svatým, kto nemá Syna, nemá života. 1 Ján 2,1 sa píše: Moje dieťatká, toto vám píšem nato, abyste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.
Dôležité je aby sme vedeli, že Ježiš Kristus zomrel za každý náš hriech, srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie ( Rim 10,10 ) Len ten bude vytrhnutý kto bude pripravený na príchod Pána Ježiša Krista, koho srdce bude pripravené stráviť takúto informáciu, kto sa vzdá všetkého čoho má a všetko pokladá za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista ( Filip 3,8 ). Do kráľovstva nebeského vedie úzka a tŕnistá cesta, poznám to na vlastnej koži, je čoraz horšie a ťažšie vydržať v takejto situácii si vyžaduje heroický priam nadľudský výkon. Preto viem, cítim, že vytrhnutie je už blízko, Boh na nás nenaloží nikdy toľko aby sme to nemohli uniesť. On vie, že sme slabý, že bez neho sa nikam nedostaneme a s pokušením spôsobí aj vyslobodenie ( 1 Korintským 10,13 ). Veľa sa teraz hovorí o voľbe pápeža, kto bude posledným pápežom atd. Keby aj hneď mal byť posledný, pre mňa z toho vychádza len jedno, Pán príde ako zlodej v noci ( 1 Tesal. 5,2-3 ) Neopíjajte sa vínom ale naplnený buďte Duchom ( Efez 5,18 ).

stefan
Príspevky: 172
Dátum registrácie: Po Nov 01, 2010 17:57

Re: Evanielium apoštola Pavla – „moje evanielium“

Príspevok od používateľa stefan »

pre.: javen a ostatných "spolufórujúcich"
.
.
Nediskutujte tu, v sekcii "Články a Prílohy"
Preneste sa s príspevkami do diskusnej témy k tomu vytvorenej.:


http://1net.sk/krestanskeforum/viewtopic.php?f=6&t=403

Ďakujem.
.
.
.

Používateľov profilový obrázok
javen
Príspevky: 158
Dátum registrácie: Št Máj 24, 2012 7:20
Bydlisko: Spišské Tomášovce
Kontaktovať používateľa:

Re: Evanielium apoštola Pavla – „moje evanielium“

Príspevok od používateľa javen »

Ok, som to nepostrehol.

Napísať odpoveď