Interupcia - vražda alebo právo?
Napísané: So Aug 11, 2012 20:50
Muž a žena dávajú svoje slobodné ÁNO počatiu vstupom do sexuálneho spolužitia, spravidla uzavretím manželstva. „Interrupcia" je pokus odstrániť dôsledky prvého rozhodnutia. Počatie, ktoré je v konflikte s inými záujmami sa vníma ako neželané. Niekedy je tehotenstvo spojené s rizikom. Ako pro-choice argument sa uvádza, že každé dieťa má právo byť chceným a zdravým.
„Morálnosť interrupcie" sa niekedy zdôvodňuje zjavnejšou nemorálnosťou v neskoršom období, napr. tvrdením, že umelý potrat je lepší, ako neželané dieťa nechať na ulici, dať do domova a nestarať sa oň alebo ho týrať. Tieto činy sú odmietnutím tej istej zodpovednosti. Ak by traumu, ktorú deťom spôsobia rodičia a choroby nedokázala zahojiť láska Dokonalejšieho Otca, sprostredkovaná aj cez dobrých ľudí, život by bol neúnosný.
Pohľad na 14 dňový plod v tele matky ako na „beztvarú hmotu", s ktorou mám právo naložiť podľa svojej vôle, je ťažkým zjednodušením. Asi najvážnejším pro-life argumentom je, že aj ja, ktorý píšem aj ty, ktorý čítaš tieto riadky, sme len neskoršou fázou jej existencie a pritom si robíme nárok na život a všetko, čo s ním súvisí. Preto, okamih spoznania, že sa počal nový život, je tá pravá príležitosť povedať celoživotné ÁNO novému stvoreniu. Lebo počatie je zázrak. Asi 10% párov má problém s plodnosťou. Časť z nich podstúpi liečbu, prípadne umelé oplodnenie, časť zostane bezdetná.
Ak je ľudský život právom hodným ochrany, potom „právo ženy" odstrániť živý plod stojí proti nemu. Nemalo by sa zakladať na neobmedzenej ľubovôli. Bytosť v stave zárodku nie je matéria, s ktorou možno robiť čokoľvek. Nestačí, že nevnímame bolesť, ktorú jej spôsobujeme. Nie je to slepé črevo, ktoré možno bez následkov odoperovať. Je dielom súhry Stvoriteľa a muža a ženy a má pozemskú i večnú perspektívu.[1] Spúšťa v tele i psychike ženy a v jej vzťahu s mužom procesy, ktoré zanechávajú nezmazateľnú stopu. Sexuálny pud stvoril Boh možno preto tak silný, aby človeku komunikoval, že ľudský život nevzniká len z vôle človeka. Otázku: Chcete rozhodovať o diele mojich rúk? Ja som stvoril človeka![2] - kladie Boh.
„Morálnosť interrupcie" sa niekedy zdôvodňuje zjavnejšou nemorálnosťou v neskoršom období, napr. tvrdením, že umelý potrat je lepší, ako neželané dieťa nechať na ulici, dať do domova a nestarať sa oň alebo ho týrať. Tieto činy sú odmietnutím tej istej zodpovednosti. Ak by traumu, ktorú deťom spôsobia rodičia a choroby nedokázala zahojiť láska Dokonalejšieho Otca, sprostredkovaná aj cez dobrých ľudí, život by bol neúnosný.
Pohľad na 14 dňový plod v tele matky ako na „beztvarú hmotu", s ktorou mám právo naložiť podľa svojej vôle, je ťažkým zjednodušením. Asi najvážnejším pro-life argumentom je, že aj ja, ktorý píšem aj ty, ktorý čítaš tieto riadky, sme len neskoršou fázou jej existencie a pritom si robíme nárok na život a všetko, čo s ním súvisí. Preto, okamih spoznania, že sa počal nový život, je tá pravá príležitosť povedať celoživotné ÁNO novému stvoreniu. Lebo počatie je zázrak. Asi 10% párov má problém s plodnosťou. Časť z nich podstúpi liečbu, prípadne umelé oplodnenie, časť zostane bezdetná.
Ak je ľudský život právom hodným ochrany, potom „právo ženy" odstrániť živý plod stojí proti nemu. Nemalo by sa zakladať na neobmedzenej ľubovôli. Bytosť v stave zárodku nie je matéria, s ktorou možno robiť čokoľvek. Nestačí, že nevnímame bolesť, ktorú jej spôsobujeme. Nie je to slepé črevo, ktoré možno bez následkov odoperovať. Je dielom súhry Stvoriteľa a muža a ženy a má pozemskú i večnú perspektívu.[1] Spúšťa v tele i psychike ženy a v jej vzťahu s mužom procesy, ktoré zanechávajú nezmazateľnú stopu. Sexuálny pud stvoril Boh možno preto tak silný, aby človeku komunikoval, že ľudský život nevzniká len z vôle človeka. Otázku: Chcete rozhodovať o diele mojich rúk? Ja som stvoril človeka![2] - kladie Boh.