Aniko napísal:Vlčko, a ako to máš poriešené s stvorením Adama a Evy? Čo mu veríš? Skus, prosím, konkrétne..
Aniko, nemám problém byť konkrétny. Aj keď viem, že otroci "Sola scripta" budú hysáčiť ...
Takže. V prvom rade si musíš uvedomiť,
kedy bola Genezis písaná,
kto ju písal,
komu bola určená,
ako to napísal a
čo chcel povedať.
Je to trocha dlhšia veta, ale to čo som vyznačil hrubým je podstatné. A v podstate aj logické a jednoduché.
1. kedy, kto, komu.
V prvom rade je nutné uvedomiť si ako vznikal Genezis. Židia boli kočovný národ. V Genezis možno čítať o praotcovi Abrahámovi ako o kočovníkovi, kde sa vymenúvajú jeho stáda, hlavy(rodina), jeho pôvod(mezopotámsky Ur). Je zrejmé, že národy ktoré kočovali a venovali sa chovu dobytka boli na nižšom stupni vývoja ako národy, ktoré sa venovali poľnohospodárstvu a viedli "usadený" spôsob života. Tieto totižto zakladali mestá, odvádzali dane, poznali písmo, vytvárali kultúru. To u kočovníkov nepoznať. Príkladom z našej "modernej" histórie sú napr. Húni, ktorí prišli do "našich" končín v 5-tom storočí a ktorí nepoznali ani písmo. Alebo aj takí Maďari, ktorí boli na tom takisto až pokým nedostali výprask od bavorských kmeňov v bitke na rieke Lech a potom sa usadili a bolo možné pozorovať ich progres v intenciách svätoštefanskej tradície ...
2. komu
Židia teda ako primitívny kočovný národ pri formovaní svojej identity mali žalostne málo príležitostí ako sa vymedziť voči okolitým národom mezopotámie. Výhodou bol nenáročný čitateľ, v drvivej väčšine negramotný a nevzdelaný. Typický kočovník.
Preháňam ? Porovnaj trebárs kočovného cigána zo začiatku 20-tého storočia ...
3. ako
Tu je dôležitý zlom.
Ako ? Túto otázku si určite kládla aj vznikajúca inteligencia zo židovského prostredia. Spravila to isté, čo by robil vedec dneška. Obhliadol by sa po dostupných
(vedeckých) zdrojoch
(prameňoch). V tom čase vzhľadom na miesto pôvodu Abraháma
(mezopotámsky Ur) je logické že pisateľ sa pri hľadaní faktov ako popísať vznik sveta pridržiaval najmodernejších poznatkov vtedajšej vedy - teda tak ako ich prezentovala mezopotámska inteligencia. V tejto dobe nebola striktne oddelená veda ako stupeň poznania reality od toho čomu dnes hovoríme "mytológia". Ak si pozrieš Epos o Gilgamešovi, ktorý je najstaršou dochovanou literárnou pamiatkou ľudstva z dielne neznámeho autora Sumeru
(napísaný tisícročia pred Genezis), s prekvapením zistíš, že sa tam píše o stvorení človeka
(bohmi) z hliny, o potope sveta, o korábe ktorý sa plavil 40 dni a zachránil jednú rodinu i o holubici, existencia raja, informácie o svete zosnulých
(existencia po smrti). Je to niekomu povedomé ?
Ja na tom nič zlé nevidím. V čase tvorenia Genezis to boli "fakty" popisujúce vznik a fungovanie sveta presne tak isto, ako je dneska kvantová fyzika či teória relativity. Židia ako primitívny kočovný národ nemali svoju "akadémiu vied" a teda akceptovali poznanie sveta tak, ako ho prezentovali v tom čase vyspelejšie civilizácie - v tomto prípade ľud mezopotámie.
4. čo
Pre mňa nie je podstatné ktorý deň Boh čo stvoril, resp. kto komu podal ovocie zo zakázaného stromu. Podstatná je myšlienka. A to tá, že Stvoriteľ, jednoznačne v knihe Genezis uviedol, že ON je tu za tým čomu hovoríme svet. Presne tak ako sv. Tomáš Akvinský, ktorý ho označil ako Prvotnú príčinu. Že to napísal formou, aká bola v tom čase prezentovaná národmi mezopotámie nevadí. Ak by to písal dnes, možno by použil jazyk kvantovej fyziky. A takisto by sa mu o 4 tisíc rokov nejakí škrupulanti asi smiali. ON však nekládol dôraz na formu, ale na informáciu ktorú chcel takto vyjadriť.
Žiaľ, aj v dnešnej dobe možno pozorovať, že mnohí sa stali otrokmi formy, ale obsah im uniká ...
Aniko, si spokojná ?
PS. Pre otrokov Sola scripta:
Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!