O človeku...
O človeku...
...toľko protichodných názorov o Bohu, človeku a Duchu poznania moja osoba už dlho nečítala a nečuduje sa. Najväčšou chybou ktorú Vy poznávajúci robíte, je čítanie, citovanie a následné okomentovanie Písiem, ktorým vôbec, ale vôbec nerozumiete a túto nevedomosť vedomo rozširujete. Snažíte sa "spoznať" Boha a pritom vôbec nepoznáte Seba samých. Študovanie Písiem je zbytočné do tej doby, než je poznaná Najvyššia pravda a rovnako zbytočné je študovanie po poznaní Najvyššej pravdy. Písma sú skladajúce sa z mnoha slov, tým sa stávajú hustým temným lesom, ktorý je príčinou tápania Vašich myslí v ilúziach pravého poznania. Nepoznáte začiatok ani koniec, ale poznáte stred. Poznať pravdu o stredu znamená poznať začiatok a koniec. Poznajte dokonale Seba samých (stred), nie Boha (začiatok a koniec), a tým poznáte všetko...
Re: O človeku...
Človek je hriešny a bez Božej milosti je stratený, tak čo na tej hriešnosti chceš poznávať? Na koho myslela Eva keď zhrešila, na Boha, alebo na seba? Tak teda sama seba spoznala, že je hriešna.Poznajte dokonale Seba samých (stred), nie Boha (začiatok a koniec), a tým poznáte všetko...
Ak sa človek snaží sám zo seba žiť život podľa nejakých morálnych predstáv, ktoré sa často menia a odriekať si žiadosti tohto sveta, potom má trápenie a neistotu . Ale ak človek uverí slovám Ježiša Krista, tak láska ku Kristu spôsobí radosť a tak to, čo by bolo pre nás trápením sa stáva radosťou. Zmenia sa totiž túžby, ktoré už vychádzajú z nového človeka, narodeného z Ducha. Pôžitky sveta sa začnú javiť v pravom svetle ako dočasné na rozdiel od večných hodnôt, ktoré majú pôvod v Bohu. Túžba po Bohu už bude vychádzať z nového srdca, ktoré je oslobodene z moci hriechu.
Kresťan má chodiť podľa Božích predstáv. Toto je viac než ušľachtilý a morálny život. Chodenie podľa Zákona je na vysokej rovine ľudskej. To, ktoré je podľa milosti na rovine Božej.
Z postrehov J.F.Strombecka ba som vybral napr toto: Božie normy života pod milosťou sú tak vysoké, že nie je možné vyzývať k životu podľa nich na rovine ľudského a morálneho myslenia.
A ďalej: Apelovanie na život založený na ľudských morálnych predstavách nikdy nezodpovedá Božím predstavám ktoré sú založené na láske. Zanedbaním Božích argumentov prameniacich z milosti a lásky sa normy zbožného života znížia z roviny Božej na rovinu ľudských predstáv.
Re: O človeku...
Tu by som vložil niečo na čo by sa v terajšej dobe malo apelovať!
Normy vyučovania milosťou (J.F.Strombeck)
Vyučovaniu milosťou nemožno porozumieť bez jasnej predstavy o vysokých normách života, ktoré Boh požaduje pri tých, ktorí sú vyučovaní milosťou. Nielen medzi tými, ktorí tvoria kresťanstvo ako celok, ale aj medzi mnohými skutočnými kresťanmi sú ideály kresťanského obcovania nezriedka obmedzené iba na vysoké morálne normy. Že tomu je naozaj tak, vidíme podľa toho, že sa predovšetkým kladie dôraz na dosiahnutie vysokých ideálov, na povzbudzovanie k ušľachtilému úsiliu a výzvy k plneniu povinností. Zdôrazňujú sa morálne princípy, a to úplne oddelene od postavenia, ktoré má veriaci v Kristu. Tieto princípy sú však postavené na čiste ľudskej rovine a samy osebe nie sú normami života žitého vo sfére milosti. Pre prirodzeného (t. j. neobráteného) človeka nie je nič nemožného naučiť sa konať mnohé dobré veci a to nie iba preto, lebo musí, ale preto, Že si to dobrovoľne vyvolí. Môže byť čestný, svedomitý, usilovný, láskavý, milujúci, mužný, zdržanlivý, striedmy, zdvorilý, obetavý a snažiaci sa o dobro blížnych, a to všetko preto, lebo si cení tieto cnosti pre ne samé. Človek sa môže naučiť odolávať negatívnym, nízkym vplyvom púhou silou svojej vôle. Toto všetko si zasluhuje najvyššieho uznania, nech ide o kohokoľvek, a nejeden kresťan by bol omnoho užitočnejší, keby mal viac týchto vlastností, avšak tieto samotné ešte nepredstavujú vysoké normy života, podriadeného milosti vyučujúcej.
Cieľom milosti je uskutočniť vo veriacom život na rovine Božej. Je to oveľa viac, než vybudovanie charakteru. Keďže život z Boha nachádza vyjadrenie skrze ľudské telo, môže byť toto vyjadrenie podobné, ba totožné s výrazom tých najlepších kvalít v živote neobráteného človeka. Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych. V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života; aby získal priazeň iných, aby zadosťučinil zmyslu pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša. V prípade druhého je to dôsledok lásky Božej, vyliatej v srdci. V oboch prípadoch je vonkajší výsledok rovnaký, ale pred Bohom je tu priepastný rozdiel. Prvý je životom sebaurčenia a osobného zisku. Druhý je v závislosti na Bohu; je výsledkom vyučovania milosťou. Falošné kulty kladú veľký dôraz na ušľachtilé kvality ľudskej činnosti.
Pavol povedal: ,,A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo aby som bol upálený, a keby som nemal lásky, nič mi to neprospieva" (I. Kor. 13 : 3). Život, ktorý je výsledkom vyučovania milosťou, má vonkajší výraz plus správny postoj k Bohu. Zatiaľ čo vonkajší výraz zbožného života, vyučovaného milosťou, nie je možné vždy rozlíšiť od najušľachtilejšieho prejavu života prirodzeného, jestvujú normy zbožného života, ktoré presahujú predstavy prirodzenej mysle. Tieto sú na rovine Božej, a preto oveľa vyššie, než tie najušľachtilejšie učenia filozofov a učiteľov morálky. Normy milosti sú tak vysoké, že je nemožné nájsť pre ne prirovnanie, — iba ak pomocou kontrastu, — aj keby sme vzali do úvahy tie najvyššie normy veľkých svetových náboženstiev. Sú dokonca vyššie, než vysoké normy Bohom daného Zákona Mojžišovho. Všetky normy Zákona boli zhrnuté do dvoch prikázaní: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou", a „Milovať budeš svojho blížneho, ako samého seba!" (Mat:22:37, 39). Avšak táto láska k Bohu je postavená iba na ľudskú rovinu — s ľudským srdcom, dušou a mysľou. Milovať blížneho ako samého seba je tiež iba ľudské, pretože láska k sebe je ľudská.
Všetky normy života pod pôsobením milosti zhrnul Ježiš slovami:,, Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval" (Ján 15 : 12). Pavol túto myšlienku zopakoval: „a choďte v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu" (Ef:5:2). Láska, ktorou. Kristus miluje veriaceho je božská láska a siaha až po smrť. Keď je veriaci vyzývaný milovať tak, ako Kristus miloval, znamená to milovať božskou láskou — a nič menej!
Zlaté pravidlo hovorí: „Všetko, čokoľvek by ste chceli, aby vám Ľudia činili, to aj vy im čiňte" (Mat. 7 : 12). Milosť učí: ,,majte jedni druhých za vyšších od seba" (Fil:2:3) ,,Nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi, ktorý súc v podobe Boha... sám seba zmaril tým, že prijal podobu sluhu" (Fil. 2 : 5-7).
Aj samotné myslenie toho, kto je pod milosťou, má byť v dokonalom súlade s vôľou Božou; „zaujímame každú myseľ a rozum do poslušností Krista" (II. Kor. 10 : 5). Ak sa každá myšlienka má priviesť do poslušnosti Krista, potom nemôže byť zlého obcovania, pretože toto má svoj pôvod v myslení. Uvedieme niektoré miesta Písma, v ktorých sa nachádzajú normy života, ktorý ďaleko presahuje morálne chovanie: ,,ďakujúc vždycky za všetko v mene nášho Pána Ježiša Krista Bohu a Otcovi" (Ef. 5 : 20). „O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu" (Fil:4:6). „Vždycky sa radujte" (í. Tes. 5 : 16); „ako smutní, avšak vždycky sa radujúci" (II. Kor. 6 • 10). „Pokladajte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rozličných pokušení" (Jak:1:2) ,,Ale nakoľko máte účasť na utrpeniach Kristových, radujte sa" (I. Petr:4:13). 0 nič sa nestarať a ustavične sa radovať, dokonca aj v utrpeniach, to nieje pre človeka charakteristické. Je to časť života z Boha a môže sa dosiahnuť iba vyučovaním milosťou. „... odpúšťajúci si, ako aj Boh v Kristu odpustil vám" (Ef. 4 : 32) — to je dokonalé odpustenie, pretože odpustenie Božie v Kristu je „podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti" (Ef. 1 : 7, 8). Prirodzený človek môže byť štedrým, veľmi štedrým v rozdávaní, a predsa je istý druh štedrosti, ktorý môže v človeku pôsobiť iba milosť: ,,A oznamujeme vám, bratia, milosť Božiu, danú v zboroch Macedónie, že tá hojnosť ich radosti im bola daná v mnohonásobnom dokázaní sa v súžení a tá ich veľká chudoba sa rozhojnila v bohatstvo ich prostoty. Lebo dľa možností svedčím, ba i nad možnosť z vlastného popudu s mnohým prosením nás žiadali, že by sme prijali od nich milosť a účastenstvo na službe svätým" (II. Kor. 8 : 1-4). Dávať s ochotou a veľkou radosťou napriek veľkej chudobe a utrpeniam — to nie je norma prirodzeného človeka, ani života pod Zákonom; — je to jedine milosť, ktorá dáva životu takýto charakter.
Pavol sa modlil za veriacich v Efeze, „aby boli naplnení vo všetku plnosť Božiu" (Ef. 3 : 19). Keďže táto modlitba zahrňuje všetkých veriacich, je to norma pre všetkých, korí sú pod milosťou. Keď Pavol s radosťou prijímal utrpenie a prenasledovanie, aby tým mohol byť život Ježišov zjavený v jeho tele, bol to prejav plnosti Boha v ňom. Milosť, a jedine milosť vyučuje človeka týmto normám. Žiaden morálny kódex, ba ani Zákon Mojžišov ich nemôže vyžadovať. Tu nie je miesta pre bezstarostný život. Tieto normy neudeľujú povolenie prestupovať zákony morálky, pretože sú na nekonečne vyššej rovine. Kto podriaďuje každú myšlienku do poslušnosti Krista a kto je naplnený všetkou plnosťou Božou, ten nebude porušovať morálne zákony Božie. Tieto normy neznižujú hodnotu nižších noriem zákonov morálky; zahrňujú ich v sebe ako prvky, tak ako slovo obsahuje písmená, ale pri čítaní sa pozornosť sústreďuje na slová, ktoré sú nositeľom významu, a nie na prvky — písmená, z ktorých sa skladajú. Tak aj zákon, nazvaný literou, nedáva význam duchovnému životu. Ten prichádza až so Slovom, ktoré stánilo medzi nami a bolo plné milostí a pravdy (Ján 1 : 14). Nieto života v litere, lebo „litera zabíja, ale Duch oživuje" (II. Kor. 3 :6). Ten, skrze ktorého sa stala milosť a pravda, povedal: ,,Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život" (Ján 6 : 63).
Normy vyučovania milosťou (J.F.Strombeck)
Vyučovaniu milosťou nemožno porozumieť bez jasnej predstavy o vysokých normách života, ktoré Boh požaduje pri tých, ktorí sú vyučovaní milosťou. Nielen medzi tými, ktorí tvoria kresťanstvo ako celok, ale aj medzi mnohými skutočnými kresťanmi sú ideály kresťanského obcovania nezriedka obmedzené iba na vysoké morálne normy. Že tomu je naozaj tak, vidíme podľa toho, že sa predovšetkým kladie dôraz na dosiahnutie vysokých ideálov, na povzbudzovanie k ušľachtilému úsiliu a výzvy k plneniu povinností. Zdôrazňujú sa morálne princípy, a to úplne oddelene od postavenia, ktoré má veriaci v Kristu. Tieto princípy sú však postavené na čiste ľudskej rovine a samy osebe nie sú normami života žitého vo sfére milosti. Pre prirodzeného (t. j. neobráteného) človeka nie je nič nemožného naučiť sa konať mnohé dobré veci a to nie iba preto, lebo musí, ale preto, Že si to dobrovoľne vyvolí. Môže byť čestný, svedomitý, usilovný, láskavý, milujúci, mužný, zdržanlivý, striedmy, zdvorilý, obetavý a snažiaci sa o dobro blížnych, a to všetko preto, lebo si cení tieto cnosti pre ne samé. Človek sa môže naučiť odolávať negatívnym, nízkym vplyvom púhou silou svojej vôle. Toto všetko si zasluhuje najvyššieho uznania, nech ide o kohokoľvek, a nejeden kresťan by bol omnoho užitočnejší, keby mal viac týchto vlastností, avšak tieto samotné ešte nepredstavujú vysoké normy života, podriadeného milosti vyučujúcej.
Cieľom milosti je uskutočniť vo veriacom život na rovine Božej. Je to oveľa viac, než vybudovanie charakteru. Keďže život z Boha nachádza vyjadrenie skrze ľudské telo, môže byť toto vyjadrenie podobné, ba totožné s výrazom tých najlepších kvalít v živote neobráteného človeka. Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych. V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života; aby získal priazeň iných, aby zadosťučinil zmyslu pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša. V prípade druhého je to dôsledok lásky Božej, vyliatej v srdci. V oboch prípadoch je vonkajší výsledok rovnaký, ale pred Bohom je tu priepastný rozdiel. Prvý je životom sebaurčenia a osobného zisku. Druhý je v závislosti na Bohu; je výsledkom vyučovania milosťou. Falošné kulty kladú veľký dôraz na ušľachtilé kvality ľudskej činnosti.
Pavol povedal: ,,A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo aby som bol upálený, a keby som nemal lásky, nič mi to neprospieva" (I. Kor. 13 : 3). Život, ktorý je výsledkom vyučovania milosťou, má vonkajší výraz plus správny postoj k Bohu. Zatiaľ čo vonkajší výraz zbožného života, vyučovaného milosťou, nie je možné vždy rozlíšiť od najušľachtilejšieho prejavu života prirodzeného, jestvujú normy zbožného života, ktoré presahujú predstavy prirodzenej mysle. Tieto sú na rovine Božej, a preto oveľa vyššie, než tie najušľachtilejšie učenia filozofov a učiteľov morálky. Normy milosti sú tak vysoké, že je nemožné nájsť pre ne prirovnanie, — iba ak pomocou kontrastu, — aj keby sme vzali do úvahy tie najvyššie normy veľkých svetových náboženstiev. Sú dokonca vyššie, než vysoké normy Bohom daného Zákona Mojžišovho. Všetky normy Zákona boli zhrnuté do dvoch prikázaní: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou", a „Milovať budeš svojho blížneho, ako samého seba!" (Mat:22:37, 39). Avšak táto láska k Bohu je postavená iba na ľudskú rovinu — s ľudským srdcom, dušou a mysľou. Milovať blížneho ako samého seba je tiež iba ľudské, pretože láska k sebe je ľudská.
Všetky normy života pod pôsobením milosti zhrnul Ježiš slovami:,, Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval" (Ján 15 : 12). Pavol túto myšlienku zopakoval: „a choďte v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu" (Ef:5:2). Láska, ktorou. Kristus miluje veriaceho je božská láska a siaha až po smrť. Keď je veriaci vyzývaný milovať tak, ako Kristus miloval, znamená to milovať božskou láskou — a nič menej!
Zlaté pravidlo hovorí: „Všetko, čokoľvek by ste chceli, aby vám Ľudia činili, to aj vy im čiňte" (Mat. 7 : 12). Milosť učí: ,,majte jedni druhých za vyšších od seba" (Fil:2:3) ,,Nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi, ktorý súc v podobe Boha... sám seba zmaril tým, že prijal podobu sluhu" (Fil. 2 : 5-7).
Aj samotné myslenie toho, kto je pod milosťou, má byť v dokonalom súlade s vôľou Božou; „zaujímame každú myseľ a rozum do poslušností Krista" (II. Kor. 10 : 5). Ak sa každá myšlienka má priviesť do poslušnosti Krista, potom nemôže byť zlého obcovania, pretože toto má svoj pôvod v myslení. Uvedieme niektoré miesta Písma, v ktorých sa nachádzajú normy života, ktorý ďaleko presahuje morálne chovanie: ,,ďakujúc vždycky za všetko v mene nášho Pána Ježiša Krista Bohu a Otcovi" (Ef. 5 : 20). „O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu" (Fil:4:6). „Vždycky sa radujte" (í. Tes. 5 : 16); „ako smutní, avšak vždycky sa radujúci" (II. Kor. 6 • 10). „Pokladajte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rozličných pokušení" (Jak:1:2) ,,Ale nakoľko máte účasť na utrpeniach Kristových, radujte sa" (I. Petr:4:13). 0 nič sa nestarať a ustavične sa radovať, dokonca aj v utrpeniach, to nieje pre človeka charakteristické. Je to časť života z Boha a môže sa dosiahnuť iba vyučovaním milosťou. „... odpúšťajúci si, ako aj Boh v Kristu odpustil vám" (Ef. 4 : 32) — to je dokonalé odpustenie, pretože odpustenie Božie v Kristu je „podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti" (Ef. 1 : 7, 8). Prirodzený človek môže byť štedrým, veľmi štedrým v rozdávaní, a predsa je istý druh štedrosti, ktorý môže v človeku pôsobiť iba milosť: ,,A oznamujeme vám, bratia, milosť Božiu, danú v zboroch Macedónie, že tá hojnosť ich radosti im bola daná v mnohonásobnom dokázaní sa v súžení a tá ich veľká chudoba sa rozhojnila v bohatstvo ich prostoty. Lebo dľa možností svedčím, ba i nad možnosť z vlastného popudu s mnohým prosením nás žiadali, že by sme prijali od nich milosť a účastenstvo na službe svätým" (II. Kor. 8 : 1-4). Dávať s ochotou a veľkou radosťou napriek veľkej chudobe a utrpeniam — to nie je norma prirodzeného človeka, ani života pod Zákonom; — je to jedine milosť, ktorá dáva životu takýto charakter.
Pavol sa modlil za veriacich v Efeze, „aby boli naplnení vo všetku plnosť Božiu" (Ef. 3 : 19). Keďže táto modlitba zahrňuje všetkých veriacich, je to norma pre všetkých, korí sú pod milosťou. Keď Pavol s radosťou prijímal utrpenie a prenasledovanie, aby tým mohol byť život Ježišov zjavený v jeho tele, bol to prejav plnosti Boha v ňom. Milosť, a jedine milosť vyučuje človeka týmto normám. Žiaden morálny kódex, ba ani Zákon Mojžišov ich nemôže vyžadovať. Tu nie je miesta pre bezstarostný život. Tieto normy neudeľujú povolenie prestupovať zákony morálky, pretože sú na nekonečne vyššej rovine. Kto podriaďuje každú myšlienku do poslušnosti Krista a kto je naplnený všetkou plnosťou Božou, ten nebude porušovať morálne zákony Božie. Tieto normy neznižujú hodnotu nižších noriem zákonov morálky; zahrňujú ich v sebe ako prvky, tak ako slovo obsahuje písmená, ale pri čítaní sa pozornosť sústreďuje na slová, ktoré sú nositeľom významu, a nie na prvky — písmená, z ktorých sa skladajú. Tak aj zákon, nazvaný literou, nedáva význam duchovnému životu. Ten prichádza až so Slovom, ktoré stánilo medzi nami a bolo plné milostí a pravdy (Ján 1 : 14). Nieto života v litere, lebo „litera zabíja, ale Duch oživuje" (II. Kor. 3 :6). Ten, skrze ktorého sa stala milosť a pravda, povedal: ,,Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život" (Ján 6 : 63).
Re: O človeku...
...hriešny človek menom milmil napísal:Človek je hriešny a bez Božej milosti je stratený, tak čo na tej hriešnosti chceš poznávať? Na koho myslela Eva keď zhrešila, na Boha, alebo na seba? Tak teda sama seba spoznala, že je hriešna.
Ak sa človek snaží sám zo seba žiť život podľa nejakých morálnych predstáv, ktoré sa často menia a odriekať si žiadosti tohto sveta, potom má trápenie a neistotu . Ale ak človek uverí slovám Ježiša Krista, tak láska ku Kristu spôsobí radosť a tak to, čo by bolo pre nás trápením sa stáva radosťou. Zmenia sa totiž túžby, ktoré už vychádzajú z nového človeka, narodeného z Ducha. Pôžitky sveta sa začnú javiť v pravom svetle ako dočasné na rozdiel od večných hodnôt, ktoré majú pôvod v Bohu. Túžba po Bohu už bude vychádzať z nového srdca, ktoré je oslobodene z moci hriechu.
je strom ktorý rastie, hriešny rastom? keď jeho korene zaberajú miesto iným koreňom, je tým hriešny? a je strom stratený, že potrebuje Božiu milosť? ako môže byť človek hriešny, človek mil? tým že jeho nohy chodia? že jeho ruky sú? a čo jeho srdce? je hriešne tým že bije? milý človek mil
človek nie je hriešny, preto je potrebné rozoznávať a poznať pravý ZDROJ hriechu. A ten je možný len tým, že začnete poznávať seba samých ako stred všetkého a hlavne poznania.Niečo k tej Láske
Láska k jednému, nech už to je opačné pohlavie, hmotné veci alebo Kristove slová, ostáva vždy len Láskou k jednému. Táto Láska spôsobuje naozaj iné túžby, ktoré sa zdajú vychádzať akoby z nového človeka - človeka naplneného Láskou k jednému
Myslí si však hriešny človek mil, že táto Láska je tá pravá? že oslobodí človeka z moci hriechu? Hitler miloval nemecko a zomierali ľudia. Stalin miloval pocit bezpečia a zomierali ľudia. Náboženstvá milujú Boha a zomierajú ľudia. Človek miluje človeka a zomierajú ľudia. Láska však nezabíja. Láska je len Láskou. Hľadajte hriech/antikrista v sebe, pretože nikde inde sa nenachádza. Ten kto pôjde cestou poznania seba samého, "obdrží" Božiu milosť Duchom pravého poznania. A ten kto bude poznať, bude vedieť odpovede na všetky otázky.Re: O človeku...
Mar 8:34A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnouAHAM napísal:človek nie je hriešny, preto je potrebné rozoznávať a poznať pravý ZDROJ hriechu. A ten je možný len tým, že začnete poznávať seba samých ako stred všetkého a hlavne poznania.
Ty tvrdíš opak toho, čo hovorí Ježiš! Teda nepokladáš Slová Ježiša Krista za Pravdu?
Je hriech tvrdiť, že nie som hriešny? Takýto hriech privodí smrť!
A čo tak pýcha, skade vyviera? Či snáď nie z bezbožného srdca človeka? Táto pýcha nedovolí človeku sa vidieť aký v skutočnosti je! Egocentrický človek je zameraný na seba a preto nikdy neuvidí svoj pravý obraz z vonku. Skús poukázať na chyby pyšnému človeku. Čo ti na to odpovie? Jeho obraz vo vlastných očiach je jednoducho klam. My potrebujeme sa zaprieť a tak uvidíme, ako nás vníma Stvoriteľ a prijať to. Ak poznáme stvoriteľa, tak poznáme aký v skutočnosti sme. Bez poznania Stvoriteľa to ani nikdy nebudeme vedieť.
Preto sa nám Boh dal poznať v Kristu Ježišovi - v Jeho Slove a skutkoch a obetoval sa za naše hriechy, aby sme uvideli svoju hriešnosť a bezmocnosť. Keď to človek uvidí – duchovne ožije a tak uverí Slovu Božiemu a činiť pokánie zo svojich hriechov. Pochopí, že sme spasení z milosti skrze vieru a to bez zásluh a zdarma. Takýto človek má prenesmiernu radosť vo svojom srdci zo zasľúbenia Božieho a je za to Bohu vďačný až naveky.
Re: O človeku...
...čo však tá veta znamená, milý mil? hovorí v nej Kristus o človeku? nehovorí! pretože zaprieť sám seba - "ako človeka", tak žiaden človek by nemohol prísť za ním, či už by chcel, alebo nie. Zaprieť sám seba ako človeka, by muselo znamenať stať sa nečlovekom. Čím sa človek potom musí stať, aby mohol prísť za ním? Vie byť mil aj niečím iným ako človekom, ktorým je stále? Slová o zapretí samého seba tu nepoukazujú na človeka, ale poukazujú na hriech, ktorý v človeku je. Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba (pýchu individuality) a nech vezme svoj kríž (príjme pokoru) a ide za mnou.mil napísal:Mar 8:34A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou
AHAM netvrdí opak toho čo hovoril Kristus, pretože Kristove slová sú plné múdrosti z poznania, ktorým sa sám človek môže stať.mil napísal:Ty tvrdíš opak toho, čo hovorí Ježiš! Teda nepokladáš Slová Ježiša Krista za Pravdu?
Pýcha milý mil, nevyviera zo žiadneho srdca. Pýcha vyviera zo zdroja hriechu, ktorý je v človeku, ale človek sám, tým hriechom nie je. Nemá to nič spoločné s bezbožným srdcom. Pýchu milý človek mil, sám človek zle prijíma, pretože keď poukazujete, poukazujete na podstatu pýchy, nie na pýchu samotnú. Pýchou nie sú vedomosti samotné, je ňou pýcha vedomostí. Tak ako veriaci v Krista môžťe byť pyšný, je však pyšný vierou. Viera samotná však pýchu nemá a je vždy potrebná.
Naozaj krásne a výstižne napísané. Avšak ku škode človeka, vždy zle pochopené. V tejto vete mil vystihol celú podstatu. Človek vo svojej nevedomosti a pocitu oddelenia sa snaží poznať sám seba oddelene od Stvoriteľa poznaním Svoriteľa. Má sa to ako s hlinenou nádobou, ktorá sa snaží pochopiť seba samú cez poznanie inej hlinenej nádoby, ktorej lesk, krása a čistota sú iné. Nádoba sa tým bude snažiť napodobniť druhú nádoboumil napísal:Ak poznáme Stvoriteľa, tak poznáme aký v skutočnosti sme. Bez poznania Stvoriteľa to ani nikdy nebudeme vedieť.
prečo takto mil? pozná tým nádoba aká v skutočnosti je, keď bude poznávať inú nádobu? Keby nádoba upriamila pozornosť k sebe samej a poznala sa, tak ako sa má človek poznať, pochopila a poznala by, že je v úplnom základe iba hlinou, rovnako ako tá druhá a ďalšie nádoby. Keď pôjde hlbšie a hlbšie, začne poznávať pravé poznanie Stvoriteľa, ktorý je za hlinou samotnou a toto sám pozná. Keď toto pozná, uskutoční tým Stvoriteľa navždy. Smrť existuje pre hlinu, nie však pre To, čo je za hlinou, čím vždy bol a neustále je.-
pavel
- Príspevky: 577
- Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
- Bydlisko: bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: O človeku...
Rímskym 5:12 Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešiliPýcha vyviera zo zdroja hriechu, ktorý je v človeku, ale človek sám, tým hriechom nie je.
Rímskym 3:10 ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného;
11 niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha;
12 všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, nieto ani jedného.
13 Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť; jed ľútych hadov pod ich rtami;
14 ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti;
15 ich nohy rýchle vyliať krv;
16 skrúšenie a bieda je na ich cestách,
17 a cesty pokoja nepoznali.
18 Niet bázne Božej pred ich očami.
19 A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boly zapchané každé ústa, a celý svet aby bol vinný Bohu,
20 pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu.
21 No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi,
22 avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich.
23 Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej
24 ospravedlňovaní súc darmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi,
25 ktorého preduložil Bôh za obeť smierenia skrze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spravedlivosti pre pustenie stranou predošle sa udialych hriechov do času obeti Kristovej
Re: O človeku...
Človek sám od seba neprichádza ku Kristu! Je to nemožné, lebo je duchovne mŕtvy. Je to stav duchovnej smrti, v ktorej človek nevníma Pravdy Božie a to presne tak, ako keď mŕtvola nemôže vnímať svetlo. Život je jedine v Bohu a bez Boha je človek duchovne mŕtvy. Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Ján 17:9 Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvojiAHAM napísal:...čo však tá veta znamená, milý mil? hovorí v nej Kristus o človeku? nehovorí! pretože zaprieť sám seba - "ako človeka", tak žiaden človek by nemohol prísť za ním, či už by chcel, alebo nie.
To sú jasné Slová a hovoria o zvrchovanom Otcovi na nebesiach. To znamená, že nikto nemôže prísť ku Kristu bez toho aby ho nepritiahol Otec na nebesiach.
Teda vždy najprv nastáva oživenie Božím Duchom v milosti Božej, aby vôbec takýto človek mohol začať duchovne vidieť. Sebazaprenie, pokánie je následok Božieho pôsobenia v srdci človeka, kedy človek porozumie a uverí Slovu Božiemu a uvidí sa v pravom svetle. Egocentrizmus, pýcha človeka už nebráni v tom, aby Boh sa mu dal poznať vo svojom Slove. Srdce človeka je duch človeka, ktorý nesie v sebe celú podstatu osoby človeka. Čím je srdce preplnené, to z neho aj vychádza a prejavuje sa v myslení a konaní. Ak je naplnené Božím Slovom – Duchom Božím a to jedine skrze skutočnú vieru, tak sa to musí prejaviť na myslení a konaní.
Vôľa človeka sa riadi stavom srdca, ktoré je závislé od postavenia do ktorého nás uvádza Boh z milosti skrze vieru a to zasľúbením Božím. Ak je srdce v duchovne mŕtvom stave, tak vôľa len kopíruje - potvrdzuje tento stav. Volím si len to, čo zodpovedá tomuto stavu srdca. Preto sa hovorí – po ovocí poznáte ich. Teda čo je vo vnútri sa ukáže aj navonok - príjde na myseľ a vôľa to vykoná.
Človek je predovšetkým zodpovedný za stav svojho srdca, za svoje vnútro. Čím je naplnené a čo z neho vychádza , aké túžby a potom vôľa je vykonávateľkou týchto túžob. Skutky len poukazujú na tento stav. Najprv sa to zmení v srdci a potom si podľa toho volíme.
Luk 6:45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.
Starý človek musí zomrieť, aby sa z milosti Božej skrze vieru narodil nový človek z Ducha. Takýto človek narodený zo semena Ducha Božieho je uvedený Bohom raz a navždy do postavenia dieťaťa Božieho. Je to postavenie od ktorého sa odvíja stav veriaceho – teda myslenie aj konanie no nie naopak. Nemôžeme sa sami narodiť, ani telesne a ani duchovne. Vždy je to v prvom rade Otec na nebesiach, ktorý dáva život všetkému.AHAM napísal:Zaprieť sám seba ako človeka, by muselo znamenať stať sa nečlovekom. Čím sa človek potom musí stať, aby mohol prísť za ním? Vie byť mil aj niečím iným ako človekom, ktorým je stále? Slová o zapretí samého seba tu nepoukazujú na človeka, ale poukazujú na hriech, ktorý v človeku je. Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba (pýchu individuality) a nech vezme svoj kríž (príjme pokoru) a ide za mnou.
Odpovedz mi na otázky ak chápeš čo je to Boh a uvidím, či to myslíš úprimne.AHAM napísal:AHAM netvrdí opak toho čo hovoril Kristus, pretože Kristove slová sú plné múdrosti z poznania, ktorým sa sám človek môže stať.
Ako to je s Ježišovým výrokom?: Ján 10:30 Ja a Otec sme jedno...
1Ján 5:7 Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno
Ján 1:14 A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy
Ján 10:33 Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.
Prijímaš obeť Ježiša Krista? Teda krv zmluvy vyliatu za naše hriechy. Ježiš to jasne povedal.
Mat 26:28 lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov
Ak teda prijímaš v plnosti Ježišové Slová, tak nebudeš mať problém na tieto otázky odpovedať. Ak tvoja odpoveď nebude v súlade so Slovami Ježiša Krista, tak tvoje slová o Ježišovi nie sú úprimne.
Tu odcitujem časť z veľmi vystižného článku o slobodnej vôli človeka: Prevzaté z časopisu Zápas o Duši,AHAM napísal:Pýcha milý mil, nevyviera zo žiadneho srdca. Pýcha vyviera zo zdroja hriechu, ktorý je v človeku, ale človek sám, tým hriechom nie je. Nemá to nič spoločné s bezbožným srdcom. Pýchu milý človek mil, sám človek zle prijíma, pretože keď poukazujete, poukazujete na podstatu pýchy, nie na pýchu samotnú. Pýchou nie sú vedomosti samotné, je ňou pýcha vedomostí. Tak ako veriaci v Krista môžťe byť pyšný, je však pyšný vierou. Viera samotná však pýchu nemá a je vždy potrebná.
„Člověk je jako strom. Kořenem je jeho srdce, a ne vůle sama. Neexistuje žádný možný způsob, jak by se vůle mohla rozhodnout nést ovoce, které je v protikladu k povaze kořene. Pokud je kořen špatný, strom zákonitě ponese špatné ovoce.
Člověk je jako někdo, kdo stojí u své pokladnice. Není možné, aby vyndal čisté zlato z truhlice, která je naplněna jenom zrezavělým železem. Obsah srdce určuje slova a činy, jež lze vynést. Vůle není neutrální, ale naopak pro svá rozhodnutí musí sahat do srdce. Každá myšlenka, slovo a skutek bude mít povahu toho, co je uloženo uvnitř. „
Tak ako mŕtvola aj duchovná mŕtvola sama na seba neskríkne vstaň! Ani nevidí, nepočuje, nepochopí a teda ani nemôže poznávať Stvoriteľa. V prvom rade musí byť oživená Bohom, aby bola schopná vnímať Pravdy Božie a uveriť im.AHAM napísal:Naozaj krásne a výstižne napísané. Avšak ku škode človeka, vždy zle pochopené. V tejto vete mil vystihol celú podstatu. Človek vo svojej nevedomosti a pocitu oddelenia sa snaží poznať sám seba oddelene od Stvoriteľa poznaním Svoriteľa. Má sa to ako s hlinenou nádobou, ktorá sa snaží pochopiť seba samú cez poznanie inej hlinenej nádoby, ktorej lesk, krása a čistota sú iné. Nádoba sa tým bude snažiť napodobniť druhú nádobou prečo takto mil? pozná tým nádoba aká v skutočnosti je, keď bude poznávať inú nádobu? Keby nádoba upriamila pozornosť k sebe samej a poznala sa, tak ako sa má človek poznať, pochopila a poznala by, že je v úplnom základe iba hlinou, rovnako ako tá druhá a ďalšie nádoby. Keď pôjde hlbšie a hlbšie, začne poznávať pravé poznanie Stvoriteľa, ktorý je za hlinou samotnou a toto sám pozná. Keď toto pozná, uskutoční tým Stvoriteľa navždy. Smrť existuje pre hlinu, nie však pre To, čo je za hlinou, čím vždy bol a neustále je.
Re: O človeku...
zdravím milmil napísal: Odpovedz mi na otázky ak chápeš čo je to Boh a uvidím, či to myslíš úprimne.
Ako to je s Ježišovým výrokom?: Ján 10:30 Ja a Otec sme jedno...
1Ján 5:7 Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno
Ján 1:14 A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy
Ján 10:33 Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.
Prijímaš obeť Ježiša Krista? Teda krv zmluvy vyliatu za naše hriechy. Ježiš to jasne povedal.
Mat 26:28 lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov
Ak teda prijímaš v plnosti Ježišové Slová, tak nebudeš mať problém na tieto otázky odpovedať. Ak tvoja odpoveď nebude v súlade so Slovami Ježiša Krista, tak tvoje slová o Ježišovi nie sú úprimne.
...hriešny mil chce po AHAMovi chápanie Boha?
samotné slovo "chápať", je pre AHAMa tak neprijateľné ako len môže byť Chápať znamená vytvoriť si určité predstavy. Odkiaľ si tie predstavy však brať? Čítaním Písiem? Písmo je tiež zaujímavé samo o sebe. AHAM napíše - "v skutočnosti neexistuje nič a v skutočnosti existuje všetko" mil cez vlastné chápanie pochopí pravý význam tejto vety? Nie, pretože mil nepozná stav osoby, ktorá túto vetu sprostredkovala aj keď tá veta sama o sebe, sprostredkováva najväčšiu pravdu právd alebo veta Krista? "Ja a Otec sme jedno" táto veta je úplne rovnaká ako veta "ja som v Otcovi a telo je vo mne" tieto všetky spomínané vety sú tie najpravdivejšie poznania. Ako ich mil chce pochopiť? Čím ich chce pochopiť? Vlastným hriechom? Samotná predstava je hriech, pretože pochádza z hriechu Poznaj Kristov stav a poznáš aj Boha. Poznanúci pravdu, poznáva tiež význam slov povedaných kýmkoľvek a nikdy sa svojim poznaním nedá nikým oklamať. Už nemusí využívať žiadnu predstavivosť, pretože poznáva bez hriechu. A toto poznanie nemá nič spoločné s chápaním. Napísať úprimne, aký Boh je, kým bol sám Kristus, musí mil dosiahnúť bezhriešnej úrovne zahrňujúc v sebe aj nepredstavovanie a hlavne zničenie všetkých predstáv o Bohu. Boh je presne taký, ako je opísaný Kristom. Ale nie je už taký, ako je pochopený človekom oddelujúc od seba všetko, aj Boha samotného.Re: O človeku...
Ak je pre teba neprijateľné chápanie Boha, tak si precitaj slova Ježiša Krista z Písma Svätého. Ako som už často písal, Boh sa sám dal poznať v Kristu Ježišovi a o tom to všetko je. Boh sa dal poznať svojmu ľudu. Nie my sme ho ako prví hľadali, ale On sa nám dal nájsť. A toto sú Ježišove slová:Ján 15:16 Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo, aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám.AHAM napísal:zdravím mil
...hriešny mil chce po AHAMovi chápanie Boha? samotné slovo "chápať", je pre AHAMa tak neprijateľné ako len môže byť Chápať znamená vytvoriť si určité predstavy. Odkiaľ si tie predstavy však brať? Čítaním Písiem? Písmo je tiež zaujímavé samo o sebe.
A k tomu poznaniu Boha: “...Kto mňa videl, videl Otca,...“ . Áno, Otca na nebesiach môžeme vidieť v Ježišových Slovách a skutkoch. To nám má stačiť! Nie tak, ako Filipovi, ktorého Ježiš napomenul keď Filip povedal: “Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť. 9Ježiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca, a jako ty hovoríš: Ukáž nám Otca?“
Teda Boha uvidíme v Ježišovi Kristovi - Božom Slove a to skrze vieru v Slovo Pravdy. Tak aj pre nás platia tieto Ježišové Slová: 10Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?
Jan14 6A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. 7Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca; ale odteraz ho už znáte aj ste ho videli. 8Na to mu povedal Filip: Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť. 9Ježiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca, a jako ty hovoríš: Ukáž nám Otca? 10Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte.
človeku narodeného z Ducha sa Boh zjavuje v Kristu Ježišovi – v Slove Pravdy. Tu nejde o naše vlastné predstavy.Ján 14:20 Toho dňa vy poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás Gal2 20S Kristom spolu ukrižovaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus, a to, čo teraz žijem v tele, vo viere Syna Božieho žijem, ktorý si ma zamiloval a vydal sám seba za mňa.AHAM napísal:Napísať úprimne, aký Boh je, kým bol sám Kristus, musí mil dosiahnúť bezhriešnej úrovne zahrňujúc v sebe aj nepredstavovanie a hlavne zničenie všetkých predstáv o Bohu. Boh je presne taký, ako je opísaný Kristom. Ale nie je už taký, ako je pochopený človekom oddelujúc od seba všetko, aj Boha samotného.
Rim 5:1 Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista,
Rim 5:9 A tak tedy je o mnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu.
Gal2 16Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. 17Ale ak aj sami, ktorí hľadáme byť ospravedlnení v Kristovi, najdení sme ako hriešnici, tak čo tedy je Kristus azda služobníkom hriechu? Nech sa nestane! 18Lebo ak to, čo som zboril, zase staviam, robím seba priestupníkom.19Lebo ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. 20S Kristom spolu ukrižovaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus, a to, čo teraz žijem v tele, vo viere Syna Božieho žijem, ktorý si ma zamiloval a vydal sám seba za mňa. 21Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravedlivosť skrze zákon, tedy Kristus nadarmo zomrel.
Rim 10:8 Ale čo hovorí z viery spravedlivosť? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci. To jest to slovo viery, ktoré kážeme
1Ján 3:5 A viete, že sa on ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet
Neodpovedal si a asi ani neodpovieš na otázku, ktorú som ti položil: Prijímaš obeť Ježiša Krista? Teda krv zmluvy vyliatu za naše hriechy. Ježiš to jasne povedal. Mat 26:28 lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov
Ak odmietaš toto všetko prijať, tak ako môžeš povedať toto: cit - AHAM netvrdí opak toho čo hovoril Kristus, pretože Kristove slová sú plné múdrosti z poznania, ktorým sa sám človek môže stať.
Tak teda prijímaš Ježišove Slová, alebo nie?
-
svklampard
- Príspevky: 192
- Dátum registrácie: So Okt 09, 2010 19:18
Re: O človeku...
mil budem strucny...
musi existovat univerzun , poznanie , nadobudnutie alebo osvietenie neviem ako by som to nazval musi to byt univerzalne , nieco co ma kazdy clovek a nemoze mu to nikto vziat ,nie uvereniu niecomu co ani nemusi byt pravda
poznas osobne jezisa krista ? asi nie poznavas ho iba cez to ako ti to podali iny ? tak ako ho vykresluje biblia ? alebo tvoj vyklad biblie ? ty tvrdis ze vsetko co je v biblii je bozie slovo ? ale kde beries tu istotu ? ty tu vieru mas alebo presvedcenie na zaklade coho? ....Ak je pre teba neprijateľné chápanie Boha, tak si precitaj slova Ježiša Krista z Písma Svätého. Ako som už často písal, Boh sa sám dal poznať v Kristu Ježišovi a o tom to všetko je. Boh sa dal poznať svojmu ľudu. Nie my sme ho ako prví hľadali, ale On sa nám dal nájsť. A toto sú Ježišove slová:Ján 15:16 Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo, aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám.
musi existovat univerzun , poznanie , nadobudnutie alebo osvietenie neviem ako by som to nazval musi to byt univerzalne , nieco co ma kazdy clovek a nemoze mu to nikto vziat ,nie uvereniu niecomu co ani nemusi byt pravda
Re: O človeku...
Chceš tým snáď naznačiť, že svedectvo o Ježišovi od očitých svedkov, ktorí aj napriek prenasledovaniu šírili slovo evanjelia Ježiša Krista všade naokolo a boli vyučovaní Ježišom je pochybné? Alebo slova Ježiša Krista, ktoré sú zapísané v Písme nie sú autentické? Takto sa dá spochybniť všetko! No Pravda Božia ostáva Pravdou aj napriek spochybňovaniu. Tu ide o moc Pravdy Slova Božieho, lebo to Slovo vyšlo od Boha: Ján 1:14 A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy
-
svklampard
- Príspevky: 192
- Dátum registrácie: So Okt 09, 2010 19:18
Re: O človeku...
sam to pises ze takto sa to da spochybnit ........ocity svedkovia -ani jeden z evanielistov nepoznal jezisa osobne taze mam pravo pochybovat ci sa za 2000 rokov pri tom ako sa to dalej podavalo nieco neubudlo alebo nepridalo ......
ja si hlavne prestavujem svet bez veci navokol pretoze musi byt niake poznanie ku ktoremu sa clovek dostane sam nie len prijatim inych pravd ....
ja si hlavne prestavujem svet bez veci navokol pretoze musi byt niake poznanie ku ktoremu sa clovek dostane sam nie len prijatim inych pravd ....
Re: O človeku...
drahý mil
napísať, že Kristové slová sú plné pravého poznania, je možné aj bez prijatia Kristovej obeti/krvi, ako vidíš Nie je v tom žiaden rozpor. AHAM príjme slová od kohokoľvek, ak sú vyslovené alebo napísané v pravom poznaní. Je ich málo, ale sú. AHAM pozná stav tých, ktorí boli a sú v poznaní, aj bez toho, aby ich musel akokoľvek sám poznať. Preto stále opakuje "poznaj kým v Skutočnosti si a poznáš tým úplne všetko". Kristus bol človekom, tak ako ním je mil a rovnako aj AHAM. Tak aký je medzi nami tromi spomínanými rozdiel? Ohľadom človeka žiaden! Ohľadom stavu, už áno. Náboženská viera v Boha Vám predkladá oddelenosť od Stvoriteľa a rovnako Vám predkladá v podobe hriechu nemožnosť "realizovať" Boha (v uvodzovkách preto, že tu nieje koho a čo realizovať od seba samých a v nečinnosti. Slovenský jazyk nemá slovný ekvivalent tomuto podobný a výstižný.) Touto nevedomosťou bol Kristus prenasledovaný, keď hlásal "ja a Otec sme jedno". Kristus "realizoval" Boha samotného, preto bolo jeho pravé poznanie zaznamenávané jeho nevedomými učedníky nepoznajúc jeho pravý stav. Učedníci stále videli len osobu Krista, preto z ich nevedomosti vznikali otázky "ukáž nám Otca a uveríme". Zaznamenané písmo ďalej upravovali a komentovali zo svojho vlastného, avšak nevedomého poznania. Preto je aj rozumné prijímať pochybnosti o zaznamenanom písme, a tým hľadať iný spôsob poznania Boha samotného, a to bez akýchkoľvek pochybností. V tomto AHAM dáva za pravdu osobe svklamard vo vete "musi existovat univerzun , poznanie , nadobudnutie alebo osvietenie neviem ako by som to nazval musi to byt univerzalne , nieco co ma kazdy clovek a nemoze mu to nikto vziat" Naozaj výstižné a pravdivo napísané. Avšak pre osobu mil, veriacu v oddeleného Boha a vieru v Kristove slová, je tento stav neprijateľný pre svoj hriech, cez ktorý to nedokáže, nevie, alebo nemôže toto prijať. Prijať jednoduchú skutočnosť, že všetci sme v Bohu a našou prirodzenosťou je realizovať Ho úplne, tak ako to učinil Kristus a mnoho ďaľších "realizovaných".
napísať, že Kristové slová sú plné pravého poznania, je možné aj bez prijatia Kristovej obeti/krvi, ako vidíš
Nie je v tom žiaden rozpor. AHAM príjme slová od kohokoľvek, ak sú vyslovené alebo napísané v pravom poznaní. Je ich málo, ale sú. AHAM pozná stav tých, ktorí boli a sú v poznaní, aj bez toho, aby ich musel akokoľvek sám poznať. Preto stále opakuje "poznaj kým v Skutočnosti si a poznáš tým úplne všetko". Kristus bol človekom, tak ako ním je mil a rovnako aj AHAM. Tak aký je medzi nami tromi spomínanými rozdiel? Ohľadom človeka žiaden! Ohľadom stavu, už áno. Náboženská viera v Boha Vám predkladá oddelenosť od Stvoriteľa a rovnako Vám predkladá v podobe hriechu nemožnosť "realizovať" Boha (v uvodzovkách preto, že tu nieje koho a čo realizovať od seba samých a v nečinnosti. Slovenský jazyk nemá slovný ekvivalent tomuto podobný a výstižný.) Touto nevedomosťou bol Kristus prenasledovaný, keď hlásal "ja a Otec sme jedno". Kristus "realizoval" Boha samotného, preto bolo jeho pravé poznanie zaznamenávané jeho nevedomými učedníky nepoznajúc jeho pravý stav. Učedníci stále videli len osobu Krista, preto z ich nevedomosti vznikali otázky "ukáž nám Otca a uveríme". Zaznamenané písmo ďalej upravovali a komentovali zo svojho vlastného, avšak nevedomého poznania. Preto je aj rozumné prijímať pochybnosti o zaznamenanom písme, a tým hľadať iný spôsob poznania Boha samotného, a to bez akýchkoľvek pochybností. V tomto AHAM dáva za pravdu osobe svklamard vo vete "musi existovat univerzun , poznanie , nadobudnutie alebo osvietenie neviem ako by som to nazval musi to byt univerzalne , nieco co ma kazdy clovek a nemoze mu to nikto vziat" Naozaj výstižné a pravdivo napísané. Avšak pre osobu mil, veriacu v oddeleného Boha a vieru v Kristove slová, je tento stav neprijateľný pre svoj hriech, cez ktorý to nedokáže, nevie, alebo nemôže toto prijať. Prijať jednoduchú skutočnosť, že všetci sme v Bohu a našou prirodzenosťou je realizovať Ho úplne, tak ako to učinil Kristus a mnoho ďaľších "realizovaných".-
pavel
- Príspevky: 577
- Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
- Bydlisko: bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: O človeku...
To: Aham a spol SVK v skupine "Poznanie"
Z celého obdobia SZ a NZ, teda z celého obdobia Božieho plánu ste si vybrali časť svojvoľne zvanú "Poznanie" a do nej chcete zamontovať Boha, Krista čoby proroka a duševnú osobnosť jednotlivca, ktorého samozrejme považujete za bezúhonného (tak ako seba), tak ako sa považuje každý vinný, ktorý sedí v ktorejkoľvek base sveta.
Musím vás vyviesť z omylu, poznanie samého seba, stotožnenie sa dobrom, láskou a pod. to tu už bolo a je po stáročia do dnešných dní, žiaľ je to len teoretická úvaha o vlastnej dobrote ergo ospravedlňovaní sa.
Každý prorok na svete ktorý tu kedy pobehoval a hlásal podobné teórie a úvahy nikdy nevedel svoje presvedčenie, svoju PRAVDU podoprieť ničím iným, než logickým vyvodzovaním záverov, z daných konštantných udalostí, hodnôt. Vyzerá to ako pravda, ale nie je to celkom pravda. Hurá povie si satan, ďalší čo smerujú do "pekla".
Bola len jediná osoba na svete. Syn Človeka, Kristus. Všetky svoje tvrdenia, svoju identitu a učenie podoprel skutkom, ktorý nikto iný na svete nikdy nedokázal. Vstal za tri dni po svojom ukrižovaní a dokázateľnej smrti po prebodnutí pri prítomnosti stoviek svedkov z mŕtvych, tým že na tretí deň vstal z mŕtvych a ukázal sa nielen učeníkom, ale i zástupu v počte približne 500 ľudí... dokázal, že to čo hovoril, čo sa tradovalo, zapisovalo od čias Abraháma sa naplnilo je to PRAVDA.
A teraz sa dostávame k "poznaniu" ale inému aké tu prezentujete, alebo sa o to aspoň snažíte vy.
Poznanie pre pochopenie PRAVDY, EVANJELIA, pre to, aby človek vykročil správnou cestou sa deje skrze DUCHA SVäTÉHO, ktorý do pravdy, resp. poznania uvádza. Je len jeden jediný Duch Svätý, Ktorý uvádza do skutočnej PRAVDY a to je ten, ktorý je poslaný od vykupiteľa sveta, Ježiša Krista.
Iní duchovia, iní kazatelia uvádzajú do iných práv ako je vidieť vo vašom prípade, ktoré síce tak isto prezentujú "poznanie", ale úplne iných právd, ktoré masírujú vlastnú dušu jednotlivca natoľko, že si nahovára, že bol od počiatku dobrý a keď aj náhodou nebol, potom stačí skrze poznanie lásky konať dobro a lásku, ktorá ho posunie na roveň Boha...
Nuž, neočakávam, že na na tento príspevok budete reagovať konštruktívne, ale skôr v duchu výsmechu, tak ako komunikujete na tomto fóre doteraz. Nič menej musím vám pripomenúť, že k vašim názorom (aj keď nás tu nie je veľa), sa doteraz nikto nepridal. Hádam preto, lebo je tu z nás väčšina veriacich a ako takí, ktorí pravdu poznajú, nemôžeme od nej odísť k nejakej lži. Možno by stálo za zváženie, či neodísť z poľa, kde Vám nič nevyklíči, kde vám nič nevykvitne a ak nechcete prijať Krista ako Spasiteľa, či sa nevrátiť, medzi svojich.... (Príslovia 26:11)
Z celého obdobia SZ a NZ, teda z celého obdobia Božieho plánu ste si vybrali časť svojvoľne zvanú "Poznanie" a do nej chcete zamontovať Boha, Krista čoby proroka a duševnú osobnosť jednotlivca, ktorého samozrejme považujete za bezúhonného (tak ako seba), tak ako sa považuje každý vinný, ktorý sedí v ktorejkoľvek base sveta.
Musím vás vyviesť z omylu, poznanie samého seba, stotožnenie sa dobrom, láskou a pod. to tu už bolo a je po stáročia do dnešných dní, žiaľ je to len teoretická úvaha o vlastnej dobrote ergo ospravedlňovaní sa.
Každý prorok na svete ktorý tu kedy pobehoval a hlásal podobné teórie a úvahy nikdy nevedel svoje presvedčenie, svoju PRAVDU podoprieť ničím iným, než logickým vyvodzovaním záverov, z daných konštantných udalostí, hodnôt. Vyzerá to ako pravda, ale nie je to celkom pravda. Hurá povie si satan, ďalší čo smerujú do "pekla".
Bola len jediná osoba na svete. Syn Človeka, Kristus. Všetky svoje tvrdenia, svoju identitu a učenie podoprel skutkom, ktorý nikto iný na svete nikdy nedokázal. Vstal za tri dni po svojom ukrižovaní a dokázateľnej smrti po prebodnutí pri prítomnosti stoviek svedkov z mŕtvych, tým že na tretí deň vstal z mŕtvych a ukázal sa nielen učeníkom, ale i zástupu v počte približne 500 ľudí... dokázal, že to čo hovoril, čo sa tradovalo, zapisovalo od čias Abraháma sa naplnilo je to PRAVDA.
A teraz sa dostávame k "poznaniu" ale inému aké tu prezentujete, alebo sa o to aspoň snažíte vy.
Poznanie pre pochopenie PRAVDY, EVANJELIA, pre to, aby človek vykročil správnou cestou sa deje skrze DUCHA SVäTÉHO, ktorý do pravdy, resp. poznania uvádza. Je len jeden jediný Duch Svätý, Ktorý uvádza do skutočnej PRAVDY a to je ten, ktorý je poslaný od vykupiteľa sveta, Ježiša Krista.
Iní duchovia, iní kazatelia uvádzajú do iných práv ako je vidieť vo vašom prípade, ktoré síce tak isto prezentujú "poznanie", ale úplne iných právd, ktoré masírujú vlastnú dušu jednotlivca natoľko, že si nahovára, že bol od počiatku dobrý a keď aj náhodou nebol, potom stačí skrze poznanie lásky konať dobro a lásku, ktorá ho posunie na roveň Boha...
Nuž, neočakávam, že na na tento príspevok budete reagovať konštruktívne, ale skôr v duchu výsmechu, tak ako komunikujete na tomto fóre doteraz. Nič menej musím vám pripomenúť, že k vašim názorom (aj keď nás tu nie je veľa), sa doteraz nikto nepridal. Hádam preto, lebo je tu z nás väčšina veriacich a ako takí, ktorí pravdu poznajú, nemôžeme od nej odísť k nejakej lži. Možno by stálo za zváženie, či neodísť z poľa, kde Vám nič nevyklíči, kde vám nič nevykvitne a ak nechcete prijať Krista ako Spasiteľa, či sa nevrátiť, medzi svojich.... (Príslovia 26:11)
Re: O človeku...
Ježíš vedel kto je a skade prišiel a na čo prišiel! To nám aj zvestoval. Toto poznanie máme skrze vieru v Slovo Pravdy – Božie Slovo. Hľadáte svoju pravdu a chcete poznať pravdu, no Ježišovu Pravdu v plnosti neprijímate! On nám oznamuje o svojej obeti, no Vy mu protirečíte a nepriamo hovoríte, že je zbytočná. Ak hovoril o svojej obeti za naše hriechy a vy to neprijímate, tak nepatrite k tým za ktorých sa obetoval! Pre takých, ktorí odmietajú Jeho Slovo a skutky, pre tých povedal toto: Ján 12:48 Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deňAHAM napísal: napísať, že Kristové slová sú plné pravého poznania, je možné aj bez prijatia Kristovej obeti/krvi, ako vidíš Nie je v tom žiaden rozpor.
Ak teda toto všetko hovoril a vy tomu neveríte, tak mate veľký problém.
Teda ako sa dá viac pohrdnúť Ježišom Kristom, ak nie tak, že niekto odmieta prijať obeť Ježiša Krista za naše hriechy? Ženiete sa za poznaním a toto poznanie nemáte, pretože v plnosti neveríte Ježišovým Slovám.
Aj v bežnom živote ak niekto niekomu zachráni život a on mu do tvare povie, že to bolo zbytočné, tak si vieme predstaviť o aké pohŕdanie ide. No tu ide o večný život s Bohom.
Tu je rozpor v tom, že nie je možné tvrdiť, že Ježišove slova sú plne múdrosti a poznania a súčasne dať najavo že nie všetky jeho slova a skutky prijímam a teda nepriamo povedať že nie sú pravdou? Ak niekto neprijíma tuto Pravdu, tak z Ježiša Krista robí klamára a podvodníka, ak teda jeho obeť nebola obetou a jeho krv zmluvy nebola krvou vyliatou za naše hriechy a dokonca ak niekto tvrdí, že nevstal z mŕtvych. 1Ján 5:10 Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Bôh o svojom Synovi.
A viete vôbec čo Boh svedčil o svojom synovi, alebo ste sa ešte k tomu nedostali?
Je to ako hovoriť že som kresťan a pritom tvrdiť, že nieto zmŕtvychvstanie, keď sám Ježiš vstal z mŕtvych. Teda ak neverím že je zmŕtvychvstanie, tak z Ježiša Krista robím klamára a podvodníka.
Ježiš totiž povedal: Mar 9:31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Kor15 12Ale ak sa káže o Kristovi, že vstal z mŕtvych, akože potom hovoria niektorí medzi vami, že nieto zmŕtvychvstania? 13Ale ak nie je zmŕtvychvstania, vtedy ani Kristus nevstal z mŕtvych. 14No, ak Kristus nevstal z mŕtvych, tak je márna i naša kázeň, a márna je i vaša viera. 15A potom sme najdení tiež ako falošní svedkovia Boží, pretože sme svedčili proti Bohu, že totiž vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak tedy mŕtvi nevstávajú zmŕtvych. 16Lebo ak mŕtvi nevstávajú z mŕtvych, ani Kristus nevstal z mŕtvych, 17a jestli Kristus nevstal z mŕtvych, márna ja vaša viera, ešte ste vo svojich hriechoch. 18A tak aj tí, ktorí zosnuli v Kristovi, zahynuli. 19Ak len v tomto živote nadejeme sa na Krista, vtedy sme biednejší od všetkých ľudí.
Žít nezávislé na Bohu – na Jeho Slove a pritom si myslieť, že nájdem Boha v sebe je klam! Ján 6:63 Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život
--------------------------------
Re: O človeku...
milý pán Pavel,
slovo "Poznanie", nie je výberom svojvoľným a už vôbec nie je samo o sebe toto slovo významové v zmysle "niečo, alebo niekoho zamontovávať" Slovo POZNANIE je špecifické pre svoju nespochybniteľnosť ničím a nikým. Veriaci sa snažia pochopiť Písma, čítajú a čítajú, a čím viac, tým menej a menej majú poznania o pravom význame týchto slov. Preto nič iné nerobia, len sa stále dohadujú. Toto trvá od čias písiem Kto naozaj pozná, nemusí sa písmami vôbec zaoberať. Kde pán Pavol prišiel k názoru, že poznanie seba samého bolo a je, len teoretická úvaha? a kto sa tým ospravedlňuje? a komu? žeby individuálne osobné ja svojmu individuálnemu osobnému ja? aký by to malo význam? A kto sa úprimne vie stotožniť s dobrom, alebo láskou? Neviete sa stotožniť s tým, kým v skutočnosti naozaj ste, kým bol aj Kristus, a tým nie je Vaše individuálne osobné ja, ani láska, ani dobro Najväčšia moc je k službám človeka, ktorý vnikol do svojich najvnútornejších hlbín. Sú ľudia obrovského intelektu a vedomostí, ale keď majú odpovedať na otázku "vyriešili ste tajomstvo človeka a zvíťazili ste nad sebou?" len sklonia zahanbene hlavy. Na vyvodzovanie záverov je potrebné zničiť pochybnosti. Poznanie však nie je presvedčením seba alebo iných o nejakej Pravde, ale o poznaní pravej skutočnosti. Vie si pán Pavol spochybniť poznanie toho, že má ruky a nohy? alebo poznanie toho, že je mužom? a vie sa presvedčiť o tom, že je ženou, alebo láskou? ten kto chce dôjsť k poznaniu musí takými to kritickými úvahami poznávať skutočné od neskutočného, kde niet žiadnych pochybností. Pán Pavol bol pri tom, keď Krista ukrižovávali a stál pri hrobe, keď jeho telo zmizlo? napísané o tom sa dá sebou samým spochybniť. A presvedčiť sa o tom, že to bola pravda, je len klamaním seba samého. Týmto k pravému poznaniu nikto nedospeje.
Duch Svätý má v histórii človeka veľa mien. Patrí k nim aj pomenovanie "Kristove poznanie, osvietenie, atď". Je však veľmi opovážlivé od pána Pavla tvrdiť, že uvádzať do poznania Duchom Svätým nebolo možné v časoch pred Kristom. Bol bez poznania, ten kto zvestoval príchod Krista?
naozaj iní duchovia a iní kazatelia je toho celý internet
...a reagovať konštruktívne? a k čomu? pokiaľ považujete za konštruktívne, neustálé debatovanie o významoch písiem, poprípade ich pravopisu, čiarok a presviedčaním jedného veriaceho druhým, že význam je iný a že odkazuje na iné písmo v ktorom sa poukazuje zasa na iné písmo atď. je prinajmenšom len strácaním času. Žiadne náboženstvá Vám nemôžu ponúknuť nič konštruktívne a už vôbec nie poznanie, poprípade ponúknúť možnosť, ako k poznaniu príjsť, pretože tým by sa postavili sami proti svojím zákonom, vytvorených z nevedomosti a oddelenosti od Boha samotného. Isté je len jedno. Poznanie neprichádza z čítania Písiem. Prajem Vám pochopiť celý život Krista z dostupných písiem. Nech nemáte žiadne pochybnosti. Avšak, tak ako viete pochopiť celý život človeka ktorého veľmi dobre poznáte, tak isto pochopíte, že Vám to nič nedá. Na margo čítajúcich ľudí. AHAM nepotrebuje žiadnych prívržencov a kritiku prijíma s otvorenosťou, nie s presvedčením, že nikto tu nemá, alebo má pravdu.
slovo "Poznanie", nie je výberom svojvoľným a už vôbec nie je samo o sebe toto slovo významové v zmysle "niečo, alebo niekoho zamontovávať"
Slovo POZNANIE je špecifické pre svoju nespochybniteľnosť ničím a nikým. Veriaci sa snažia pochopiť Písma, čítajú a čítajú, a čím viac, tým menej a menej majú poznania o pravom význame týchto slov. Preto nič iné nerobia, len sa stále dohadujú. Toto trvá od čias písiem Kto naozaj pozná, nemusí sa písmami vôbec zaoberať. Kde pán Pavol prišiel k názoru, že poznanie seba samého bolo a je, len teoretická úvaha? a kto sa tým ospravedlňuje? a komu? žeby individuálne osobné ja svojmu individuálnemu osobnému ja? aký by to malo význam? A kto sa úprimne vie stotožniť s dobrom, alebo láskou? Neviete sa stotožniť s tým, kým v skutočnosti naozaj ste, kým bol aj Kristus, a tým nie je Vaše individuálne osobné ja, ani láska, ani dobro Najväčšia moc je k službám človeka, ktorý vnikol do svojich najvnútornejších hlbín. Sú ľudia obrovského intelektu a vedomostí, ale keď majú odpovedať na otázku "vyriešili ste tajomstvo človeka a zvíťazili ste nad sebou?" len sklonia zahanbene hlavy. Na vyvodzovanie záverov je potrebné zničiť pochybnosti. Poznanie však nie je presvedčením seba alebo iných o nejakej Pravde, ale o poznaní pravej skutočnosti. Vie si pán Pavol spochybniť poznanie toho, že má ruky a nohy? alebo poznanie toho, že je mužom? a vie sa presvedčiť o tom, že je ženou, alebo láskou? ten kto chce dôjsť k poznaniu musí takými to kritickými úvahami poznávať skutočné od neskutočného, kde niet žiadnych pochybností. Pán Pavol bol pri tom, keď Krista ukrižovávali a stál pri hrobe, keď jeho telo zmizlo? napísané o tom sa dá sebou samým spochybniť. A presvedčiť sa o tom, že to bola pravda, je len klamaním seba samého. Týmto k pravému poznaniu nikto nedospeje. pavel napísal: Poznanie pre pochopenie PRAVDY, EVANJELIA, pre to, aby človek vykročil správnou cestou sa deje skrze DUCHA SVäTÉHO, ktorý do pravdy, resp. poznania uvádza. Je len jeden jediný Duch Svätý, Ktorý uvádza do skutočnej PRAVDY a to je ten, ktorý je poslaný od vykupiteľa sveta, Ježiša Krista..
Duch Svätý má v histórii človeka veľa mien. Patrí k nim aj pomenovanie "Kristove poznanie, osvietenie, atď". Je však veľmi opovážlivé od pána Pavla tvrdiť, že uvádzať do poznania Duchom Svätým nebolo možné v časoch pred Kristom. Bol bez poznania, ten kto zvestoval príchod Krista?
pavel napísal: Iní duchovia, iní kazatelia uvádzajú do iných práv ako je vidieť vo vašom prípade, ktoré síce tak isto prezentujú "poznanie", ale úplne iných právd, ktoré masírujú vlastnú dušu jednotlivca natoľko, že si nahovára, že bol od počiatku dobrý a keď aj náhodou nebol, potom stačí skrze poznanie lásky konať dobro a lásku, ktorá ho posunie na roveň Boha...
naozaj iní duchovia a iní kazatelia je toho celý internet ...a reagovať konštruktívne? a k čomu? pokiaľ považujete za konštruktívne, neustálé debatovanie o významoch písiem, poprípade ich pravopisu, čiarok a presviedčaním jedného veriaceho druhým, že význam je iný a že odkazuje na iné písmo v ktorom sa poukazuje zasa na iné písmo atď. je prinajmenšom len strácaním času. Žiadne náboženstvá Vám nemôžu ponúknuť nič konštruktívne a už vôbec nie poznanie, poprípade ponúknúť možnosť, ako k poznaniu príjsť, pretože tým by sa postavili sami proti svojím zákonom, vytvorených z nevedomosti a oddelenosti od Boha samotného. Isté je len jedno. Poznanie neprichádza z čítania Písiem. Prajem Vám pochopiť celý život Krista z dostupných písiem. Nech nemáte žiadne pochybnosti. Avšak, tak ako viete pochopiť celý život človeka ktorého veľmi dobre poznáte, tak isto pochopíte, že Vám to nič nedá. Na margo čítajúcich ľudí. AHAM nepotrebuje žiadnych prívržencov a kritiku prijíma s otvorenosťou, nie s presvedčením, že nikto tu nemá, alebo má pravdu.
Re: O človeku...
AHAM
Áno, to je čiastočne pravda, to však neznamená, že sa tento stav Ježišových nasledovníkov nezmenil... A preto sami neskôr viedli ľudí k tomu, aby práve "realizovali Boha..." Veď aj v Písme sa dočítaš, ako nabádajú: buďte dokonalí, pretože On je dokonalý. Buďte svätí, pretože On je Svätý... Alebo: Ten kto sa narodil z Boha, nehreší...
A teda ako ty hovoríš, že viera ľudí oddeľuje od Boha. Veď tí čo uverili, no nie náboženstvu, ale Bohu a Kristovi, tak tí sa narodili z Boha a preto majú podiel na Božom synovstve.
A tak tí, čo sa narodili z náboženstva, realizujú náboženstvo...
Tí čo narodili z tela, realizujú telo...
No tí, čo sa narodili z Boha, realizujú Boha...
A o tomto svedčí a k tomuto vedie aj Písmo... A preto nemám dôvod, nepovažovať ho za Božie Slovo... A preto nesúhlasím keď píšeš, že "Zaznamenané písmo ďalej upravovali a komentovali zo svojho vlastného, avšak nevedomého poznania."
Súhlasím, že existuje "univerzum" a toto "univerzum" môže byť prostriedkom k poznaniu pravdy. A teda človek k poznaniu pravdy zaiste nepotrebuje nevyhnutne "Písmo" a vlastne "Písmo" samo osebe ani zďaleka nestačí k tomu, aby človek poznal pravdu...
Ale verím zároveň, že "pravda" je iba jedna, musí byť iba jedna, lebo keby boli dve, tak jedna z tých právd musí byť nevyhnutne lož... A teda pokiaľ nám toto "univerzum" zjaví pravdu, a pokiaľ je pravda zaznamená aj v "Písme", tak musí medzi týmito zjavenými pravdami panovať zhoda, lebo pokiaľ nepanuje, tak jedna z právd je lož...
A teda verím, že Písmo nám zjavuje pravdu, ale táto pravda je vykladaná cez rôznorodých učiteľov, ktorí sú všetci presvedčení, že práve im bola pravda najsprávnejšie zjavená... Ale preto, že pravda je iba jedna a jedno je aj "univerzum", tak "univerzum" nerozdeľuje, ale práva naopak spája...
Človek mal túto schopnosť na počiatku, mal ju Adam, ale tak ako ju mal, tak ju stratil... Totiž keby mal Adam iba túto schopnosť, schopnosť realizovať Boha, tak by bol otrokom tejto schopnosti a nemohol by robiť inak, iba tak, že by realizoval Boha, ale Adam nebol otrokom tejto schopnosti a tak vďaka Adamovi človek túto schopnosť stratil. Lebo Adam mal aj schopnosť nerealizovať Boha a takto mal Adam možnosť slobodnej voľby: Žiť večne alebo zomrieť... Realizovať Boha znamenalo nezhrešiť a takto žiť večne, naopak preto, že hriech je smrť, tak zhrešiť znamenalo uvrhnúť človeka do záhuby večnej smrti... A toto je to prekliatie, do ktorého človeka uvrhol Adam. Prekliatie, skrze ktoré sa človek už nerodí do večného života, ale do večnej smrti... A teda človek sa už rodí ako odsúdený a zatratený a teda bez schopnosti realizovať Boha... A keby to tak nebolo, tak by dnes ľudia iba realizovali Boha, ale preto, že to ľudia nerobia, tak sotva môžeš poprieť tento fakt... A teda schopnosť realizovať Boha nie je človeku prirodzená, človek sa do tejto schopnosti musí totiž najskôr znova narodiť...
Lebo skrze Adama človek tejto schopnosti zomrel a preto sa do tejto schopnosti musí znova narodiť...
No kým sa tak stane, je nemožné aby človek nezhrešil a pretože každý človek zhrešil a pretože hriech je smrť, tak skrze hriech smrť prešla na každého človeka a preto každý jeden človek potrebuje Ježiša Krista. A nepochybne si zhrešil aj ty, človek AHAM... A prvý dôvod prečo potrebuješ Krista je ten, lebo skrze jeho obeť dochádza k zmiereniu medzi tebou a Bohom. No aby si tento dôvod pochopil, musel by si poznať, že si zhrešil. No pokiaľ ťa bude zaslepovať pýcha, tak sotva si hriech priznáš a sotva padneš na kolená a sotva požiadaš Boha o odpustenie... Lebo vo svojej zaslepenosti si nahováraš, že ty nie si hriešnik... A tak kto by ti mal už čo odpúšťať? No pokiaľ sa mýliš, tak strašné je, že nevedieš do záhuby len seba, ale aj tých, ktorí ti uveria...
A tak to prvé, čo musí človek urobiť, je, zmieriť sa s Bohom a to je možné len skrze prijatie obete Pána Ježiša Krista, lebo práve preto sa Kristus obetoval, aby si ty nebol už viac mŕtvy, ale aby si žil. Lebo iba ak sa pokoríš a oľutuješ, iba potom môžeš ďalej rásť...
Lebo po tomto zmierení a práve skrze toto zmierenie zomieraš svojmu predchádzajúcemu životu hriešnika a rodíš sa do nového života, už nie skrze telo, ale rodíš sa z Boha a pretože Boh je Duch, tak sa rodíš z Božieho Ducha, veď ako inak by človek mohol realizovať Boha? Sám zo seba a teda skrze telo sotva. Veď skrze telo sa môže realizovať iba telo, ale Boh je Duch a preto iba skrze Ducha sa môže realizovať Duch... A tento Duch je večný život... A preto večný život nedosahujeme skrze telo, ale skrze Ducha. A preto kto sa nenarodil z Ducha, tak nemôže vôjsť do večného života. A čo je väčšou realizáciou Boha, ako večný život...? Ale hriech je smrť. A hriech nie je skrze Boha, ale skrze človeka. Veď Boh nezhrešil, zhrešil človek a preto človek, ktorý hreší, nerealizuje Boha, lebo Boh je život a tak v Bohu nie je a nemôže byť žiadny hriech a preto človek, ktorý hreší, nerealizuje Boha (život), ale práve naopak takto človek realizuje smrť...
A o tomto svedčí aj Písmo. O tom, že všetci zhrešili, lebo nikto prirodzene nemá schopnosť realizovať Boha. A preto všetci potrebujú najskôr odpustenie. A len skrze odpustenie sa môžu narodiť znova. Lebo iba skrze prijatie odpustenia môžu najskôr zomrieť schopnosti realizovať smrť (hriech) a potom sa znova narodiť a to do schopnosti realizovať Boha (život). A preto aj Písmo svedčí, že ten kto sa narodil z Boha, nehreší... Ale je smutné, že aj pre mnohých, ktorí o sebe prehlasujú, že sa znova narodili, je toto Slovo nereálne... A pritom toto slovo nie je moje, je to Slovo Božie. A tak napriek tomu, že tvrdia, že Bohu uverili, tak Bohu neveria...
Lebo keby som takéto čosi tvrdil zo seba, tvrdil by to z tela a skrze telo. Ale mohol by som takéto čosi tvrdiť skrze telo? Veď práve skrze telo je takéto tvrdenie nereálne...
A preto ten, kto toto Slovo neprijíma, ho neprijíma preto, lebo ho počúva skrze telo a telo je voči takémuto Slovu prirodzene hluché... Lebo počuť, že toto Slovo je pravdivé, môže dať človeku iba Boží Duch...
Súhlasím, že náboženská viera oddeľuje ľudí od Boha, no Ježiš naopak nevedie veriacich k ničomu inému, iba k tomu, aby veriaci realizovali Boha...Náboženská viera v Boha Vám predkladá oddelenosť od Stvoriteľa a rovnako Vám predkladá v podobe hriechu nemožnosť "realizovať" Boha
Kristus "realizoval" Boha samotného, preto bolo jeho pravé poznanie zaznamenávané jeho nevedomými učedníky nepoznajúc jeho pravý stav. Učedníci stále videli len osobu Krista, preto z ich nevedomosti vznikali otázky "ukáž nám Otca a uveríme".
Áno, to je čiastočne pravda, to však neznamená, že sa tento stav Ježišových nasledovníkov nezmenil... A preto sami neskôr viedli ľudí k tomu, aby práve "realizovali Boha..." Veď aj v Písme sa dočítaš, ako nabádajú: buďte dokonalí, pretože On je dokonalý. Buďte svätí, pretože On je Svätý... Alebo: Ten kto sa narodil z Boha, nehreší...
A teda ako ty hovoríš, že viera ľudí oddeľuje od Boha. Veď tí čo uverili, no nie náboženstvu, ale Bohu a Kristovi, tak tí sa narodili z Boha a preto majú podiel na Božom synovstve.
A tak tí, čo sa narodili z náboženstva, realizujú náboženstvo...
Tí čo narodili z tela, realizujú telo...
No tí, čo sa narodili z Boha, realizujú Boha...
A o tomto svedčí a k tomuto vedie aj Písmo... A preto nemám dôvod, nepovažovať ho za Božie Slovo... A preto nesúhlasím keď píšeš, že "Zaznamenané písmo ďalej upravovali a komentovali zo svojho vlastného, avšak nevedomého poznania."
Preto je aj rozumné prijímať pochybnosti o zaznamenanom písme, a tým hľadať iný spôsob poznania Boha samotného, a to bez akýchkoľvek pochybností. V tomto AHAM dáva za pravdu osobe svklamard vo vete "musi existovat univerzun , poznanie , nadobudnutie alebo osvietenie neviem ako by som to nazval musi to byt univerzalne , nieco co ma kazdy clovek a nemoze mu to nikto vziat"
Súhlasím, že existuje "univerzum" a toto "univerzum" môže byť prostriedkom k poznaniu pravdy. A teda človek k poznaniu pravdy zaiste nepotrebuje nevyhnutne "Písmo" a vlastne "Písmo" samo osebe ani zďaleka nestačí k tomu, aby človek poznal pravdu...
Ale verím zároveň, že "pravda" je iba jedna, musí byť iba jedna, lebo keby boli dve, tak jedna z tých právd musí byť nevyhnutne lož... A teda pokiaľ nám toto "univerzum" zjaví pravdu, a pokiaľ je pravda zaznamená aj v "Písme", tak musí medzi týmito zjavenými pravdami panovať zhoda, lebo pokiaľ nepanuje, tak jedna z právd je lož...
A teda verím, že Písmo nám zjavuje pravdu, ale táto pravda je vykladaná cez rôznorodých učiteľov, ktorí sú všetci presvedčení, že práve im bola pravda najsprávnejšie zjavená... Ale preto, že pravda je iba jedna a jedno je aj "univerzum", tak "univerzum" nerozdeľuje, ale práva naopak spája...
Súhlasím, že človek má schopnosť realizovať Boha, ale je chybou domnievať sa, že túto schopnosť má každý človek...Prijať jednoduchú skutočnosť, že všetci sme v Bohu a našou prirodzenosťou je realizovať Ho úplne, tak ako to učinil Kristus a mnoho ďaľších "realizovaných".
Človek mal túto schopnosť na počiatku, mal ju Adam, ale tak ako ju mal, tak ju stratil... Totiž keby mal Adam iba túto schopnosť, schopnosť realizovať Boha, tak by bol otrokom tejto schopnosti a nemohol by robiť inak, iba tak, že by realizoval Boha, ale Adam nebol otrokom tejto schopnosti a tak vďaka Adamovi človek túto schopnosť stratil. Lebo Adam mal aj schopnosť nerealizovať Boha a takto mal Adam možnosť slobodnej voľby: Žiť večne alebo zomrieť... Realizovať Boha znamenalo nezhrešiť a takto žiť večne, naopak preto, že hriech je smrť, tak zhrešiť znamenalo uvrhnúť človeka do záhuby večnej smrti... A toto je to prekliatie, do ktorého človeka uvrhol Adam. Prekliatie, skrze ktoré sa človek už nerodí do večného života, ale do večnej smrti... A teda človek sa už rodí ako odsúdený a zatratený a teda bez schopnosti realizovať Boha... A keby to tak nebolo, tak by dnes ľudia iba realizovali Boha, ale preto, že to ľudia nerobia, tak sotva môžeš poprieť tento fakt... A teda schopnosť realizovať Boha nie je človeku prirodzená, človek sa do tejto schopnosti musí totiž najskôr znova narodiť...
Lebo skrze Adama človek tejto schopnosti zomrel a preto sa do tejto schopnosti musí znova narodiť...
No kým sa tak stane, je nemožné aby človek nezhrešil a pretože každý človek zhrešil a pretože hriech je smrť, tak skrze hriech smrť prešla na každého človeka a preto každý jeden človek potrebuje Ježiša Krista. A nepochybne si zhrešil aj ty, človek AHAM... A prvý dôvod prečo potrebuješ Krista je ten, lebo skrze jeho obeť dochádza k zmiereniu medzi tebou a Bohom. No aby si tento dôvod pochopil, musel by si poznať, že si zhrešil. No pokiaľ ťa bude zaslepovať pýcha, tak sotva si hriech priznáš a sotva padneš na kolená a sotva požiadaš Boha o odpustenie... Lebo vo svojej zaslepenosti si nahováraš, že ty nie si hriešnik... A tak kto by ti mal už čo odpúšťať? No pokiaľ sa mýliš, tak strašné je, že nevedieš do záhuby len seba, ale aj tých, ktorí ti uveria...
A tak to prvé, čo musí človek urobiť, je, zmieriť sa s Bohom a to je možné len skrze prijatie obete Pána Ježiša Krista, lebo práve preto sa Kristus obetoval, aby si ty nebol už viac mŕtvy, ale aby si žil. Lebo iba ak sa pokoríš a oľutuješ, iba potom môžeš ďalej rásť...
Lebo po tomto zmierení a práve skrze toto zmierenie zomieraš svojmu predchádzajúcemu životu hriešnika a rodíš sa do nového života, už nie skrze telo, ale rodíš sa z Boha a pretože Boh je Duch, tak sa rodíš z Božieho Ducha, veď ako inak by človek mohol realizovať Boha? Sám zo seba a teda skrze telo sotva. Veď skrze telo sa môže realizovať iba telo, ale Boh je Duch a preto iba skrze Ducha sa môže realizovať Duch... A tento Duch je večný život... A preto večný život nedosahujeme skrze telo, ale skrze Ducha. A preto kto sa nenarodil z Ducha, tak nemôže vôjsť do večného života. A čo je väčšou realizáciou Boha, ako večný život...? Ale hriech je smrť. A hriech nie je skrze Boha, ale skrze človeka. Veď Boh nezhrešil, zhrešil človek a preto človek, ktorý hreší, nerealizuje Boha, lebo Boh je život a tak v Bohu nie je a nemôže byť žiadny hriech a preto človek, ktorý hreší, nerealizuje Boha (život), ale práve naopak takto človek realizuje smrť...
A o tomto svedčí aj Písmo. O tom, že všetci zhrešili, lebo nikto prirodzene nemá schopnosť realizovať Boha. A preto všetci potrebujú najskôr odpustenie. A len skrze odpustenie sa môžu narodiť znova. Lebo iba skrze prijatie odpustenia môžu najskôr zomrieť schopnosti realizovať smrť (hriech) a potom sa znova narodiť a to do schopnosti realizovať Boha (život). A preto aj Písmo svedčí, že ten kto sa narodil z Boha, nehreší... Ale je smutné, že aj pre mnohých, ktorí o sebe prehlasujú, že sa znova narodili, je toto Slovo nereálne... A pritom toto slovo nie je moje, je to Slovo Božie. A tak napriek tomu, že tvrdia, že Bohu uverili, tak Bohu neveria...
Lebo keby som takéto čosi tvrdil zo seba, tvrdil by to z tela a skrze telo. Ale mohol by som takéto čosi tvrdiť skrze telo? Veď práve skrze telo je takéto tvrdenie nereálne...
A preto ten, kto toto Slovo neprijíma, ho neprijíma preto, lebo ho počúva skrze telo a telo je voči takémuto Slovu prirodzene hluché... Lebo počuť, že toto Slovo je pravdivé, môže dať človeku iba Boží Duch...
Re: O človeku...
mil,
marek,
Prijatie obete Krista (uverenie slovám v písmach) je zmierenie sa z Bohom? Neuverenie písmam, je nezmierenie sa s Bohom? AHAM tu vidí možnosť zmierenia sa s Bohom samotným aj bez Krista, písiem a náboženstva. A rovnako vidí aj možnosť ohľadom odpustenia. Žiadna zmena však ohľadom samotného hriechu nenastáva, ani ho tým nezničí, keď sa z neveriaceho stane veriaci, poprípade človek odpúšťajúci. Došlo len k zmene myslenia výmenou "som neveriaci" za "som veriaci", alebo "som odpúšťajúci, som prosiaci za odpustenie". Subjekt vo forme individuálneho osobného ja, je stále rovnaký, preto to nie je pravá realizácia.
Je rozporom, keď mil bude tvrdiť, že múdrosti a poznania svojej matky sa nie vždy potvrdzujú v jej slovách a skutkoch? Príjme tým mil skutočnosť, že jeho matka je klamárka? Nie! Rovnako takto prijíma AHAM písma.mil napísal: Tu je rozpor v tom, že nie je možné tvrdiť, že Ježišove slova sú plne múdrosti a poznania a súčasne dať najavo že nie všetky jeho slova a skutky prijímam a teda nepriamo povedať že nie sú pravdou? Ak niekto neprijíma tuto Pravdu, tak z Ježiša Krista robí klamára a podvodníka, ak teda jeho obeť nebola obetou a jeho krv zmluvy nebola krvou vyliatou za naše hriechy a dokonca ak niekto tvrdí, že nevstal z mŕtvych.
marek,
Prijatie obete Krista (uverenie slovám v písmach) je zmierenie sa z Bohom? Neuverenie písmam, je nezmierenie sa s Bohom? AHAM tu vidí možnosť zmierenia sa s Bohom samotným aj bez Krista, písiem a náboženstva. A rovnako vidí aj možnosť ohľadom odpustenia. Žiadna zmena však ohľadom samotného hriechu nenastáva, ani ho tým nezničí, keď sa z neveriaceho stane veriaci, poprípade človek odpúšťajúci. Došlo len k zmene myslenia výmenou "som neveriaci" za "som veriaci", alebo "som odpúšťajúci, som prosiaci za odpustenie". Subjekt vo forme individuálneho osobného ja, je stále rovnaký, preto to nie je pravá realizácia.
A tak tí, čo sa narodili z viery, realizujú vieru. A tak tí, čo sa narodili z písma, realizujú písmo. A tak tí, čo narodili z odpustenia, realizujú odpustenie. Kto je tým, kto je narodený? A kto je tým, kto realizoval? Individuálne osobné ja, realizovalo individuálne osobné ja!marek napísal: "A tak tí, čo sa narodili z náboženstva, realizujú náboženstvo..."
A tak tí, čo sa narodili z potreby, realizujú potreby. A tak tí, čo sa narodili zo zmyslových pôžitkov, realizujú zmyslové pôžitky. A tak tí, čo sa narodili s vedomím "ja som toto telo", realizujú "ja som toto telo". Kto je tým kto je narodený? A kto je tým, kto realizoval? Individuálne osobné ja, realizovalo individuálne osobné ja!marek napísal: "A tak tí, čo sa narodili z tela, realizujú telo..."
Kto je tým, kto je narodený z Boha? A kto je tým, kto realizoval? Individuálne osobné ja, realizované večným Božským JA! Už nikdy nepoznajúc hriech individuálneho osobného ja, ktoré týmto navždy umrelo za života.marek napísal: "A tak tí, čo sa narodili z Boha, realizujú Boha...."
Re: O človeku...
Ja tu nehovorím o človeku, ktorý je omylný, klame, podvádza a pod. Ale hovorím o Slovách Ježiša Krista - ktoré sú Slovom Božím a sú zapísané v Písme Svätom.AHAM napísal:Je rozporom, keď mil bude tvrdiť, že múdrosti a poznania svojej matky sa nie vždy potvrdzujú v jej slovách a skutkoch? Príjme tým mil skutočnosť, že jeho matka je klamárka? Nie! Rovnako takto prijíma AHAM písma.
Keď to čítame v Písme a cele evanjelium na tom stoji, teda že sa obetuje za naše hriechy a na tretí deň vstane z mŕtvych, tak to nie je predsa výmysel ľudí, ale presne to čo vyriekol a tak sa aj stalo.
Ján 14:24 Kto ma nemiluje, ten neostríha mojich slov. A slovo ktoré čujete, nie je moje slovo, ale toho, ktorý ma poslal, Otcovo
Áno, lebo sú jedno
A to Slovo je zapísane v Písme! Alebo to chcete poprieť?
Mat 24:35 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú
Vy naznačujete, že už pominuli?
Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
Tu sa nehovorí o hocijakých slovách, ale o Božom slove, ktoré vy spochybňujete
Ako sa dá hriešnemu človeku zmieriť s Bohom spôsobom, že budem popierať Božie slovo, odmietať Božiu milosť, obeť za naše hriechy – teda protiviť sa Božiemu Slovu.AHAM napísal:Prijatie obete Krista (uverenie slovám v písmach) je zmierenie sa z Bohom? Neuverenie písmam, je nezmierenie sa s Bohom? AHAM tu vidí možnosť zmierenia sa s Bohom samotným aj bez Krista, písiem a náboženstva.
Boh povedal toto: Mat 17:5 A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!
Podľa AHAMA je možné zmierenie hriešneho človeka s Bohom aj mimo Krista? Teda ako hriešnici, máme isť proti Božiemu Slovu – Bohu, aby sme sa zmierili s Bohom? Absurdné!
Nemá to byť naopak AHAM, teda prijať v plnosti Božie Slovo - milosť Božiu do svojho srdca. Čo ty na to AHAM?
-----------------