Zákon a láska

[rudinec]

Zákon a láska


Pri zamýšľaní sa nad touto témou nechcem svoj pohľad predkladať ako jediný pravdivý. Chcem ho skôr predložiť do diskusie. Pretože problém je veľmi zložitý k pochopeniu a bol predmetom mnohých svárov a nedorozumení medzi bratmi. Všetci máme slobodnú vôľu a nikto nie je povinný viazať sa na výklad iného brata ,ak zistí, že v jeho výklade je nesúlad so Slovom Božím. Každý je však povinný bez hnevu znášať neúmyselné chyby iných.
Prosil som v modlitbe nášho Pána o požehnanie pri písaní, pretože bez jeho požehnania je zbytočné sa o niečo pokúšať a náš Pán vie, že ja nemám žiaden postranný úmysel npr: predvádzať svoje poznanie. Mojím zámerom je iba jedno, trochu prispieť do osvetlenia tak zložitého problému. Boh je ten ,ktorý otvára i zatvára zmysel svojich slov. On je ten,ktorý nikomu nedáva poznať celú pravdu. Jednému dá poznať jedno a druhému druhé ,aby sme sa jeden nad druhého nepovyšovali ,ale aby sme boli jeden od druhého závislý a tak si jeden druhého ctili a vážili, ako aj Písmo hovorí,aby sme v pokore mali jeden druhého za vyššieho od seba./Fil.2,3/
Verím, že nikto z veriacich nepochybuje o tom ,že desatoro je základom morálky. Tak ako je základom vzdelania abeceda. Mnohí kresťania sa však mylne domnievajú, že stačí ovládať a dodržiavať desatoro a kráľovstvo Božie majú isté. Ja si to však nemyslím a uvediem výroky zo SB, ktoré tento názor vyvracajú. V ev. Mat 5,20 P. Ježíš hovorí: 20 Lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. O farizeoch je známe, že boli horlivými dodržiavateľmi desatora i celého zákona. A v ep.Gal 2,16 sa píše, že zo skutkov zákona nebude ospravedlnený žiaden človek. Týmito výrokmi však nechcem tvrdiť, že sa nemá dodržiavať desatoro, skôr naopak. S istotou však môžem povedať, že len plnenie desatora je nepostačujúce, pretože náš Pán chce od nás vyššiu morálku a tou je láska.
Keď sme začali chodiť do školy najskôr sme sa museli naučiť abecedu, pomocou ktorej sme sa naučili čítať a pomocou čítania sme mohli stále viac a viac rozširovať svoje poznanie. Podobne je to i s desatorom ono je tou „abecedou„ pomocou ktorej sa učíme vyššej morálke, ktorou je nesporne láska a do nej smerujú všetky príkazy Biblie. Láska je cieľ a koniec a suma celého Slova Božieho. Preto sa aj o nej píše: „ láska nečiní bližnému zlého“ / ep.Rim 13,10./
Mýlia sa tí, ktorí stavajú lásku na stejnú úroveň s desatorom. Láska stojí o niekoľko úrovní vyššie. V ep.Žid.5,13-14 sa
hovorí: 13 Lebo každý, kto má účasť na mlieku, je nezkúsený v slove spravedlivosti, lebo je nedospelý.
14 Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé! Oberanie sa desatorom to je účasť na mliekou. Žiak,ktorý postúpil do tretej triedy už nikdy nie je skúšaný z abecedy alebo čítania .Tym, že do výššej triedy postúpil je už samozrejme, že čítať vie. Môže niekto povedať o sebe, že je kresťan a pritom by neovládal desatoro ?
Desatoro ako také nám nerieši otázku milosrdenstva, hnevu, pokrytectva, nenávisti, závisti. Nerieši otázku vyššej morálky. Preto je len tým „mliekom„ alebo tou „abecedou„ alebo vychovávateľom ku Kristu, ako sa píše v ep.Gal.3,24. Naopak láska rieši i tie najkomplikovanejšie životné situácie. V 1.ep. Kor.13,4-8 sa píše: 4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, 5 nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, 6 neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; 7 všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. 8 Láska nikdy neprestáva. S tohoto dôvodu si môžem dovoliť tvrdiť, že kresťan, ktorý dodržiava len desatoro a neusiluje o vyššiu morálku nie je skutočným kresťanom. Svoje tvrdenie môžem doložiť výrokom z 1.ep.Kor.13,1-3. Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.2 A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.3 A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva. Poznanie, viera, dobročinnosť, obeť znamenajú pred Bohom len veľmi málo ak nemá kresťan v srdci lásku. Poznám brata, ktorý postavil na čo najsprávnejšom biblickom poznaní, ako keby ho to poznanie mohlo spasiť. Poznanie je síce dôležité, ale láska stojí pred Bohom vyššie. Poznám tiež iného brata, ktorý postavil na dodžiavaní desatora s dôrazom na svetenie soboty. K tomu by som povedal len toľko, že Abrahám nepoznal desatoro nesvetil sobotu a Boh ho miloval. Zákon nám bol daný predovšetkým na poznanie hriechu a tiež aby sa hriech rozmnožil, aby bol cely svet vinný Bohu. Aby sme mali nadej na zasľúbenie, ktoré dal Boh Abrahámovi, že v jeho semeni, v Kristu budú požehnané všetky národy. /Gal.3,16/ V P.J.Kristovi k nám prišla Božia odpúšťajúca láska. /1Jan 4,9/. Je prirodzené, že keď Otec nechal ukrižovať svojho Syna z lásky k nám, že po nás chce, aby sme ho i my milovali z celého svojho srdca z celej svojej mysle a z celej svojej sily.

V evanieliu Mat. v 5 kap.P.Ježíš vysvetľuje niektoré prikázania : 27 Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezcudzoložíš.
28 Ale ja vám hovorím, že každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj zcudzoložil s ňou vo svojom srdci.
Vo výklade P.Ježíša je vidieť požiadavok vyššej morálky. Je urobený jednoznačný rozdiel medzi starým nescudzoložíš a novým ,ktoré predkladá P.Ježíš a kde je už postihovaná i zlá myšlienka. Zo srdca pochádzajú dobré i zlé myšlienky /Mat.12,35/ Láska je vecou srdca a citu.

S tým sa stotožňuje aj výrok z Jeremiáša 31,33 kde sa hovorí: Lebo toto je smluva, ktoru učiním s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Hospodin: Dám svoj zákon do ich vnútornosti , a napíšem ho na ich srdce a budem im Bohom,a oni mi budú ľudom.



V 2Kor.3,2-9.sa hovorí : 2 Našim listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,3 a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.4 A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.5 Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha, 6 ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.7 A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú, 8 jako by potom nemala byť služba Ducha slávna! 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!

Ap.Pavel v týchto veršoch urobil porovnanie starozákonnej a novozákonnej služby a jednoznačne označil novozákonnú službu Ducha za slavnejšiu od starozákoného desatora, ktoré nazval službou smrti.
P.Ježíš v ev.Jana 6,63 hovorí, že jeho slová sú duch a život. Čo znamená poslušnosť jeho novozákonným príkazom , to je ta služba Ducha. A v ep. Gal. 5,22-23 sa píše, čo je ovocím Ducha. Je to: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť; 23 proti takým veciam nieto zákona.
V ep.Židom 8,10-13 sa hovorí: 10 Lebo toto je smluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.
11 A nebudú viacej učiť každý svojho blížneho a každý svojho brata hovoriac: Poznaj Pána! Lebo ma budú všetci znať, od malého z nich až do veľkého znich. 12 Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem. 13 Tým, že hovorí novú, vyhlásil prvú za zastaralú. A to, čo zastarieva a stárne, je blízke zániku. Stará zmluva je preto stará ,lebo ju nahradila nová. Stará zmluva už slúži iba nato, aby sme pomocou nej mohli pochopiť novú.
Podstata starozákonných a novozákonných príkazov je vo väčšine stejná iba forma novozákonných príkazov je zmenená a rozšírená i do oblasti srdca,svedomia a myslenia.
Je nanajvýš nezodpovedné ,aby niekto starozákonný príkaz označil za dôležitejší, ako jeho novozákonnú podobu.
Kresťan, ktorý na jednej strane do bodky dodržiava literu desatora a pritom na druhej strane ma v srdci závisť, nenávisť, pokrytectvo, vysokomyselnosť atď. nie je skutočným kresťanom.
Pre nás ktorí sme kresťania z pohanov platí rovnaký vzťah, ako mal Abrahám k Bohu:
1,Uveril Bohu a ta viera ho učinila sprevodlivým pred Bohom. S nami je to podobné uverili sme v Ježíša Krista ako Syna
Božieho a ta viera nas učinila spravodlivými pred Bohom.
2, Dostal zmluvu obriezky. My sme tiež dostali zmluvu obriezky ,ale už sa neobrezávame na spôsob židov , ale sme povinný obrezať svoje srdce v duchu, aby v ňom vyrašila láska čo potvrdzuje aj výrok z ep.Rim.2,28-29 28 Lebo nie je ten je Židom, kto je ním zjavne, navonok, ani nie je obriezkou obriezka na tele; 29 ale Židom je ten, kto je ním skryte, v srdci, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere, - ktorého chvála nie je od ľudí, ale od Boha.

Láska je najväčšou mocou na svete o tom niet žiadných pochýb.Absencia lásky v živote každého jednotlivca i spolku prináša so sebou častokrát nedozierne následky na celý život.Tam kde sa žije bez lásky sa častokrát život stáva peklom.

Uvádzam niekoľko posrtehov neznámeho autora:
Povinnosť bez lásky robí mrzutým.
Zodpovednosť bez lásky robí bezohľadným.
Spravodlivosť bez lásky robí ,tvrdým.
Pravda bez lásky robí rozporuplným.
Šikovnosť bez lásky robí prefíkaným.
Láskavosť bez lásky robí pokryteckým.
Poriadok bez lásky robí malicherným.
Vedomosti bez lásky robia neústupným.
Česť bez lásky robí pyšným.
Vlastníctvo bez lásky robí lakomým.
Viera v čokoľvek bez lásky robí fanatickým.

Na záver ešte niekoľko výrokov o láske, ktoré nepotrebujú komentár:

Kol.3,14 14 Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti.
2Pet.1,8 8 Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.
1Jan.4,7 7 Milovaní, milujme jedni druhých, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a zná Boha.
1Jan.4,8 8 Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Bôh je láska.
1Tim.1,5 5 Ale cieľom prikázania je láska z čistého srdca a dobrého svedomia a z nepokryteckej viery,

Napísal 10.9.2000 : Bača František 02334 Kysucký Lieskovec 53

[marek]

rudinec

Je prirodzené, že keď Otec nechal ukrižovať svojho Syna z lásky k nám, že po nás chce, aby sme ho i my milovali z celého svojho srdca z celej svojej mysle a z celej svojej sily.

Nuž konečne niekto začína chápať podstatu, alebo aspoň sa to tak javí. Veď to je presne to, čo sa snažím neraz svojimi príspevkami vyjadriť a na čo sa pýtam. Na vaše srdcia a na lásku. Nestarám sa o vašu znalosť Písma, lebo poznanie Písma je jedna vec, ale láska je vec druhá. Uveriť tomu, čo je napísané môže ktokoľvek, ale uveriť Bohu uveril iba ten, kto má srdce naplnené láskou. A otázka znie, môžem si srdce láskou Božou naplniť sám, alebo mi ho môže naplniť iba Boh?

A ten kto lásku Božiu má, ten o láske nie len hovorí, ten láskou Božou žije.
A ten kto láskou Božou žije, ten neslúži iba skrze literu a poznanie litery, ale skrze Ducha...
Lebo tento Duch je láska a preto láska je svedectvom Kristovho Ducha...
A tohoto Ducha mi nedá poznanie Písma samotné, tohoto Ducha nám môže dať iba Boh...
A to na základe našej úprimnej viery a dôvery v samotného Boha Otca...
A preto skrze Bibliu môžem síce uveriť Bohu, ale práve, neuveril som v Bibliu, ale Bohu...
A či som uveril v Bibliu, respektíve Biblii, alebo Bohu, o tom práve svedčí môj život v láske...

A veď v tom bola a v tom sa prejavila Božia láska k nám, že Boh nás za naše hriechy neodsúdil, ale obetoval svojho Syna...
A v tom je naša spoluúčasť, že tak ako náš Pán sa obetoval z lásky a v láske, tak nám ide príkladom, aby sme nesúdili a neodsudzovali za hriechy iných, ale sami znášali utrpenie a krivdy a pohlavky... Lebo ak sami krivdíme a pohlavkujeme, tak akú máme spoluúčasť...

Veď Pán neporazil zlo tým, že na zlo zaútočil zlom...
Ale naopak tým, že za zlo položil svoj život a tak priviedol mnohých hriešnikov ku pokániu...

Poznám tiež jedného kresťana, ktorý mi povedal, že keby na ich cirkev niekto radikálne zaútočil s výbušninou, alebo zo samopalom, tak by zobral tiež samopal a vystrieľal by do neho celý zásobník...
A v tom som si uvedomil, že je to presný opak toho, čo učil a čo pre nás urobil Pán, ktorý nám aj v tomto ide predsa príkladom...

Ako by si tento kresťan neuvedomil, že tým čo hovorí, napĺňa starozákonné oko za oko, zub za zub...

A tak tento kresťan stále nepochopil, čo znamená žiť v Kristu Ježišovi a čo znamená žiť pod zákonom?

Ako aj to, že zo skutkov zákona predsa nebude ospravedlnený nikto...

[mil]

1Kor 13:13A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska

Áno, najväčšia je láska

No je nemožné pôsobenie Lásky k Bohu bez skutočnej viery v Božie Slovo pretože Otec, Slovo a Svätý Duch sú jedno.
Jedine Boh vo svojej Milosti oživuje duchovne mŕtve srdce aby porozumelo a uverilo. Aby mohla pôsobiť Láska Božia v srdci človeka.