Kresťanské fórum

Dobrý deň,

V knihe M. Gándhiho som sa dočítal, že podľa kresťanského učenia zviera nemá dušu.
On ako hinduista viedol s kresťanmi polemiku, že jednoznačne má. Kresťania vraveli, že nemá.
Zaujima ma Váš názor.

gandhi
Domnievam sa, že nie. Hoci presnejšie by sme mali hovoriť skôr o duchu, než o duši.

Podľa učenia Pána Ježiša Krista vieme, že Boh je Duch. A človek sa rodí znova, nie z tela, ale z Ducha,
teda doslova z Boha, v tomto je základ podoby človeka stvoreného na obraz Boží. Od tejto podoby
však človek odpadol.... A preto sa musí najskôr narodiť znova, z Ducha, doslova do pôvodnej Božej
podoby.

Nemyslím si, že niečo takéto bolo dané aj zvieratám...

Označenie duša, by sa v kresťanstve malo skôr používať na všeobecné označenie života. Inak povedané, človek
žijúci v tele, je živou dušou. A tak aj zvieratá žijúce vo svojom tele, sú živé duše.
Rozdiel medzi nami a zvieratami je však v narodení sa z Ducha... A teda v tom, že človek má aj Ducha.

A tak dôležité u človeka nie je to vonkajšie, (telo), ale to vnútorné, (duch), lebo telo neposväcuje telo, ale
duch, pokiaľ je ten duch svätý, posväcuje telo človeka a mení prirodzený charakter človeka... A preto v
Duchu, vo Svätom Duchu má človek večný život a vo Svätom Duchu má večný život aj samotný Boh... V tomto je pravá podoba človeka stvoreného na obraz Boží....

Ja popravde neviem nič o tom, že by zvieratá mali aj takúto duchovnú podobu a že by aj zvieratá boli takto podobné obrazu Božiemu... V tom prípade by zvieratá boli Božie deti, lebo Boh, Otec Duchov by sa tak stal ich Otcom... A preto sa domnievam, že život zvierat sa začína aj končí v tele... podľa druhu, tak ako im telá stvoril Boh... Totiž vzkriesenie je možné iba skrze Ducha. A bol to práve Svätý Duch, ktorý vzkriesil Ježiša. Nie skrze telo a v moci tela Ježiš opäť vstal, ale vzkriesený Svätým Duchom opäť vstal v tele a bol tak pevne označený ako Boží Syn...

gandhi napísal:Dobrý deň,

V knihe M. Gándhiho som sa dočítal, že podľa kresťanského učenia zviera nemá dušu.
On ako hinduista viedol s kresťanmi polemiku, že jednoznačne má. Kresťania vraveli, že nemá.
Zaujima ma Váš názor.

1M 1:21A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré

Zdá sa, že buď nebol s kresťanmi, alebo nechápal čo mu hovoria, alebo nechápeš to ty, čo píše Gándhi. Možno hovoril o duchu a nie o duši. Často sa to zamieňa.

O duši aj o duchu je popísané v Biblii na toľkých miestach, že ťažko si je predstaviť že o tom by kresťania nevedeli.

mil, asi tazko, pretoze dusa je ten duch cloveka. To je to co ostane po fyzickej smrti. A teraz ide o to ci aj dusa zvierat bude existovat po smrti alebo nie. To co ty tu splietas o duchu svatom a o dusi su sprostosti ktore su dobre iba na to aby si mohol vraviet ze kto je krestan tak ten je viac lebo ma dusu a kto nie je takt ten je nitko. Ziadne take delenie na ducha a dusu ako to ty tu rozdelujes neexistuje.
Otazka stoji takto a nijak inak: Existuje dusa zvierat aj po smrti?

Gandhi presne vedel, čo hovorí a ľudia, čo s nimi viedol diskusiu boli kresťania. Ak chceš prečítaj si jeho knihu experiment s pravdou a dozvieš sa. Podľa mňa je to úplne samozrejme, že zviera ma dušu a s ňou spojene city atď...Ale keď vidím, ako sa ľudia k zvieratam a celkovo k prírode chovajú tak viem, že ľudia somnou tento názor nezdieľajú...To ma mrzí.

Ako to že nehovoríš aj o duchu. Duch a duša nie je to isté!

Ján3 5Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

Máme tu dva narodenia z tela a z ducha. Každý živočích aj človek je dušou živou. No kráľovstvo Božie je duchovné kráľovstvo a kto sa nenarodí znova z Ducha Božieho nemôže vojsť do tohto kráľovstva Božieho.

1Kor 15:44 seje sa duševné telo smyselné, vstane duchovné telo. (Ak) je duševné telo, je i duchovné telo.
1Kor 15:46 Ale nie prv duchovné, ale duševné, potom duchovné.

Srdce človeka je v zmysle - duch človeka a keď nesie pečať Božieho Ducha bude žiť s Bohom naveky

Každé zviera má rovnocennú dušu s človekom.
Možno si hovoríte, OH aká blbosť... a pod., nie je to tak ako si myslíte, Písmo hovorí, čo sa človeka týka, o troch rozdielnych veciach, ktoré každý človek v sebe nesie.:
Telo, - ktoré je z prachu a na prach sa obráti (Gen.3:19)
Duša, - ktorá je obsiahnutá v krvi (3.Moj.17:14)
Duch, - je Boží, Bohom prepožičaný, ktorý sa po smrti tela navráti k Bohu, ktorý ho dal (Kaz.12:7)

Čo sa tela týka, nevidím nejasnosti. Problémy vznikajú pri identifikovaní Duše a Ducha, tieto dve veci nie sú celkom dostatočne jasné pretože nikto si neuvedomuje čo spôsobuje Duch vo vzťahu k Duši (v krvi). V skutočnosti takéto vysvetlenie Písmo ani neponúka, ale sa nám núka celé priehrštie veršov, ktoré nás k tomu dovedú. Predovšetkým nám Boh hovorí obzvlášť keď nepoužívame Ducha, že sme podobný "h o v ä d á m", alebo nás menuje "Adamovými synmi".
Pri študovaní veršov, ktoré obsahujú slová "hovädá" sa orientujte na "myslenie" človeka.
Aby som to vysvetlil.: Duch je večný zákon od Boha, Boh nám ho prepožičal, ale nie každému rovnako. Niekomu viac, niekomu menej. Niekto ten Boží zákon cíti a rešpektuje, iný ho nevie v sebe absolútne definovať aj napriek tomu že je jeho nositeľom. Máme ho všetci, je jedno či žid, alebo grék. Keďže ho nemáme všetci v rovnakej miere, musia vzniknúť rozdiely vnímania Ducha. Tí, čo sú na Ducha hluchí (u ktorých sa jeho "hlas" neprejavuje) sú obyčajne neveriacimi. Opačne, kto má živého Ducha, je veriacim. Tým Boh zaručil dualitu, ktorá je výhodná jednostranne pre tích, čo s Duchom pracujú (veriacich), dôvod hádam nemusím opisovať, - aby sme videli a rozpoznali čo je dobro a čo zlo. Kto má živého Ducha v zmysle ako som opísal, cíti v sebe automaticky akúsi zodpovednosť za morálne právo a začína veriť v Boha. Všetky jeho následné činy spracováva najprv, teda skôr než k činu dôjde, cez Ducha. Samozrejme, prebúdza sa "dobré svedomie" a čin sa môže vykonať. Nakoľko ide všetko akosi automaticky cez hromadu myšlienok, ktoré prebehnú hlavou až ku konečnému rozhodnutiu a skutok vykoná, tak podľa miery "dobra" sa skutok konečne zapíše do duše a ostane tam na večnosť otlačok a záznam skutku. V duši ostane dávka Božieho svetla.
V NZ v Rim.8:5 je vysvetlený princíp Mysle tela a Mysle Ducha.
Mysel tela, je myslou s väzbou na zmyslové orgány tela a na vlastný mozok. Preto je nepriateľstvom proti Bohu, pretože nie je poddaná zákonu Božiemu, lebo ani nemôže byť.
Preto je Duch v tele človeka tak dôležitým elementom, lebo on je ten, ktorý dá Duši Boží obraz, Božiu podobu.
To je to Druhé narodenie a má do činenia s témou Druhorodený.
Človek nevládne nad Duchom, ani nevládne nad dňom smrti (Kaz.8:8), toto je to jedninečné, čo nás od zvierat odlišuje.

Takže.:
Keď telo zomrie, navráti sa späť do prachu.
Duša opúšťa telo a ide podľa hebr. Tanachu do Šeolu gr.NT používa slovo Hádeš v najnovších prekladoch je to už "Ríša smrti" (alebo zosnulých), kde prebývajú mŕtvy. Je rozdelené na dve oddelenia, spasených a zatratených (Mat.16:18, Luk. 10:15) a sú od seba oddelení (Luk.16:26) Oddelenie spasených je menované Raj, alebo metaforicky "Lono Abrahámovo". V oddelení zatratených čakajú zatratený na konečný súd a vyvolení na hlas siedmej trúby (neviem si spomenúť na prameň).
Žalm 49:21 -- Človek v (svetskej) sláve, ak nerozumie ceste Božej, je podobný hovädám, ktoré hynú

Ukončím citátom Pavla z
Židom 10:39
My nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali do zahynutia,
ale ľudia viery, DUBYŤ DUŠU
Ef.6:12
Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom

ale DUBYŤ DUŠU, ale DUBYŤ DUŠU, ale DUBYŤ DUŠU, ale DUBYŤ DUŠU

nie Dubyť, ale Dobyť ... toť vsjo

Pavel,
ospravedlňujem sa za preklep a zároveň opravujem "preveľmi dôležitý výrok".

Židom 10:39
My nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali do zahynutia,
ale ľudia viery,

DOBYŤ DUŠU

Marek napísal.:

Podľa učenia Pána Ježiša Krista vieme, že Boh je Duch. A človek sa rodí znova, nie z tela, ale z Ducha,
teda doslova z Boha, v tomto je základ podoby človeka stvoreného na obraz Boží. Od tejto podoby
však človek odpadol.... A preto sa musí najskôr narodiť znova, z Ducha, doslova do pôvodnej Božej
podoby.

...trochu by som upravil túto časť tvojho príspevku.:
Áno, Duch je ten z Boha, ktorý nám má "pomôcť" dostať sa do podoby Božej a je to tak už od samého počiatku V Božom pláne, ktorý neuskutočnil lusknutím prsta. Človek nikdy predtým podobu Boha nemal, tým chcem povedať, že od tej podoby nikdy NEODPADOL (ako píšeš). Ak to niekto tvrdí, je to mylná predstava o podobe Božej na človeku. Presne však vystihuješ moment, že sa človek musí narodiť z Ducha (teda druhý krát), aby sa vôbec začal podobať Bohu. To je správne.
K tejto téme je potrebné porozumieť Gen.2:18, ktorá hovorí o tom, že nie je dobré byť človeku samotnému: učiním mu pomoc (uvedom si v texte jednu zvláštnosť - nie Adamovi, ale človeku). Všetkým ľuďom (po ňom). Tu ide o to, aby sme rozpoznali, že jedine touto "pomocou" sme schopný dosiahnuť Božieho odpočinku (sobota, sobotenie a pod.), teda kráľovstva Božieho. Nadobudnúť podobu Božiu je PROCES v Božom tvorení a onen povestný "siedmy deň" ešte stále trvá, ktorý sa dosiahne jedine tým, že sa dostaneme do Božieho odpočinku cez vieru v Neho (NZ-Ježiša, kto verí v Syna, verí aj v jeho Otca, lebo sú jedno).

Označenie duša, by sa v kresťanstve malo skôr používať na všeobecné označenie života. Inak povedané, človek
žijúci v tele, je živou dušou. A tak aj zvieratá žijúce vo svojom tele, sú živé duše.

Súhlasím s tebou

Rozdiel medzi nami a zvieratami je však v narodení sa z Ducha... A teda v tom, že človek má aj Ducha.

...len doplním,.: Rozdiel medzi nami a zvieratami je však v narodení sa z Ducha..."ale druhý krát", pretože len človek má v sebe aj Ducha. O tom je však potrebné s dostatočnou mierou rozjímať nad biblickými výrazmi "prvorodený a druhorodený", potom nám budú jasné aj Ježišove rodokmene z Matúša a Lukáša, ktoré sú diametrálne odlišné od seba.
S ostatným príspevkom sa dá dokonale súhlasiť.

Boh nás obdaroval Duchom, Duch je naším pomocníkom, akýmsi sprostredkovateľom medzi dvomi stranami, medzi Bohom a mnou. Duch je ten, ktorý nám dáva "múdrosť" (Sír.17:6 a 39:8).
Prísl.16:9 - Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.
V tomto verši sa dá jasne rozpoznať, že Pán má prehľad o každom mojom kroku, či už do pekla, alebo do Kráľovstva Božieho (no, ...a teraz dumajte, mám, máš, máte slobodnú vôľu? - nemusíte odpovedať - bádajte v Písme).

mil .:
to definoval správnymi veršami,
1Kor 15:44 seje sa duševné telo smyselné, vstane duchovné telo. (Ak) je duševné telo, je i duchovné telo.
1Kor 15:46 Ale nie prv duchovné, ale duševné, potom duchovné.

Najprv sa narodí telo s dušou - krvou, ktoré ovláda vlastný rozum, až z neho môže povstať telo duchovné (druhým narodením). Duševné telo je telo s krvou (krvným obehom - lebo tá udržuje telo pri živote). Ale nikdy nie naopak. Duševné telo (krv) udržuje pri živote Duch (večnom živote).
Preto je nemožné, ako Marek písal, odpadnutie človeka od Boha kedysi v počiatkoch.

stefan napísal:Takže.:
Keď telo zomrie, navráti sa späť do prachu.
Duša opúšťa telo a ide podľa hebr. Tanachu do Šeolu gr.NT používa slovo Hádeš v najnovších prekladoch je to už "Ríša smrti" (alebo zosnulých), kde prebývajú mŕtvy. Je rozdelené na dve oddelenia, spasených a zatratených (Mat.16:18, Luk. 10:15) a sú od seba oddelení (Luk.16:26) Oddelenie spasených je menované Raj, alebo metaforicky "Lono Abrahámovo". V oddelení zatratených čakajú zatratený na konečný súd a vyvolení na hlas siedmej trúby (neviem si spomenúť na prameň).
Žalm 49:21 -- Človek v (svetskej) sláve, ak nerozumie ceste Božej, je podobný hovädám, ktoré hynú

Tak duša, alebo duch? A akú podobu má duch a akú podobu má duša? No vidíme akú podobu má telo.

Ako to vidím som písal aj na starom fóre, tak niečo z toho. Samozrejme, že chápanie týchto vecí je u kresťanov často rozdielne.

“ Zach 12:1.... Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.“ Je to veľká vec, ktorá sa tu spomína popri stvorení nebies a zeme a to utvorenie ducha človeka v jeho vnútornostiach .

Vo všeobecnosti samotného ducha sa nedá vidieť. Nemá podobu – ruky, nohy. tvár atd. Ak povieme, že vidíme ducha, tak nevidíme samotného ducha, ale duchovne telo v ktorom sa nachádza. Samotného ducha sa nedá vidieť! To si musíme uvedomiť!

LUK24 36A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám! 37Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha. 38A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci? 39Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám.

Takéto myšlienky učeníkov, že vidia ducha neboli na mieste. Samotný duch nemá tela ani kosti a nedá sa ho vidieť a Ježiš učeníkov za to napomenie a vysvetlí. ...“prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci?“:“ Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám. „ Tu je potrebné sa zamyslieť nad tým, či sa duchovné podstaty mŕtvych ľudí bez tiel, ktorí odišli po smrti do rúk Božích môžu správať , vnímať čas a vyzerať tak, akoby mali duchovné telá.

Telo, duša a duch.

Pojem duševné telo napovedá, spojitosť duše a prirodzeného tela. Pojem duchovné telo napovedá spojitosť ducha a duchovného tela. No duša v ponímaní - krv a všetko čo robí prirodzené telo živým, tak v duchovnom tele nemá čo robiť, ale iba duch. 1Kor 15:50 Ale to hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie, ani porušenosť nezdedí neporušiteľnosti.Teda duša je všetko to, čo telo robí živým. No môžeme hovoriť o mŕtvom tele ako o tele v ktorom už niet živej duše. Obeh krvi a všetky funkcie prestali fungovať a teda máme tu len telo. Fungovanie toho všetkého je živá duša! To ale neznamená, že duša je duchom človeka a niekde ide. To, čo ide do Božích rúk je duch človeka, ktorý nesie v sebe celú podstatu - obraz osoby človeka, jeho JA, individualitu. Srdce človeka je duch človeka. Vieme, že život je jedine v Bohu - v Božom Duchu. Ak “žije“ človek bez Božieho ducha, tak tomu hovoríme, že je človek duchovne mŕtvy, hoci telesne žije vo svojom vlastnom duchu, alebo prijal nejakého iného ducha. Teda bez Božieho Ducha je duchovne mŕtvy, no používa pritom duševné telo – zmysly a všetko čo robí telo živým.


Najlepšie sa to vysvetľuje priamo na skúsenostiach Ježiša, ktorý zomrel a na tretí deň vstal z mŕtvych, chodil medzi nami v novom tele a odobral sa k Bohu, aby nám pripravil miesto.
Ján 20:17 Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi; ale idi k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.
„46A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! „

Je to teda tak, že duchovná podstata osoby človeka – duch človeka ide po telesnej smrti do Božích rúk. Ide tu o to, že samotný duch človeka nie je celá bytosť – človek. Ak duch človeka bez tela vníma tento stav smrti a je v nebi, vidí Boha, uvedomuje si to a pamätá, tak vystáva otázka - kde bol Ježiš, keď bol mŕtvy? Ak teda zomrel a vypustil ducha do rúk Otca, kde vlastne bolo Jeho vedomie? Uvedomoval si vôbec stav smrti a prítomnosť Otca? Podľa všetkého duch Ježiša bol v rukách Otcových. No Ježiš pred smrťou zvolal : „46A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! „ a ihneď po vzkriesení povedal Márii pri hrobe: „Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi“

Ako teda tomu rozumieť? Duch Ježiša síce odchádza v čase smrti do rúk Otca, no v duchovnom tele ešte nevstúpil k Otcovi. To vysvetľuje, že po troch dňoch navrátivší sa duch vstupuje do už premeneného prirodzeného tela na duchovné telo v hrobe. Ježiš sa „zobudí“, uvedomí si všetko a vstane v novom duchovnom tele. Tým, že povie : „Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi“ naznačuje že ešte nebol pri Otcovi v duchovnom tele – nemal o tom vedomie. Hneď nato vstupuje, lebo hovorí: „Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ Z toho usudzujem, že človek, ako bytosť je úplná až vtedy, ak je prítomná jeho duchovná podstata osoby človeka plus telo a to buď prirodzené duševné, alebo duchovné. Bez tela je to duch človeka, bez tvaru, ktorý síce je nositeľom celej podstaty osoby človeka - identity a je v rukách Božích, no „zobudí“ sa jedine v duchovnom tele s celým vedomím a vlastnosťami nového duchovného tela, do ktorého ho oblečie Boh. Čas smrti z pohľadu mŕtveho je potom len okamih, kedy je duch človeka v rukách Boha a preto nikde nečaká, keďže nevníma čas. Nie je to úplná bytosť - človek, pretože potrebuje ešte telo. Až v tele sa stáva bytosť človekom s plným vedomím seba aj okolia.
Duchovné podstaty, preto ani nikde nečakajú, neprechádzajú sa v nebi, nemajú ruky a nohy no sú v rukách Božích. Mŕtvi prechádzajú v okamihu do času vzkriesenia, kedy už sú v duchovných telách. Jedine Boh rozhodne, kedy ich oblečie do duchovných tiel. Vieme, že sa to stane pri druhom príchode Pána Ježiša Krista, keď zatrúbi a mŕtvi vstanú.

Ja to vidím tak, že pre každého kto zomrel, je z pohľadu mŕtveho deň smrti súčasne aj dňom vzkriesenia. No my živí prechádzame časom, ktorý je časom milosti Božej v smrteľných telách, no z pohľadu tých ktorí zosnuli v Kristu, sme už s nimi s Kristom.

Vo chvíle smrti človeka sa človek ocitá v okamihu v deň vzkriesenia, keď počuje zatrúbenie a vstane v duchovnom tele. Z pohľadu mŕtveho tu nie je žiadne čakanie bez tiel, alebo nejaká neexistencia. Je to okamih. Ak sa zobudí, tak na hlas Boží a vstane v duchovnom tele. A nevstáva len samotné duchovné telo, ale spolu s duchovnou podstatou osoby človeka. O čase medzi smrťou a vzkriesení sa nedá hovoriť, pretože sa tu jedná o ducha človeka a samotný duch nie je celá bytosť- človek, aby mohol vnímať čas a tak sa aj správa a je v rukách Božích.

Mŕtvy v Kristu nikde nečaká, prechádza časom bez tela ako okamih a ocitá sa z jeho pohľadu v čase vzkriesenia v duchovnom tele a tým aj s Kristom a so všetkými spasenými. Pre nás živých je tu na zemi čas milosti, cez ktorý prechádzame. No z pohľadu zosnulých v Kristu sme už s nimi s Kristom.

Potom aj lotor na kríži bol s Kristom v deň smrti a prechádzal sa v raji v duchovnom tele spolu so všetkými spasenými. Preto nie je problém pochopiť, prečo Ježiš povedal lotrovi na kríži: „Luk 23:43 A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.“ Dnes znamená v deň smrti, keďže smrť je z pohľadu mŕtveho bez tela okamih, preto sa odrazu ocitá v čase vzkriesenia v novom tele, no a z jeho pohľadu je už s Ježišom v raji a prechádzať sa aj so všetkými spasenými.

Len krátko:

Písma zreteľne dokazujú, že človek má dve odlišné podstaty. Hmotnú, teda fyzické telo, a duchovnú, teda dušu a ducha 9. Tak to rozoznáva Biblia. Možno to zaberie pár riadkov, ale je nevyhnutné sa na tieto dve duchovné podstaty pozrieť a porozmýšľať nad nimi. Písma uvádzajú rozdiel, medzi telesnou podstatou a duchovnou.

Jób 32:8 Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
Zachariáš 12:1 Bremä slova Hospodinovho na Izraela. Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.
Matúš 10:28 A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle.
1 Korintským 6:20 Lebo ste kúpení za veľkú cenu. Nože tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.

V poslednom verši je rozlíšenie ducha a tela tak presné, že nie je potrebné ďalšie vysvetľovanie. Rozdiel medzi telom a duchovnou podstatou je úplne jasný a iste neexistuje rozumný človek, ktorý sa nad týmto aspoň raz v živote nezamyslel. Zvlášť v uvedenom verši Mat. 10:28 je jasne zjavné, že duša nie je telo a telo nie je duša; preto ľudia ktorí sú schopní zavraždiť jedno, nemôžu zavraždiť druhé. Stvorenie človeka v Genessis 1,2 kap. jasne dokazuje, že človek bol stvorený ako bytosť, zložená z tela a duchovnej podstaty. Dej stvorenia je podrobnejšie opísaný v:
Genesis 2:7 A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.
Za prvé, Boh utvoril človeka z prachu zeme. To je tá hmotná podstata. Leží tu, dokonale hotová, fungujúca, ale chladná. Doposiaľ nemá svedomie, cit, vedomie, nemá život. Jeho centrálna jednotka nemá potrebné informácie. Nie je tu ani inteligencia, pretože chýba duša – život. Je to iba telo, sformované z prachu zeme. Telo dokonalé, kompletne pripravené k činnosti, prototyp bez života. Za druhé, Boh vdýchol do jeho nozdier dych života. Človek sa takto stal „živou dušou“. A tak dal Boh človeku duchovnú podstatu. Pred tým to bolo telo, a teraz sa stal človekom so živou dušou. Všetko sa uviedlo do pohybu, všetko začalo dokonale fungovať. V neposlednom rade aj zvieratá majú živú dušu Gen 1:20,24; 9:12;15-16. Duch však u nich chýba. Dva nasledujúce citáty nielenže rozlišujú duchovnú podstatu človeka od jeho tela, ale uvádzajú fakt, že človek je trojjediná bytosť. S telom, dušou a duchom. Porov. "Člověk jako osobnost"; str. 30; Erich Sauer; Svítání spásy světa; KZ v Ostravě 1993; tisk Ostravské tiskárny; Ostrava 1; ISBN 80-85237-42-3.
Duch je tou časťou našej osobnosti, ktorá je ako "vyššie" vedomie orientované na božskosť a nadzmyselnosť, zatiaľ čo duša je nižšou súčasťou nášho vnútra, je orientovaná na pozemskosť a živočíšnosť.
1 Tesalonickým 5:23 A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus.
Židom 4:12 Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.

V týchto veršoch je duch a duša jednoznačne uvedená. Preto má človek všetky tri atribúty, telo, dušu a ducha. Ďalším dôležitým dôkazom je, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, a všetci vieme, že Boh je Trojjediný. Cieľom tohoto textu nie je definovanie rozdielu medzi dušou a duchom. Naším cieľom je potvrdenie faktu, že človek je trojjediný, s dušou a duchom ako duchovnou podstatou, a telom. Funkcie „duše“ a „ducha“ sú tak úzko spojené, že je veľmi ťažko ich presne vymedziť v konkrétnych veršoch 11. Pravdou je, že slová „duch“ a “duša“ nie sú vždy rovnako preložené v Písmach, a často sa zamieňajú. Duch, grécky „pneuma“, a duša, grécky „psyché“, sú dva rozdielne pojmy vzťahujúce sa na duchovnú podstatu človeka. Len pre zaujímavosť, z 12-tich výskytov tohoto slova u Pavla sa 6 x jedná o život, /Rim 11:3, 16:4; 1Kor 15:45; 2Kor 1:23; Fp 2:30; 1Tes 2:8/. 2 x o osobu, / Rim 11:3, 13:1/. 4 x o duchovnú oblasť, pričom z týchto významov sa 3x viaže k túžbe / Ef 6:6; Fp 1:27; Kol 3:23/ , a 1 x poukazuje na cit. / 1Tes 5:23/.

Viac o tom tu: http://www.krestan.info/mrtvi1.php#kapitola1

pre.: Pavel,

Genesis 2:7 A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.

Rozumiem tým jednoznačne, že dych človeka je to, čo udržuje človeka pri živote. T.j. dýchanie - udržovanie krvného kolobehu hmotného tela a tým vlastne život našeho "taxíka".

Za prvé, Boh utvoril človeka z prachu zeme. To je tá hmotná podstata. Leží tu, dokonale hotová, fungujúca, ale chladná. Doposiaľ nemá svedomie, cit, vedomie, nemá život. Jeho centrálna jednotka nemá potrebné informácie. Nie je tu ani inteligencia, pretože chýba duša – život. Je to iba telo, sformované z prachu zeme. Telo dokonalé, kompletne pripravené k činnosti, prototyp bez života.

Chceš tým povedať, že to bolo telo bez krvy? a nežilo? Pretože, ja to vidím tak, že duša je v krvy - krv je našou dušou. Nikdy ti nebudem tvrdiť, že to, čo si napísal je nezmysel, to len ja som "debyl", pretože mne to nedáva zmysel, možno mi to niekto z vás vysvetlí a dovtedy si budem zastávať svoje chápanie.
V podstate sa tvoj návrh pohľadu javí z časti správny, ale len z "časti" správny, pretože tam je už len krôčik k tomu, aby sa dosiahlo z "prototypu" dokonalejšie dielo. Boh ponúkol Adamovi formu spolupráce, tým, že mu navrhol zaopatrenie "pomoci". Tá "pomoc" je však prehliadaná a privádza celý svet do chaosu chápania troch základných zložiek človeka telo-duša-duch. A to je to (pomoc) o čom píšeš podrobnejšie, citujem.: "Doposiaľ nemá svedomie, cit, vedomie, nemá život. Jeho centrálna jednotka nemá potrebné informácie. Nie je tu ani inteligencia, pretože chýba duša – život". Upravujem tvoju úvahu do mojho chápania ---.: Doposiaľ nemá svedomie, cit, vedomie, má len holý život. Jeho centrálna jednotka nemá potrebné informácie. Nie je tu ani inteligencia, pretože má dušu – tým aj život. Jediné, čo nemá, je DUCH.
Jeho "centrálna jednotka", ako to ty správne menuješ, nemá bez tej "pomoci" svedomie, cit, vedomie, nemá život - avšak ten život, ktorý spomínaš, je Bohom ponúknutá pomoc dosiahnuť život večný. Boh má svoj plán, urobiť človeka na svoj obraz. Keď sa povie plán, tak to nie je čáry máry - a je to. Plán pozostáva z konceptu, koncept má kroky, na krok potrebujeme čas. Porovnaj napr. s medveďom, či iným zvieraťom. Nemajú ducha a predsa žijú - lebo majú to isté čo človek, dušu života (od slova žiť). Avšak nedokážu rátať peniaze, ani čítať noviny, lebo bez ducha nieto múdrosti. O tom je náuka Biblického Slova.

Pre.: mil,
pýtal si sa v citácii.:
Keď telo zomrie, navráti sa späť do prachu.
Duša opúšťa telo a ide podľa hebr. Tanachu .....atd.
položil si otázku.:

Tak duša, alebo duch?

Duša opúšťa telo a ide ako som napísal, avšak som zabudol napísať, že Duch sa navráti automaticky k Bohu, lebo je Jeho.
Hierarchia vyplývajúca z Písma je, že Duša ovláda telo a Duch ovláda Dušu. Duch neovláda fyzické telo, ale nám diktuje, čo a ako máme urobiť, alebo čo nesmieme urobiť, to je presne to, čo "pavel" hovorí vo svojom príspevku o inteligencii, cite, svedomí, atd. Duch nedokáže ovládať svaly, potrebuje k tomu dušu ako prenosové médium, ktorej je to prirodzenosťou komplet so všetkými motorickými súčiastkami tela včetne zmyslových orgánov, na ktoré má právo jedine rozum v našej ktrbe. Jój, o tom sa dá vela hovoriť.

Uviedol si prima citát.: utvorenie ducha človeka v jeho vnútornostiach . Z čoho sa dá odvodiť, že najprv tu boli tie vnútornosti aj s dušou a až potom utvoril Ducha k tomuto telu. No a v tele bez duše by sotva niečo utváral-tvoril, pokial by ešte nežilo, bolo by vhodné tak akurát supom.

core napísal:mil, asi tazko, pretoze dusa je ten duch cloveka. To je to co ostane po fyzickej smrti. A teraz ide o to ci aj dusa zvierat bude existovat po smrti alebo nie. To co ty tu splietas o duchu svatom a o dusi su sprostosti ktore su dobre iba na to aby si mohol vraviet ze kto je krestan tak ten je viac lebo ma dusu a kto nie je takt ten je nitko. Ziadne take delenie na ducha a dusu ako to ty tu rozdelujes neexistuje.
Otazka stoji takto a nijak inak: Existuje dusa zvierat aj po smrti?

core,
duša nie je totožná s duchom človeka. Duch sa po fyzickej smrti vracia k Bohu, len nám ho prepožičiava. S dušou je to trochu inak a o tom je Sväté písmo, ktoré hovorí a vysvetluje kedy ide k Bohu a kedy nie (ale ide do pekiel horúcich). Aby som ti pomohol v bádaní písma, skús si vyhladať biblický server s možnosťou vyhladávania jednotlivých slov.
Hladaj výraz.: hovädá, hovädo, zver

Nájdeš kopu veršov, kde sa tieto výrazy vyskitujú a porovnaj medzi sebou a sústreď sa na to, že Boh, alebo aj proroci nás v určitej situácii menujú hovädami. Otázka je .: Kedy??
Kedy sme pomenovaný hovädami? Pozri napr. Žalm 73:22 - sám pisateľ si kladie otázku.: Kedy som nevedel ničoho ako hovädá nerozumejú? Žalmista si sám odpovedá - bol som bez rozumu.
Ale tým tvoje bádanie ešte neskončilo, lebo musíš vedieť aj to, že múdrosť, teda rozumne jednať ti dáva duch v tvojich vnútornostiach, vložených Bohom.
To je len jeden príklad ako sa vysomáriť v bludisku kopy veršov, ktoré v podstate hovoria s istotou, že platia vždy a všade, v celom Písme.
Duch má obrovskú moc, hoci si to absolútne neuvedomujeme a pritom sme s ním v spojení každou sekundou života a nakoniec ti určite nedá a budeš hladať aj všetky verše, kde sa vyskituje slovo Duch a polož si sám sebe otázku, čo ťa bude určite velmi zaujímať.: ako komunikuje duch človeka s Duchom svätým?
Naďabíš na verš z knihy Múdrostí 1:5-6
citujem.:
5./ Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy, vzďaľuje sa od pochabých myšlienok, zaháňa ho približujúca sa neprávosť.
6./ Veď múdrosť je ľudomilný duch, rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu, pretože je svedkom jeho myšlienok, naozajstným pozorovateľom jeho srdca a je poslucháčom jeho jazyka.
Tu si musíme ozrejmiť jednu vec a vrátiť sa do genezis, kde had nahováral odtrhnúť si z ovocia na pohľad lahodného a povedať si, že akýkoľvek zákaz (viď ovocie raja) alebo znenie morálneho kódexu je pre nás pred Bohom neprekročiteľným pravidlom (tu demokracia neexistuje). Pred pretvárkou uteká svätý Duch z veršu 5 je dostatočne jasne povedané, že ide o vlastný rozum, ktorý hľadá vedlajšie cestičky ako obísť zákon, čo urobila aj žena v genezis keď sa schovávala za stromami. Akonáhle zapojíme do diania vlastný mozok, bez toho, aby sme pohli svedomím a zvážili protiprávny krok, Duch sa od nás vzďaluje, lebo ho zaháňa približujúca sa neprávosť. Duch jednoducho nikdy neurobí akúsi neprávosť. Je to vždy len naše EGO, ktoré odignoruje účasť svedomia na pripravovanom čine. Následky opisuje verš 6. Následky nenechajú na seba dlho čakať, dakedy sa prejavia hneď, dakedy až o týždeň, alebo aj pozdejšie, avšak ako sa hovorí, Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Slovo svedok je toho dôkazom.
Preto sa môžeme domnievať, že keď pri pripravovanom čine zainteresujeme aj svedmie (ducha) a tak s rozmyslom nikomu neublížiť, sa urobí záznam do duše
Opačne však, keď nedáme svedomiu šancu, Duch bude proti nám svedčiť.
Najikrajšie svedectvo o práci rozumu podáva Pavel v Rim.8:5-11 , kde vysvetluje o mysli tela a mysli ducha.
Telo, chápte prosím ako telo, ktorého súčasťou je už aj duša, telo bez duše by bolo zdochlinou. Mysel Tela je podmienená zmyslom tela - rovnocenné so zvieraťom, teda spomenuté hovädá - nie je poddaná zákonu (verš7). Mysel Ducha je podmienená zákonu (Božiemu).
Tým stojí Duch Boží v hierarchii na samom vrchu bytia na zemi a človek s ním, pokial ho využije k dobrému.