Kresťanské fórum

Dá sa z kresťanského hľadiska ospravedlniť samovražda? Aký je váš názor na túto tému? Žijeme v ťažkej a zložitej dobe, kde vládne moc a sila peňazí, nespravodlivosť, utláčanie chudobných, slabých, kde si každý robí čo chce nikto nehľadá dobro pre toho druhého, každý myslí len sám na seba, nikomu nepríde na um, že by sa mal zamyslieť nad tím čo si myslí ten druhý človek, nikto nie je ochotný odpustiť jeden druhému, manželstvo nie je manželstvom, kde chýba rodinná pohoda a kde len jeden hľadá to dobro toho druhého podľa kresťanských princípov, prevláda všeobecný názor, že ten kto nemá peniaze je nič a nezaslúži si žiť, alebo sa mýlim? Je smutné, že už aj kresťania podľahli tejto nákazlivej chorobe. Ako sa má kresťan v takejto zložitej situácii zachovať? Ako sa má brániť? Ako vysvetliť človeku aby si nesiahol na život, človeku, ktorý stratil všetko i úctu k sebe samému, k životu, k dobru, k pohľadu na svet a na ľudí okolo seba, ako pomôcť takému človeku, ktorý sa dostal do veľmi silnej stresovej situácie a nechce pomoc odborníka ani radu psychológa? Skúste sa zamyslieť, čo by ste takému človeku povedali v jeho situácii keby vás prosil o radu? Je vôbec možné v takejto zložitej situácii pomôcť?

Asi som zvolil ťažkú tému, možno mal byť iní názov ako pomôcť napr. Je škoda,že sa nedajú meniť názvy príspevkov v tomto fóre. To je na škodu celej veci niekedy človek vidí veci inak a pochopí ich inak. Možno nabudúce.

Máš pravdu, nikomu sa nechce do ťažkej témy. Príliš veľa otáznikov.
Keď ich dobre rátam, tak ich je osem. Sedem by bolo O.K. - dosiahnutie plnosti, ale osem je v symbolickej reči číslo niečoho nového, takže by som doporučoval nešťastníkovi "Nový život" a to bezpodmienečne s VIEROU v jediného Boha. Ale cesta k Bohu vedie jedine cez Krista a to platí momentálne jak pre Júdu/židov, tak aj pre pohanov(grékov)/nás.

Dá sa z kresťanského hľadiska ospravedlniť samovražda?

Myslím si, že nie. Život ktorý máme a žijeme sme dostali od Boha, ako neveriaci. Ak ho žijeme ako neveriaci, domnievame sa, že je to náš život a žijeme si ho podľa seba a podľa zvyklostí a pravidiel nastavených tou ktorou spoločnosťou, komunitou kam patríme, kde žijeme a domnievame sa, že máme právo ho kedykoľvek ukončiť vlastnou rukou, rozhodnutím. Ak však uveríme, obrátime sa, odovzdávame vedenie nášho života tomu, ktorý nám ho dal, a ktorý v ňom pripravil radosti, skúšky i bolesti, ktoré nás vo viere v milujúceho Otca len a len upevňujú. Rozhodovať o jeho konci nemôžeme a nesmieme. Boh človeka používa ku svojim cieľom, či sa to niekomu páči alebo nie. Teda aj keď trpíme a chceli by sme zomrieť, je to iste v súlade s Božou vôlou a má to svoj význam. Možno práve cez pohľad na naše utrpenie, alebo kvôli utrpeniu okolia, ktoré sa musí o nás starať, príde k uvereniu a záchrane iného človeka. Ale nebojte sa, Boh vo svojej Milosti nedá veriacemu väčšie utrpenie, než je schopný veriaci vydržať. A tak nakoniec budeme počuť: "Dobrý beh si dobehol, dobrý boj si dobojoval. Vitaj v Božej rodine, prijmi miesto i odmeny ktoré si zaslúžiš."

Pekné povzbudenie, ďakujem, ale čo povedať nie veriacemu. Kresťan to možno dokáže ešte pochopiť a prijať ako službu, ale čo neveriaci? Možno, že v tejto chvíli ostáva len modlitba a viera v nekonečnú milosť Božiu.

...ale čo povedať nie veriacemu?

Ak už teda uňho nastúpila tendencia vziať si život, je potrebné presvedčiť ho umŕtviť žiadosti tela, teda podstúpiť znovuzrodenie. Problém je však s tou nevierou a myslím, že rada/poradiť sa v tomto prípade minie účinku. Záleží ale na forme podania.
Ak mu teda chceš poradiť, pýtaj si od Ducha pomocnú ruku a ústa budú samé hovoriť čo a ako (myslím si). Za pokus to stojí.

Ja by som mu povedala ze tazke chvile pominu a bude zas raz stastny. Povedala by som mu, ze ma vo mne priatela a ze kedykolvek sa moze na mna obratit. Keby sa chcel vyrozpravat, tak by som ho pocuvala a mozno by rozpravanie pokracovalo az by som ho presvedcila ist k odbornikovi, pretoze v pripade ze ide o chemicku nerovnovahu v mozgu, treba na to lieky.

samovrazda nieje vychodikso ale unik z reality , to ze ci sa niekomu fyzicky alebo psichycky zruti svet je tazke hovorit ked som to nezazil...podla mna takemu cloveku chyba najme laska a tak by som mu povedla chlope neskac radsej pod so mnou na pivo mam ta rad, si pre man dolezity nerob to .... ludia to robia pretoze maju predstavu ze ich nikto nema rad, zacnu sa nenavidiet , preto vy sami sa musite mat radi .....az potom vas mozu mat radi ostatny .......nehovorim o egoizme skor o takej zdravej laske k sebe samemu .......
ako chcete aby vas mal BOh rad ked sa nemate vy sami radi a spravite to ze sa zabijete sami sa uvrhnete do temnoty ......