Hľadám cirkev, kresťanskú

Existuje len jedna Cirkev
Milan
Príspevky: 5
Dátum registrácie: Pi Nov 24, 2017 19:00

Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa Milan » Pi Nov 24, 2017 19:36

Je to už dosť rokov, čo som si začal viac všímať praktickú realitu v súčasných cirkvách (ktoré o sebe tvrdia, že sú kresťanské) a porovnávať s tým, čo je napísané v evanjeliách, či s tým, ako Ježišove pokyny realizovala v praktickom živote prvá kresťanská cirkev. Vo viacerých prípadoch som zistil vyslovene až protichodné výklady či konania, ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo.

Tak som sa pokúsil nejako vymedziť obdobie, v ktorom v histórii kresťanstva nastal tento BOD ZLOMU, v ktorom sa kresťanstvo začalo zásadným spôsobom odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia.

Ako iste viete, kresťanstvo bolo v počiatkoch prenasledované, v lepšom prípade tolerované. No Rímu sa ho v žiadnom prípade nedarilo pokoriť či ovládnuť. Až prišiel na scénu cisár Konštantín I. (roky cca 273 až 337). Ten urobil geniálny štátnický ťah, ktorý sa s obľubou praktizuje dodnes – v roku 313 sa rozhodol ukončiť prenasledovanie kresťanov a aby si ich mohol podrobiť (keď to dovtedy nešlo po zlom), rozhodol sa ich
SPRIAHNUŤ SO ŠTÁTNOU MOCOU. Korunu tomu nasadil cisár Theodosius I., keď v roku 380 definoval kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Od tohto obdobia začali kresťanskí duchovní vodcovia prispôsobovať kresťanskú náuku viac potrebám štátnej moci ako potrebám Boha.

Môžeme teda konštatovať, že vzniklo nové náboženstvo, ktoré si ponechalo v názve pôvodnú osvedčenú „ochrannú známku“ Ježišovho učenia, a to:

Kresťanstvo verzia 2.0

Na toto kresťanstvo verzia 2.0 sa postupom času nabaľovali rôzne ohavnosti. Niektorí duchovní vodcovia ako napr. Luther, Kalvín, a pod. to už nevydržali, a tak sa snažili aspoň čiastočne zbaviť nahromadeného balastu v cirkvi. Hlavný problém ale u väčšiny z nich vidím v tom, že sa snažili reformovať cirkev iba v rámci kresťanstva verzia 2.0. O reálnom návrate ku kresťanstvu verzia 1.0 prakticky neuvažovali. Jediným známejším (v našich zemepisných šírkach) reformátorom, ktorý chcel realizovať návrat ku kresťanstvu verzia 1.0 v tomto období, bol Petr Chelčický.

Za zjavné rozpory medzi kresťanstvom verzia 1.0 a kresťanstvom verzia 2.0, ktoré sú dôsledkom spriahnutia sa moci štátnej a moci duchovnej, ktoré sú aktuálne práve i v súčasnej dobe a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo, s minimálne s desiatkami miliónov násilne usmrtených ľudí, môžeme zaradiť práve tieto dva:

1. Vzťah k válčeniu alebo k násiliu celkovo.

Ježišovo učenie môžeme charakterizovať, z hľadiska vzťahu k násiliu, ako učenie nenásilia. Dá sa to odvodiť na základe viacerých statí z Nového zákona. Postačujúci a jednoznačný dôkaz nájdeme napríklad u Matúša, 5. kapitola, 38. až 48. verš. Tak to chápali prví Ježišovi učeníci a na základe tohto učenia prví kresťania odmietali účasť na akýchkoľvek vojenských výpravách. Až Augustín (cca 400 rokov po Kristovi), po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou a v dôsledku tohto aktu, začal vymýšľať doktríny, ktoré postupne schvaľovali válčenia kresťanov. V súčasnosti (v dobe kresťanstva verzia 2.0) situácia dospela do takého štádia, že štát ani nemusí kresťanov nútiť ísť válčiť - oni do toho idú dobrovoľne. Čo je však ešte šokujúcejšie, vo vojenských mundúroch nájdeme značné množstvo farárov – duchovných vodcov kresťanov, a to nie ako obyčajných vojakov, ale rovno s dôstojníckymi frčkami. Ak by boli išli do týchto vojnových ohavností farári samostatne ako vojaci bez požehnania, posvätenia či súhlasu cirkví, dalo by sa to brať ako zlyhanie jednotlivca, čo je síce smutné, ale stáva sa to. No ich vyslali priamo cirkvi, a to naprieč denominačnému spektru!! Toto konanie cirkví však zaraďujem do kategórie vedomého spreneverenia sa svojmu poslaniu, no nie som si istý, či sú súčasné cirkvi ešte vôbec schopné takýto pojem pochopiť.

2. Vzťah k majetku, v súčasnosti v ČR cirkevné reštitúcie.

Obhajovanie cirkevných reštitúcií bolo sprevádzané krásnym sloganom – „co bylo ukradeno, musí být vráceno“. Cirkev si v reštitúciách nárokuje majetok, ktorý údajne legálne nadobúdala stáročia spätne. Tento majetok (okrem iného) pochádzal z povinných odvodov desiatkov cirkevníkmi.

Zásadná otázka číslo 1 ohľadom právno-morálneho nároku na reštituovaný majetok teda znie:
Ako sa mohli poddaní slobodne, demokraticky rozhodnúť pred 200, 300, 500, 1000 rokmi, či budú členmi cirkvi alebo nie?!! Nedávno sme si znova pripomínali, že pred viac ako 600 rokmi „nejaký Hus“ ani nechcel vystúpiť z cirkvi, len ju chcel trochu reformovať, a všetci dobre vieme, ako skončil.

Skúsme sa na cirkevné reštitúcie pozrieť i zo stránky kresťanskej vierouky. Na pomoc si zoberiem 16. verš z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“

Zásadná otázka číslo 2 teda znie:
Asi koľko neveriacich ľudí prijalo Ježiša ako svojho spasiteľa, keď videli u cirkví, naprieč denominačnému spektru, dobrý skutok vo forme cirkevných reštitúcii?!!

Alebo, že by mala otázka skôr znieť:
Koľko ľudí asi nadobro odradila hamižnosť cirkví v presadzovaní cirkevných reštitúcii od toho, aby sa stali kresťanmi?!!

V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že ani v Novom zákone, ani v žiadnych iných zdrojoch som nenašiel zmienku o tom, že by sa na živobytie apoštolov Petra, Pavla či iných nasledovníkov Krista v dobe kresťanstva verzia 1.0, povinne museli skladať pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria!

Po obsiahlejšom úvodníku môžem pristúpiť k deklarovanej otázke v nadpise.

Hľadám cirkev, kresťanskú (v Českej republike, ale budem veľmi spokojný, ak ju nájdem i na Slovensku), ktorá vyznáva hodnoty kresťanstva verzia 1.0, a teda zastáva aj podobné názory na válčenia kresťanov a súčasne i na cirkevné reštitúcie, a v praxi ich aj napĺňa.

Ak by bol problém s cirkvou, tak hľadám aspoň zbor s farárom či s nejakým duchovným vodcom, ktorý vyznáva hodnoty kresťanstva verzia 1.0, a teda zastáva aj podobné názory na válčenia kresťanov a súčasne i na cirkevné reštitúcie, a v praxi vo svojom zbore ich aj napĺňa.

Poznáte nejakú cirkev alebo aspoň nejakého farára či duchovného vodcu, ktorý by spĺňal tieto moje požiadavky, prosím?

P.S.: V žiadnom prípade som nechcel vzbudiť dojem, že hľadám nejakú ideálnu cirkev. Však i tá prvá cirkev riešila kopec problémov, stačí si prečítať listy apoštolov, no bola to cirkev Kresťanská.

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » Pi Nov 24, 2017 22:52

Definoval si to pomerne presne. Odporúčam

http://www.reformace.cz/

adekvátne spoločenstvá aj na Slovensku sú pod názvom Kresťanské zbory

Milan
Príspevky: 5
Dátum registrácie: Pi Nov 24, 2017 19:00

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa Milan » St Nov 29, 2017 0:27

Vďaka za odporúčania, Pavel. Na tom serveri http://www.reformace.cz/ som to už skúšal. Hovoril som s nimi i o možnosti uverejnenia komerčného inzerátu. Keď som im však poslal vyššie uvedený text, prestali so mnou komunikovať. No a Kresťanské zbory? Taktiež som skúšal. U tých českých som zistil, že to s tým samofinancovaním myslia asi vážne. No keď prišla reč na válčenia kresťanov, už sa začali krútiť. Skúsil som sa popýtať i v jednom kresťanskom zbore v Bratislave, z ich odpovedi však bolo hneď zrejmé, že sa touto tématikou nemienia zaoberať a snažili sa previesť komunikáciu iným smerom.

S mojimi názormi v súčasnej kresťanskej pospolitosti nejak nenachádzam pochopenie. Za najzákladnejší základ Ježišovho učenia, za to najdôležitejšie, považujem totiž tieto dve Ježišove vety, či vlastne pokyny pre Ježišových nasledovníkov:

1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)

Ježiš ich jednoznačne vyzdvihol nad ostatné svoje pokyny a označil ich za prikázania nad ktoré niet!

Tú prvú vetu pokonštantínovskí kresťania, po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou, nejak v tichosti vypustili a pokúsili sa ju nahradiť, zo začiatku rôznymi výraznými ľuďmi, ktorých nazývali svätými a stavali im dokonca i chrámy. Niekedy si vystačili i s obyčajnými soškami či relikviami. Po cca tisíc rokoch určitú časť kresťanov omrzelo uctievanie sošiek či svätých a začali hľadať nejakú inováciu. No a objavili, že hlavne čo potrebujú, je úžasná viera, avšak bez lásky - viz. Luther. Niektorým sa toto nejak až-tak nepáčilo a rozhodli sa, že najsprávnejšie bude, keď budú uctievať sobotu. Iným sa ani toto nepáčilo a tak dospeli k záveru, že najdôležitejší je krst, a to ponorením celého človeka a hlavne dospelého do vody. Niektorým sa ani toto nepozdávalo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejšie je pri zhromaždení kresťanov hovoriť jazykmi, ktorým stejne nik nerozumie. ... No a niektorí zase považovali za to najdôležitejšie to, akým menom majú vlastne oslovovať Boha.

U tej druhej vety si zase kresťania zobrali príklad z duchovných vodcov izraelského národa z Ježišovej doby. Tí síce pritakali Ježišovi, že je najdôležitejšie milovať blížneho svojho ako samého seba, no následne im nerobilo najmenší problém urobiť si u Ježiša výnimku a poslali ho na krutú smrť. No a tak si i pokonštantínovskí kresťania narobili kopu rôznych výnimiek v tejto druhej Ježišovej vete nad ktorú niet.

No a zmysel toho môjho hľadania? Zmyslom je pokus o nájdenie nejakých rezíduí toho kresťanstva, ktoré tu bolo cca prvých 300 rokov. Snažím sa nájsť tých duchovných vodcov, tých kresťanov, ktorí sa i dnes snažia naplňovať tieto dve Ježišove vety nad ktoré niet tak, ako sú vyššie napísané. Bez všelijakých zmien, náhrad, doplnkov či výnimiek. Nebazírujem na rôznych detailoch kresťanskej dokonalosti. Snažím sa však nájsť nejaký zbor (ak neexistuje cirkev) s nejakým duchovným vodcom, ktorý sa bude verejne dištancovať iba od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva (a ktoré majú nejak na svedomí minimálne desiatky miliónov násilne usmrtených ľudí - len v minulom storočí to možno bolo i cez sto miliónov a ktoré najviac odradzujú neveriacich od prijatia Krista), teda válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku. Prečo sa odvolávam na život kresťanov prvých cca 300 rokov? Nevidím v nich nijaký ideál, stačí si prečítať iba listy apoštolov - samé napomínania. Zásadný rozdiel voči súčasným cirkvám však vidím v tom, že sa aspoň snažili napĺňať tie dve vety nad ktoré niet (a obzvlášť tú druhú) tak, ako sú napísané. Nikde som sa nedočítal, že by na ich rukách zostávala krv ich blížnych. To sa mnohokrát radšej nechali zabiť od svojich panovníkov ako by mali ísť válčiť do armády a spolupodieľať sa tak na krviprelievaní svojich blížnych. Nepožadovali od nikoho povinné desiatky, nedožadovali sa žiadnych reštitúcií od rímskeho impéria a ani nepotrebovali aby sa na platy ich duchovných vodcov povinne skladali pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria. I keď mali mizerné podmienky k životu, dokázali vyžiť iba z peňazí, ktoré si dobrovoľne vyzbierali sami medzi sebou. Pritom dokázali rozšíriť evanjelium za cca 300 rokov po celom Stredomorí.

Milan
Príspevky: 5
Dátum registrácie: Pi Nov 24, 2017 19:00

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa Milan » Ne Dec 03, 2017 12:47

Pavel alebo i ostatní čitatelia týchto riadkov, nemáte nejaký tip, kde by som mohol nájsť aspoň nejakého žijúceho farára či prostého kresťanského duchovného vodcu, ktorý by spĺňal moje požiadavky? Ak by Vám to pomohlo v orientácii, uvádzam ešte nasledujúce dovysvetlenie:

Čo ma utvrdilo v tom, že spriahnutie sa moci štátnej a moci duchovnej = BOD ZLOMU v dejinách kresťanstva? Hľadal som v NZ aký mal Ježiš vzťah k štátnej moci a našiel som toto. Pred spriahnutím sa moci štátnej s mocou duchovnou nás sám Ježiš v NZ varoval dvoma spôsobmi.

- Prvý, v ústnom podaní: "Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božie, Bohu." (Matúš 22,21, Marek 12,17, Lukáš 20,25). Na prvý pohľad to vyzerá relatívne nenápadne, Ježiš tu uznáva ako existenciu nejakých štátnych záujmov, tak aj vecí Božích, no jasne tu však oddeľuje veci Božie a veci štátnej moci.
- Druhý, v praktickom podaní a to priamo svojou smrťou na dreve kríža. Duchovní vodcovia izraelského národa tak nenávideli Ježiša, že ho chceli zabiť. Sami to však neboli schopní urobiť. Toto dielo skazy sa im podarilo dokonať, až keď išli za Pilátom, za predstaviteľom moci štátnej, a spriahli sa s ním.

Aký jasnejší príklad nám tu mal zanechať Ježiš o tom, že cesta spriahnutia sa moci štátnej a moci duchovnej vedie do pekiel?!

Aký by teda mal byť v praxi vzťah moci štátnej a moci duchovnej? Znova som hľadal odpoveď v NZ, ako to vlastne realizovali prví kresťania. Tu som na jednej strane našiel rázny pokyn u Pavla, kde on sám Pavol - JEDEN apoštol uvádza v Rim. 13,1:

"Každá duša nech je poddaná vrchnostiam, majúcim vyššiu moc; lebo nieto vrchnosti krome od Boha".

No ale v Sk. 5,29 som našiel ešte ráznejší pokyn, kde Peter a VŠETCI ostatní prítomní apoštoli povedali toto:

"Viac treba poslúchať Boha ako ľudí".

Dá sa teda povedať, že prvotná cirkev mala usporiadaný vzťah medzi "mocou štátnou" a "mocou duchovnou" na základe vzájomnej korelácie medzi Rim. 13,1 a Sk. 5,29. Čiže prví kresťania, prví duchovní vodcovia, brali za základ vzťahu medzi mocou štátnou a mocou duchovnou Pavlov pokyn v Rim. 13,1 s tým, že jednotlivé príkazy štátnej moci skúmali. Ak dospeli k záveru, že príkazy štátnej moci sú v rozpore s Ježišovým učením, ako napríklad práve válčenie, dokázali povedať jasné NIE. Túto vzájomnú koreláciu (medzi Rim. 13,1 a Sk. 5,29) vidím v súčasnosti, v čase kresťanstva verzia 2.0, veľmi narušenú. Pokonštantínovská cirkev si na základe nového partnerstva so štátnou mocou v praxi poopravila Sk. 5,29 na:

Kresťanskú náuku budete viac prispôsobovať potrebám štátnej moci ako potrebám Boha.

Ako sa mala cirkev prakticky zbaviť toho spriahnutia sa so štátnou mocou? Ako sa to malo v cirkvi uskutočniť? Po skončení socializmu mala cirkev v spoločnosti vcelku slušný kredit. Žiadne reštitúcie nepotrebovala. Stačilo iba aby tie nehnuteľnosti, ktoré užívala za socializmu, aby formálne zaevidovala v príslušných katastroch (pokiaľ to vlastne nebolo dovtedy urobené). Čo však mala urobiť v prvom rade, mala sa zbaviť toho, že neveriaci daňoví poplatníci povinne museli a dodnes musia vyživovať farárov prostredníctvom štátnej moci (koho chleba ješ, toho pieseň spievaj)! Cirkvi si musia plne vystačiť s DOBROVOĽNÝM financovaním od svojich cirkevníkov. Nesmú byť akýmkoľvek spôsobom závislé od štátnej kasy, od rôznych kvázi dobročinných neziskových organizácií, od bohatých sponzorov s vedľajšími úmyslami a pod. Možno sa to zdalo mnohým, že cirkvi zostanú chudobné a ani nevyžijú. Možno áno, no možno stačilo pre cirkvi trocha praktickej viery (ak ešte vôbec cirkvi tušia, čo je to praktická viera) a spolu s Gamalielom (Sk. 5, 38-39) mohli povedať: ak sú cirkvi iba z ľudí - tak zahynú, no ak sú od Boha - tak prežijú. Iba pri dobrovoľnom priamom financovaní svojimi cirkevníkmi budú cirkvi slobodné tak, ako bola slobodná prvotná cirkev.

Veľmi žasnem nad takými skutočnosťami, ktoré obsahujú hlboké myšlienky, opisujú zložité javy, a pritom sa dajú okoliu podať jednoduchou formou. Medzi také zaraďujem napríklad Boží zákon z oblasti fyziky, ktorý nám až v minulom storočí objavil Einstein. Ide o tento vzorec:
MC2.jpg
MC2.jpg (2.12 KiB) 16100 zobrazení
Je to také jednoduché a pritom také geniálne, no proste úžasné. Ak by niekto na tomto Einsteinovom vzorci pozmenil čo len čiaročku, napr.:
MC-2.jpg
MC-2.jpg (2.18 KiB) 16100 zobrazení
tak každý súdny fyzik povie, že je to nezmysel a takto to fungovať v žiadnom prípade nebude.

Ako som už minule uviedol, ďalšie také zákony či vlastne prikázania, ktoré ma fascinovali svojou jednoduchosťou a hĺbkou, nám tu zanechal priamo Ježiš. Ide o tieto dve prikázania, o ktorých sám Ježiš povedal, že sú to prikázania nad ktoré niet:

1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, .. (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)

Ježiš v nich v podstate zhrnul celé svoje učenie. Je v nich návod pre tých, ktorí chcú byť jeho nasledovníkmi, ako majú žiť vyvážený harmonický život na tejto zemi, v ktorom by mal Boh zaľúbenie. Tak ako som vyššie uviedol, že čo len malá čiaročka pridaná do toho Einsteinovho vzorca urobí z neho absolútny nezmysel, a potom sa vôbec nedá hovoriť, že je to Einsteinov vzorec, tak i akákoľvek drobná zmena v týchto Ježišových najdôležitejších prikázaniach ich úplne degraduje, a potom sa nedá hovoriť o Ježišových prikázaniach. Ten, kto ich takéto pozmenené napĺňa, sa nemôže nazývať nasledovníkom Ježišovho učenia. Tieto skutočnosti si prvotní kresťania plne uvedomovali a síce s problémami, ale snažili sa tieto Ježišove prikázania napĺňať tak, ako sú napísané. Až Konštantín a následne Augustín, ktorý ako veľká cirkevná autorita, svojimi doktrínami o spravodlivej obrannej vojne, ktorú môže vyhlásiť panovník a v ktorej potom môžu kresťania válčiť a zabíjať nepriateľov, v podstate oficiálne v praxi "poopravil" druhé Ježišove prikázanie lásky k blížnemu na:

Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba, až na výnimky, ktoré ti určí panovník!

Od tej doby panovníci postupne prechádzali z dobyvačných vojen na spravodlivé obranné vojny či obrannopreventívne vojny. Veď nakoniec i tú najväčšiu začal psychopat Hitler ako obrannú proti židobolševikom. No a keď videli ďalší cirkevní preláti, že Augustínovi prešla úprava Ježišovho prikázania lásky k blížnemu, tak i oni si ho poopravili. Niekto si pridal kacírov, niekto čarodejnice, niekto černochov, niekto indiánov, niekto mohamedánov, niekto protestantov, niekto katolíkov a niekto zase iných protestantov (napr. Zwingli), niekto Nemcov, niekto Francúzov, .. no a v súčasnosti sú v móde Rusi. Ani veľký reformátor Martin Luther taktiež nezostal pozadu. Na základe svojho nenávistlivého náboženského fanatizmu vyjadrenom v jeho diele "O židoch a ich klamstvách" si ho upravil na:

Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba okrem židov a na výnimky, ktoré ti určí panovník!

Však i Adolf Hitler po 400 rokoch obdivoval Martina Luthera ako "najväčšieho nemeckého génia" a mnohí nemeckí evanjelici vedome spolupracovali s nemeckým nacizmom. Nechcem však týmto obviňovať z náboženského fanatizmu iba Luthera, v podstate

KAŽDÝ, KTO TVRDÍ, ŽE MÁ VIERU V BOHA A PRITOM NEJAKÝM SPÔSOBOM NENÁVIDÍ SVOJICH BLÍŽNYCH, JE NÁBOŽENSKÝM FANATIKOM!

Smutné na tom je to, že viac-menej celé to pokonštantínovské kresťanstvo je prelezené náboženskými fanatikmi rôzneho druhu, či ich podporovateľmi alebo TICHÝMI PRITAKÁVAČMI, za ktorými zostali minimálne desiatky miliónov násilne usmrtených ľudí, na ktorých násilnej smrti nesie nejakú pečať práve pokonštantínovská verzia kresťanstva. No a počiatok tohoto Zla, vidím práve (okrem Konštantína) v Augustínovi, pretože on, ako viac-menej najväčšia duchovná autorita tej doby, pripustil svojimi doktrínami o spravodlivej obrannej vojne vstup nenávisti do Ježišovho prikázania lásky k blížnemu.

Aby som nepoukazoval iba na náboženský fanatizmus kresťanstva v.2.0 v dávnej či menejdávnej minulosti, je vhodné poukázať naň i v súčasnosti. Ako tabuľkovo ukážkový príklad si môžeme zobrať čiste výsledky verejne dostupného štatistického prieskumu z Iraku. Pred rokom 2003, za vlády najväčšieho diktátora Saddáma Husajna, žilo v Iraku cca 1,3 milióna kresťanov. Po demokratizačno „evanjelizačnom“ procese uskutočnenom západnými kresťanskými vojskami, ktorých súčasťou boli i kresťanskí farári naprieč denominačným spektrom, zostalo v súčasnosti v Iraku iba cca 300 tisíc kresťanov. No a následné očakávania, že preživší tohoto demokratizačno „evanjelizačného“ procesu by nám mali byť srdečne vďační za to, že ich teraz pozveme k nám na Západ, považujem za prejav straty súdnosti.

V celej tej histórii kresťanstva po Konštantínovi som narazil na jediného Kresťana – duchovného vodcu, ktorý ma obzvlášť zaujal, na Petra Chelčického. Možno sa to niekomu zdá málo. No čiastočne ma upokojilo to, keď som sa pozrel na Ježiša, na to, ako on pochodil u vtedajších duchovných vodcov izraelského národa. Vlastne jediní duchovní vodcovia s ktorými bol schopný ako-tak komunikovať, boli farizeji. No podľa novozákonných záznamov iba štyria z nich brali Ježišove slová vážne. Skúsil som i zisťovať, koľko tých farizejov celkovo bolo. Našiel som číslo niečo vyše 6000. Teda pomerove cca 1 z 1500. Že by tento pomer 1 z 1500 dával i odpoveď na otázku, ako to vlastne Ježiš myslel, keď povedal v Mat. 22,14.: "Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených"? Ktovie. Nerobím si však ilúzie, že práve u súčasných duchovných vodcov je tento pomer zásadne odlišný.

Všetkým tým, ktorí chcú v týchto mojich úvahách za každú cenu objaviť hľadanie ideálnej cirkvi, znova dôrazne oznamujem, že žiadnu ideálnu cirkev a ani skvelého či báječného farára nehľadám. Nehľadám ani riešenia takých detailov dokonalosti ako: či siedmy deň je sobota alebo nedeľa, či pri krstení stačí pokropiť vodou alebo je nevyhnutné ponorenie celého tela človeka do vody, koľkože bolestná bola Mária, .. alebo či vôbec môžu byť v kostole sviečky, či to potom nebude príliš katolícke.

Hľadám však cirkev (alebo aspoň zbor s farárom či duchovným vodcom), ktorá sa verejne dištancuje iba od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomí o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo, teda válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku.

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » Ne Dec 03, 2017 20:29

Ahoj Milan,

v podstate si uviedol toľko príkladov a podmienok, že je asi nemožné niekoho ti odporučiť okrem Pána Ježiša. On je živý, je tu, komunikuje s tými, ktorí v Neho veria, vedie svoju Cirkev - nevestu, radí jej aj pri každodennom styku s vládnucou mocou v ktorej sa ten či onen veriaci nachádza. Presne v duchu, čo je cisárovo patrí cisárovi a čo Božie patrí Bohu. To nie je o rozdelení, to je spôsobe akceptovania svetskej a duchovnej moci.

Svojho Pána nájdeš v Písmach, veď sám hovoril, že Písma svedčia o mne. Jeho lásku, milosť, porozumenie ale aj spravodlivosť, odsúdenie a rozdelenie čo priniesol tam nájdeš tiež. A Duch svätý ti bude pravdy Božie sám zjavovať. Je to zaujímavá i dobrodružná cesta plná objavov a milých i krutých prekvapení. Na konci je Pán Ježiš s otvorenou náručou alebo pre iných so slovami "Odíťte, nikdy som vás neznal".

Prajem si aby si patril do tej prvej skupiny ;-)

Milan
Príspevky: 5
Dátum registrácie: Pi Nov 24, 2017 19:00

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa Milan » Po Dec 04, 2017 11:08

Áno Pavel, príkladov náboženského fanatizmu kresťanstva v. 2.0 som uviedol dostatočné množstvo. No podmienky mám iba dve. Vlastne i tie dve by sa dali zhrnúť iba do jednej a to nasledovne.

Hľadám aspoň farára či prostého kresťanského duchovného vodcu, ktorý berie ten najzákladnejší, najdôležitejší Ježišov pokyn o láske k blížnemu nad ktorý niet tak vážne, ako to bolo bežne zvykom u kresťanov cca prvých 300 rokov.

A že je asi nemožné mi niekoho odporučiť okrem Pána Ježiša - tak takýto úhybný manéver neberiem. Doporučiť Ježiša by snáď malo byť zrejmé každému, kto o sebe tvrdí, že je kresťanom. Nakoniec sa však našli i v Ježišovej dobe medzi tými pokrytcami, tým vreteničným plemenom, aspoň štyria farizeji (duchovní vodcovia), ktorí brali Ježišove slová vážne. Napríklad som zistil, že v minulom storočí na území Československa žili minimálne dvaja takí kresťanskí duchovní vodcovia, ktorí tú druhú najdôležitejšiu Ježišovu vetu o láske k blížnemu brali vážne - dokonca smrteľne vážne. Bol to český laický kazateľ Přemysl Pitter a slovenský (pôvodne luteránsky kňaz) Ján Maliarik. Obaja mali tak trochu podobný osud. Oboch cisár pán odsúdil na smrť za to, že sa odmietli spolupodieľať na vraždení svojich pomyselných nepriateľov a obaja, dá sa povedať zázrakom, prežili. Keď sa však Maliarikovi šéfovia (pravoverní luteráni) dozvedeli, že Maliarik nemieni akceptovať žiadne výnimky v najdôležitejšom Ježišovom prikázaní o láske k blížnemu, tak ho vykázali z farárskeho postu. Skúsil som sa aj popýtať súčasného generálneho biskupa slovenských luteránov, či náhodou nepozná nejakého farára, ktorý by obdobným spôsobom aplikoval lásku k blížnemu ako Ján Maliarik. Odpoveď znela, že áno, dokonca viacerých. Keď som ho však poprosil o kontakt aspoň na jedného z nich, odmietol mi ho poskytnúť. V tejto súvislosti by som mal prosbu na Teba Pavel (keďže si asi z Bratislavy) a taktiež na iných čitateľov týchto riadkov, nemáte nejaké spojenie na generálny biskupský úrad slovenských evanjelikov, že by ste mi pomohli získať kontakt aspoň na jedného takého farára akého hľadám.

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » Ut Dec 05, 2017 17:44

Myslím si, že nenájdeš. Aj u prvotných kresťanov, ktorí boli súčasníkmi Krista sa vyskytovali zlyhania, hriechy. Aj týkajúce sa milovania Boha a svojho blížneho. Nikto nie je dobrý iba Boh, zaznelo z úst Pána Ježiša. Hľadáš voľajaký ideál, dôvod ani nepoznám, len sa domnievam, že od neho chceš počuť ako takým človekom, ktorý bude milovať Boha a blížneho byť.

Nenájdeš nikoho, kto by bol v očiach Boha lepší ako si ty. Aj ty si zaslúžiš smrť, aj ja, aj Pavel, aj Peter, aj Jan, aj Krstiteľ, aj David aj všetci. Nieto nikoho, kto by hľadal Boha, nieto ani jedného, všetci zhrešili... a inde za hriech je smrť...

Len Milosťou ste spasení, je to dar, aby sa nikto nemohol chváliť... sa píše vieš kde... Je len jediná cesta, Pán Ježiš, ktorý ospravednil aj ľudí pred svojim príchodom aj po ňom.

Iste máme sa snažiť milovať Boha celým svojím srdcom, mysľou aj dušou, aj blížneho svojho tak ako seba samého... Tak a teraz mi úprimne povedz, keby sa pred teba postavil chlap s pištolou a vedľa teba by stál tvoj nepriateľ, ktorého od detstva nemôžeš vystáť a dal by ti na výber: rozhodni zastrelím jeho či teba, jeden to určite bude... ten druhý môže odísť.... aký by bol tvoj verdikt?

Ja sa tak sám milujem, že by som povedal, že zastrel jeho... je to smutné, ale je to tak...

Hľadáš extrém, ktorý neexistuje, aj keď si tu menoval nejakých kňazov, iste sú príklady kedy jeden človek dokonca položí život za druhého. Sú to však skôr činy "mučeníkov" ktorí sa do role mučeníka pasovali sami... Aj vo svete sa kládli životy za ideály a ideológie...

Iba jeden to urobil skutočne nezištne a za všetkých aj za tých, ktorí ho nenávideli ako najhoršieho nepriateľa, bol to Pán Ježiš na Kríži, veľkňaz, ktorého hľadáš (Žid 9:11)

Milan
Príspevky: 5
Dátum registrácie: Pi Nov 24, 2017 19:00

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa Milan » St Dec 06, 2017 14:50

Pavel, Tvoje slová "Myslím si, že nenájdeš" mi nejak pripomenuli slová duchovných vodcov z doby Ježišovej: "Či azda niekto z kniežat uveril v neho, alebo z farizejov?" (Ján 7.48). Musím Ti opäť pripomenúť, že nakoniec sa len predsa našli aspoň štyria duchovní vodcovia, ktorí brali Ježišove vážne. A z tých štyroch sa našiel aspoň jeden, ktorý sa vlastne s Ježišom počas jeho pozemského pôsobenia ani fyzicky nestretol, no ktorý sa zásadným spôsobom zaslúžil o rozšírenie evanjelia po vtedy známom svete.

Si zvedavý ako by som sa zachoval "..keby sa pred teba postavil chlap s pištolou a vedľa teba by stál tvoj nepriateľ, .."? Moja odpoveď znie : NEVIEM. Čo však VIEM je to, že môžem teraz reálne prosiť Boha aby takúto skúšku na mňa nikdy neuvalil.

Ďalej píšeš: "Hľadáš extrém, ktorý neexistuje, aj keď si tu menoval nejakých kňazov, ..". Pre Teba Pavel a pre drvivú väčšinu ostatných súčasných kresťanov je to asi extrém, no pre kresťanov žijúcich cca prvých 300 rokov to bola bežná vec. Vyjadril to jasne i napr. Hippolyt Rímsky (žil cca roky 170-235), ktorý v súvislosti s uverivšími vojakmi v Ježiša riekol v diele Apoštolská tradice toto: "Voják, který je podřízený, nezabije člověka. Dostaneli k tomu rozkaz, nevykoná ho. Nebude skládat přísahu. Když však nechce, bude odmítnut."

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » St Dec 06, 2017 21:44

Rímskym 7:15  Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím.
16  Ale ak činím to, čoho nechcem, súhlasím so zákonom, že je dobrý.
17  A tak teraz už nerobím toho ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.
18  Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam,
19  lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím.
20  Ale ak činím to, čoho nechcem, nerobím toho už viacej ja, ale to robí hriech, ktorý prebýva vo mne.
21  Tak tedy nachádzam zákon sebe, ktorý chcem činiť dobré, že leží pri mne zlé.
22  Lebo sa spolu radujem so zákonom Božím podľa vnútorného človeka;
23  ale vidím iný, cudzí zákon vo svojich údoch, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a ktorý ma zajíma v rabstvo zákonu hriechu, ktorý to zákon je v mojich údoch.
24  Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!
25  Ďakujem Bohu skrze Ježiša Krista, našeho Pána! A tak tedy ja, ten istý, slúžim mysľou zákonu Božiemu a telom zákonu hriechu.

marek
Príspevky: 124
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa marek » Po Dec 11, 2017 14:43

Rímskym 7:15-25 tieto verše sú o človeku, ktorý chce žiť podľa litery Zákona, ale ešte neuveril v Krista.

V kapitole ôsmej sa následne píše, o stave človeka v Kristu:
Rímskym 8:1A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. 2Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti. 3Lebo to, čo bolo nemožné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Bôh pošlúc svojeho Syna v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele, 4aby bolo naplnené právo zákona v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha.

Myseľ tela a myseľ ducha.

5Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha. 6Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je život a pokoj, 7pretože myseľ tela je nepriateľstvom naproti Bohu, lebo sa nepodriaďuje zákonu Božiemu, lebo sa ani nemôže podriadiť. 8A tí, ktorí sú v tele, nemôžu sa ľúbiť Bohu; 9ale vy nie ste v tele, ale v duchu, akže Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten neni jeho. 10Ale ak je Kristus vo vás, vtedy je síce telo mŕtve pre hriech, ale duch je život pre spravedlivosť. 11A jestli Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten, ktorý vzkriesil Krista Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.

Vedení Duchom Božím. Abba, Otče.

12A tak tedy, bratia, dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela. 13Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť. 14Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími. 15Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! 16Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími. 17A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. 18Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boly prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.


Kap. Rímskym 7 a 8 by si protirečila, keby sa vo veršoch 15-25 v 7 kapitole písalo o človeku, ktorý uveril a žije v Kristu Ježišovi. Za jedno preto, lebo človek v Kristu Ježišovi už nežije pod zákonom, teda pod literou zákona a za druhé preto, lebo človek v Kristu Ježišovi už nežije ani pod zákonom hriechu, to by priamo odporovalo Rímskym 8:12 dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela. 13Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.
Alebo Rímskym 8:8 tí, ktorí sú v tele, nemôžu sa ľúbiť Bohu; 9ale vy nie ste v tele, ale v duchu, akže Duch Boží prebýva vo vás....

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » Ut Dec 12, 2017 17:57

Marek, chceš mi povedať, že Pavel apoštol, po svojom obrátení nehrešil?

marek
Príspevky: 124
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa marek » Pi Dec 15, 2017 8:43

chceš mi povedať, že Pavel apoštol, po svojom obrátení nehrešil?
Možno zhrešil, to ja neviem, ale určite nehrešil. Ak by hrešil, žil by v smrti a potreboval by niekoho, kto by sa za neho neprestajne modlil, aby mu Boh dal život.
Ak by hrešil, bol by klamár a podvodník a on sám telesný, kázal by iným: dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela. 13Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » Pi Dec 15, 2017 12:57

Ak by hrešil, žil by v smrti a potreboval by niekoho, kto by sa za neho neprestajne modlil, aby mu Boh dal život.
Ak by hrešil, bol by klamár a podvodník a on sám telesný, kázal by iným: dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela. 13Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.
1 Ján 1:1  Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkaly, o slove života -
2  a ten život sa zjavil, a videli sme a svedčíme a zvestujeme vám ten večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám -,
3  teda čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali obecenstvo s nami. A naše obecenstvo je s Otcom a jeho Synom, Ježišom Kristom.
4  A to vám píšeme nato, aby bola vaša radosť naplnená.
5  A toto je zvesť, ktorú sme počuli od neho a ktorú vám zvestujeme, že Bôh je svetlo, a že niet v ňom nijakej tmy.
6  Keď povieme, že máme obecenstvo s ním a chodíme vo tme, luháme a nečiníme pravdy;
7  ale keď chodíme vo svetle, jako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.
8  Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy.
9  Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.
10  Keď povieme, že sme nehrešili, robíme ho lhárom, a niet v nás jeho slova.


1 Ján 2:1  Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.
2  A on je smierením za naše hriechy, no, nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta.

Apoštol Pavel o sebe napísal v prvej osobe jednotného čísla:

Rímskym 7:18  Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam,
19  lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím.


Iba upozorňujem, že toto Rimanom, písal po svojom obrátení, písal o sebe, o tom ako je nemožné žiť život bez hriechu a ako je nutnosťou mať Spasiteľa ...

marek
Príspevky: 124
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa marek » Pi Dec 15, 2017 13:59

Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy.
Áno, okrem Pána zhrešil každý, nikto predsa nikde netvrdil opak. A pretože zhrešil každý, aj Apoštol Pavel, tak nikto nemôže povedať, že nemá hriech.
Ty si sa však nepýtal či apoštol Pavel hrešil pred tým ako uveril, ale či hrešil po svojom obrátení, pretože Apoštol Pavel hrešil pred tým ako uveril, tak
zaiste nemôže povedať, že nemá hriech. A nemôže to povedať žiadny človek, okrem Pána...
Keď povieme, že sme nehrešili, robíme ho lhárom, a niet v nás jeho slova.
Platí vlastne predošlá odpoveď. Nikto nikde netvrdil, že sme nehrešili, tak ale tvoja pôvodná otázka nestála.
Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.
Veď práve, píše nám to na to, aby sme nezhrešili.

A potom, stále je rozdiel medzi keby niekto zhrešil a hreší...

A Ján píše v 5 kapitole napríklad aj toto: 14A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás. 15A keď vieme, že nás čuje, za čokoľvek prosíme, vieme, že máme splnené svoje prosby, ktoré sme prosili od neho. 16Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Bôh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil. 17Každá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť. 18Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka. 19Vieme, že sme z Boha, a celý svet leží vo zlom. 20A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Bôh a večný život. 21Dieťatká, chráňte sa modiel! Ameň.

A treba si všimnúť hlavne, že ak aj niekto hreší hriechom nie na smrť, aj za takého treba prosiť a Boh mu dá život, lebo nakoniec každý hriech je smrť a pokiaľ by niekto zotrval hoci aj v hriechu nie na smrť, zomrel by. Naopak za takého, čo hreší hriechom na smrť, za takého sa ani len nemá prosiť...
A zaujímavá veta je aj VIEME, ŽE SME Z BOHA A CELÝ SVET LEŽÍ VO ZLOM, ak kresťania naďalej žijú v hriechoch a väčšinou dnes žijú v hriechoch, kto je teda vlastne Z BOHA a kto je vo zlom? Zdá sa, že aj kresťania aj celý svet sú z jedného. Zo zlého... Alebo podľa čoho to potom rozlíšiť, kto je z dobrého a kto zo zlého, keď neveriaci hreší preto, lebo neuveril a veriaci... no ak hreší veriaci, treba za neho prosiť a Boh mu dá život a kto má prosiť za Brata, keď spravodlivý nie je už nikto... Modlitba spravodlivého zmôže veľa, ale modlitba nespravodlivého, za nespravodlivého sotva... A aký je potom rozdiel medzi literou Zákona a Kristom, keď hreší naďalej aj ten pod Zákonom, aj ten v Kristu Ježišovi.

Je veľmi zaujímavé stretnúť kresťanov, čo svedčia na ulici. Obyčajne sú ich svedectvá rovnaké, všetci v podstate svedčia asi takto: Pred tým som bol taký a onaký, teraz som sa zmenil... Ale ako? Prešiel z hriechu do hriechu? Zo smrti do smrti? Ak Kristus nemá moc tvarovať sa v údoch, v tele veriaceho a naozaj ho meniť, potom nie je žiadny rozdiel medzi zákonom a Kristom... Alebo je Kristus pre tento svet už iba mŕtvy, je iba literou, ale nie živý, živo pôsobiaci a meniaci...

Apoštol Pavel o sebe napísal v prvej osobe jednotného čísla:

Rímskym 7:18 Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam,
19 lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím.
V Roháčkovom preklade je táto časť jasne uvedená a preto ju ocitujem celú aj s nadpisom:

Boj človeka, túžiaceho po spravedlivosti, nevyslobodeného.

15Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím. 16Ale ak činím to, čoho nechcem, súhlasím so zákonom, že je dobrý. 17A tak teraz už nerobím toho ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 18Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam, 19lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím. 20Ale ak činím to, čoho nechcem, nerobím toho už viacej ja, ale to robí hriech, ktorý prebýva vo mne. 21Tak tedy nachádzam zákon sebe, ktorý chcem činiť dobré, že leží pri mne zlé. 22Lebo sa spolu radujem so zákonom Božím podľa vnútorného človeka; 23ale vidím iný, cudzí zákon vo svojich údoch, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a ktorý ma zajíma v rabstvo zákonu hriechu, ktorý to zákon je v mojich údoch. 24Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?! 25Ďakujem Bohu skrze Ježiša Krista, našeho Pána! A tak tedy ja, ten istý, slúžim mysľou zákonu Božiemu a telom zákonu hriechu.

Apoštol Pavel možno píše naozaj o sebe, ale z čias pred obrátením, nie po obrátení...
Rímskym 7:18 Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam,
19 lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím.
Je napísané, ste chrámom Božím a prebýva vo vás Svätý Duch.
Ak by si bol Apoštol Pavel bol naozaj vedomý, že v ňom neprebýva dobré, bol by klamár, keby naproti tomu tvrdil, že v ňom prebýva Svätý Duch... Navyše Pavel bol po svojom obrátení plne oddaný Bohu, sám seba nazýva otrokom Božím,
z toho je zjavné, že po svojom obrátení sotva robil zlé, ktoré nechcel, naopak, robil to, čo chcel Boh, šíril evanjelium medzi pohanmi, to určite nebolo zlé, veď plnil vôľu Božiu...

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » Pi Dec 15, 2017 15:26

Všetko čo si uviedol nepopiera to, že aj obrátený človek dennodenne hreší. Je úplne jedno akou formou, veď aj za ten najmenší hriech je smrť. Hriech tu bol, je a bude až do stvorenia novej zeme, na konci vekov. To, že hynieme v hriechu pre veriaceho neznamená nutne smrť. Pretože smrť, a aj hriech porazil sám Boh a cez obeť Pána Ježiša nebude na naše hriechy, minulé, prítomné ani budúce pohliadané. Samozrejme, že to neznamená, že tearz si kresťania žijú v hriechu, lebo však sú už "za vodou".

Výstrahy v Písmach hovoriace o smrti za hriech nám pripomínajú tú obrovskú Milosť, ktorú sme obdržali bez toho, aby sme sa o ňu akokoľvek pričinili. Dnes a denne nám ukazujú, že nebyť tejto Milosti, padli by sme a zahynuli. Ale obrátením, kedy nás Boh zachránil sme prešli zo smrti do života.

A tak aj keď padáme, hrešíme, vyznávame svoje prestúpenia a sú nám odpúšťané. To je úžasná Milosť. Úžasná láska. Pozná ju však len ten kto pozná Pána Ježiša a má s Ním osobný vzťah.

I preto som presvedčený o tom, že aj tak "dokonalý" človek ako Pavel hrešil, lebo to jednoducho nejde nežiť sväto absolútne bez hriechu. Ak by to dokázal čo len jeden jediný človek sám od seba, Kristova obeť by bola zbytočná. Ak by to dokázal čo len jediný obrátený človek, jeho pýcha by dosiahla vrcholu a pýcha je tiež hriech, aj krivý pohľad, odsúdenie, erotické sny, všetko čo človek koná vedome aj podvedome, obrátený či neobrátený je hriech.

Preto POTREBUJEME SPASITEĽA ;-)

marek
Príspevky: 124
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa marek » Pi Dec 15, 2017 17:52

že aj obrátený človek dennodenne hreší
Ak "obrátený" človek dennodenne hreší, tak nemôže byť obrátený. Veď hriech je smrť a preto človek, ktorý dennodenne hreší, nemohol prejsť zo smrti do života, veď tým, že žije v hriechu, žije smrti a pokiaľ v ňom prebýva hriech, smrť, tak sotva v ňom prebýva Svätý Duch, Život. Čo ho teda vzkriesi, keď zomrie? Smrť?
Rim. 8:10Ale ak je Kristus vo vás, vtedy je síce telo mŕtve pre hriech, ale duch je život pre spravedlivosť. 11A jestli Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten, ktorý vzkriesil Krista Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.
I preto som presvedčený o tom, že aj tak "dokonalý" človek ako Pavel hrešil
Nemyslím si, že Pavel bol dokonalý človek, skôr mal dokonalú vieru v Krista a preto verím, že skrze vieru viac nehrešil...

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » So Dec 16, 2017 8:26

Ak "obrátený" človek dennodenne hreší, tak nemôže byť obrátený.
Do dnes som nepoznal obráteného človeka, ktorý aspoň jeden deň dokázal nezhrešiť.

Teraz som spoznal teba. Bezhriešneho. skutočne obráteného. Klobúk dole. Ale niečo mi to pripomína Luk 18:10-14

A my všetci ostatní, obrátení ale stále hriešnici hrešiaci sme obrátení len na oko, to si len namýšlame a skončíme v pekle... podľa teba... (a vytrhnutých veršov)

marek
Príspevky: 124
Dátum registrácie: Po Okt 11, 2010 6:45

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa marek » So Dec 16, 2017 11:39

Do dnes som nepoznal obráteného človeka, ktorý aspoň jeden deň dokázal nezhrešiť.
Pretože všetkých súdiš podľa seba
Teraz som spoznal teba. Bezhriešneho. skutočne obráteného. Klobúk dole. Ale niečo mi to pripomína Luk 18:10-14
ja nie som bezhriešny, ani skutočne obrátený a nemám ani Svätého Ducha podobne ako ty Pavel, ale aspoň sám seba neklamem...
A my všetci ostatní, obrátení ale stále hriešnici hrešiaci sme obrátení len na oko, to si len namýšlame a skončíme v pekle... podľa teba... (a vytrhnutých veršov)
Súdiť nás bude Boh a verše neboli vytrhnuté, len ty ich máš problém akceptovať, lebo ti nezapadajú do tvojho výkladu Písma a samozrejme, tie verše ťa usvedčujú...

Užívateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 534
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať užívateľa:

Re: Hľadám cirkev, kresťanskú

Príspevok od užívateľa pavel » So Dec 16, 2017 15:54

Súdiť nás bude Boh a verše neboli vytrhnuté, len ty ich máš problém akceptovať, lebo ti nezapadajú do tvojho výkladu Písma a samozrejme, tie verše ťa usvedčujú...
Milý priateľu, nedurdi sa hneď, keď povieš A musíš povedať aj B. To znamená, že ak dáš do placu verše, ktoré nás odsudzujú, mal by si dať do placu aj riešenie.

Ten kto nepozná Pána Ježiša, nemôže poznať ani riešenie, aj keby si mu ho vysvetloval dve hodiny. Až ten, kto prijal Pána Ježiša môže naplno využívať inštitút Milosti.

1 Ján 2:1  Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.
2  A on je smierením za naše hriechy, no, nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
3  A po tom známe, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania.
4  Kto hovorí: Znám ho, a jeho prikázaní nezachováva, je lhár, a v tom niet pravdy.
5  Ale kto zachováva jeho slovo, v tom je po pravde láska Božia dokonaná. Po tom známe, že sme v ňom.
6  Ten, kto hovorí, že zostáva v ňom, je povinný, jako on chodil, i sám tak chodiť.

Vidíš tam tú Milosť, a zároveň tú zodpovednosť? Tam sa nepíše o úmyslených hriechoch, tam sa píše o hriechoch, ktorým sa v tomto našom tele nedokážeme vyhnúť.

Takže, ako aj Pavel, ako aj Peter, ako aj všetci ľudia po nich, všetci oslovení Kristom dostali túto výsadu a záväzok. Nejde o vytrhnuté verše, toto je život obráteného kresťana zhrnutý do pár viet.

Napísať odpoveď