Pavol a "Moje Evanielium"
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
TELO KRISTOVO NIE JE ŽENÍCHOM CIRKVI. (Corpus Christi)
Pán Ježiš nie je ženíchom Cirkvi. V Jánovi 3:29 je hovorcom Ján Krstiteľ a hovorí.:
„Ten, ktorý má nevestu, je ženích“.
V tomto čase bolo slovné spojenie „Telo Kristovo“ ako nehmatateľná skutočnosť, ešte neodhalené tajomstvo o čom Ján Krstiteľ nevedel nič a ani nemohol o tom niečo vedieť. Izrael je tou nevestou, manželkou Baránka o ktorej sa hovorí v Zjav.Jána 21:9
...
Mat.9:15 – Či môžu svadobníci smútiť, kým je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.
Mat.25:1 – Vtedy bude podobné Nebeské Kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli v ústrety ženíchovi.
Mat.25:5 – A keď neprichádzal ženích, podriemali všetky a pospali
Mat.25:6 – Ale o polnoci povstal krik: Hľa ženích ide! Výjdite mu v ústrety !
Mat.25:10 – A keď odišli kúpiť olej, prišiel ženích a tie, ktoré boli hotové (pripravené), vošli s ním na svadbu a zavreli sa dvere.
V Mat.9:15 Komu bude/bol odňatý ženích ? A zvlášť pozorne prečítajte Mat. 9:14 - kto prišiel a za kým? Kto pôstil a kto nie?
Jánovi učeníci a farizejovia pôstili, ale apoštolovia Pána nie, lebo boli v prítomnosti ženícha.
Panny z Mat.25 nie sú totožné s Cirkvou, telom alebo údmi tela Kristovho. Táto predpoveď a scéna je historicky zaradená až po veľkom súžení pred ktorým ešte len stojíme, lebo v Mat.25:1 slovkom „vtedy (čo časovo znamená aj potom, alebo „až vtedy“)“ je v podstate spojovacím slovom prepojovacím kap.24 s kap.25 a Nebeské Kráľovstvo nie je „Telom Kristovým“, ktoré bolo udelené Ap. Pavlovi ako exkluzívne dané „vyjavenie“, časovo v tom momente ešte v nie príliš vzdialenéj budúcnosti.
...
Čítajte, resp. preštudujte si ešte raz ZJ.21:12-14 a klaďte vnútorné otázky svojmu Duchu, - Nie je ten text smerovaný čisto Júdu / Izraelu? Verš 14 končí oznamom, že na dvanástich základoch boli mená dvanástich Apoštolov BARÁNKOVÝCH.
Od Ev.Jána 3:29 až po Zjav.Jána 21 je zjavná kompletná mlčanlivosť o „neveste“.
Ap.Pavol skalopevne potvrdzuje že Cirkev je TELOM a nie NEVESTOU BARÁNKOVOU (často volaným aj ŽENÍCH).
Pre objasnenie úlohy ženícha a nevesty, resp. onej predmetnej svadby na ktorú sú pozvané tie "panny", doporučujem preštudovať proroctvo Izaj.61 a 62, ktoré v skratke hovorí (k židom).:
61:2 - vyhlásiť rok Milosti Hospodinovej a deň Pomsty našeho Boha....
61:6 - A vy sa budete volať Kňazmi Hospodinovými,...
61:9 - A tak bude známe ich semeno medzi pohanmi... (ONI cez Abraháma zasiali SEMENO viery - 1.Moj.15:5 na celý svet) a ICH (židov) potomstvo medzi národmi... Abrahámove semeno a potomkovia nie sú jedno a to isté.
A/. Potomkovia sú telesní potomkovia – väzba na pozemské a sú Boží „Prvorodení“ (2.Moj.4:22 a Hoz.11:1). Prvorodený z tradície je ten, ktorý dedí pozemský majetok po otcovi, čiže na Zemi. Zasľúbenie Abrahámovho potomstva stojí v 1.Moj.13:16-17 (kľúčové slovo: prejdi sa po zemi, lebo tebe ju dám.)
B/. Semeno je semenom VIERY V BOHA, teda nebeské. Semeno viery.: Znovasplodení, súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky (1.Pet.1:23).
Na tomto „semene“ stojí učenie o druhorodenom, dediaci nebeské. Zaslúbenie Abrahámovmu semenu viery stojí v 1.Moj.15:5 (kľúčové slovo: pozri hviezdy – na nebi, tak bude ztvoje semä – vo viere v nebesiach).
Izajáš pokračuje,
61:10 - Lebo ma obliekol v rúcho spasenia, ... SOM AKO ŽENÍCH, ktorý si kňazsky zdobí svoju hlavu stuhami a jako nevesta, ktorá sa krášlí svojimi ozdobami.
61:11 - ...aby vzišla spavedlivosť (Izraela) a chvála pred všetkými národami.
62:1 - Pre Sion a Jeruzalem nebudem ticho, .... dokial nebude horieť jeho spasenie ako fakľa.
62:3 - ...budeš korunou krásy a diadémom kráľovstva v ruke svojeho Boha.
62:4 - ...už nebudeš opustená ani spustošená, ale sa budeš menovať „Chefcí-bah“ (záľubu mám v tebe) a tvoja zem sa bude volať „Beula“ (vydatá)...
62:5 - ...a jako sa raduje ženích svojej neveste, tak sa ti radovať bude tvoj Boh.
62:11 - Povedzte dcére Siona: Hľa ide tvoje spasenie...
62:12 - A nazvú ich svätým ľudom.
.
.
Ak sme schopní pochopiť a rozlíšiť tieto údaje, tak nám nič iné neostáva, len sa spokojiť z výsledkom, že skutočne existujú dve Evanieliá.
Jedno hlása Kráľovstvo Božie a nad tou má moc jedine Boh sám, lebo ON bude sudcom v poslednom súde nad všetkými z Izraela (konieckoncov je to jeho vyvolený národ-ľud), okrem tých, čo konvertovali na Kristovu Milosť spod moci zákona. Ježiš sa narodil do tela, aby naplnil Slovo Božie medzi židmi.
Druhé hlása Milosť, ktorú zvestoval Kristus Ježiš po svojom zmŕtvych vstaní Pavlovi. Sudcom bude Kristus, všetkým, ktorí sa podvolili spáse cez Kristovu Milosť v čase keď sa naplní čas pohanov. To jest pohanov, a aj zo židov uverivších v Krista (to sú tí, vierou zdokonalení). Ježiš zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a až potom sa otvorila brána Milosti, pre všetky národy.
Pán Ježiš nie je ženíchom Cirkvi. V Jánovi 3:29 je hovorcom Ján Krstiteľ a hovorí.:
„Ten, ktorý má nevestu, je ženích“.
V tomto čase bolo slovné spojenie „Telo Kristovo“ ako nehmatateľná skutočnosť, ešte neodhalené tajomstvo o čom Ján Krstiteľ nevedel nič a ani nemohol o tom niečo vedieť. Izrael je tou nevestou, manželkou Baránka o ktorej sa hovorí v Zjav.Jána 21:9
...
Mat.9:15 – Či môžu svadobníci smútiť, kým je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.
Mat.25:1 – Vtedy bude podobné Nebeské Kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli v ústrety ženíchovi.
Mat.25:5 – A keď neprichádzal ženích, podriemali všetky a pospali
Mat.25:6 – Ale o polnoci povstal krik: Hľa ženích ide! Výjdite mu v ústrety !
Mat.25:10 – A keď odišli kúpiť olej, prišiel ženích a tie, ktoré boli hotové (pripravené), vošli s ním na svadbu a zavreli sa dvere.
V Mat.9:15 Komu bude/bol odňatý ženích ? A zvlášť pozorne prečítajte Mat. 9:14 - kto prišiel a za kým? Kto pôstil a kto nie?
Jánovi učeníci a farizejovia pôstili, ale apoštolovia Pána nie, lebo boli v prítomnosti ženícha.
Panny z Mat.25 nie sú totožné s Cirkvou, telom alebo údmi tela Kristovho. Táto predpoveď a scéna je historicky zaradená až po veľkom súžení pred ktorým ešte len stojíme, lebo v Mat.25:1 slovkom „vtedy (čo časovo znamená aj potom, alebo „až vtedy“)“ je v podstate spojovacím slovom prepojovacím kap.24 s kap.25 a Nebeské Kráľovstvo nie je „Telom Kristovým“, ktoré bolo udelené Ap. Pavlovi ako exkluzívne dané „vyjavenie“, časovo v tom momente ešte v nie príliš vzdialenéj budúcnosti.
...
Čítajte, resp. preštudujte si ešte raz ZJ.21:12-14 a klaďte vnútorné otázky svojmu Duchu, - Nie je ten text smerovaný čisto Júdu / Izraelu? Verš 14 končí oznamom, že na dvanástich základoch boli mená dvanástich Apoštolov BARÁNKOVÝCH.
Od Ev.Jána 3:29 až po Zjav.Jána 21 je zjavná kompletná mlčanlivosť o „neveste“.
Ap.Pavol skalopevne potvrdzuje že Cirkev je TELOM a nie NEVESTOU BARÁNKOVOU (často volaným aj ŽENÍCH).
Pre objasnenie úlohy ženícha a nevesty, resp. onej predmetnej svadby na ktorú sú pozvané tie "panny", doporučujem preštudovať proroctvo Izaj.61 a 62, ktoré v skratke hovorí (k židom).:
61:2 - vyhlásiť rok Milosti Hospodinovej a deň Pomsty našeho Boha....
61:6 - A vy sa budete volať Kňazmi Hospodinovými,...
61:9 - A tak bude známe ich semeno medzi pohanmi... (ONI cez Abraháma zasiali SEMENO viery - 1.Moj.15:5 na celý svet) a ICH (židov) potomstvo medzi národmi... Abrahámove semeno a potomkovia nie sú jedno a to isté.
A/. Potomkovia sú telesní potomkovia – väzba na pozemské a sú Boží „Prvorodení“ (2.Moj.4:22 a Hoz.11:1). Prvorodený z tradície je ten, ktorý dedí pozemský majetok po otcovi, čiže na Zemi. Zasľúbenie Abrahámovho potomstva stojí v 1.Moj.13:16-17 (kľúčové slovo: prejdi sa po zemi, lebo tebe ju dám.)
B/. Semeno je semenom VIERY V BOHA, teda nebeské. Semeno viery.: Znovasplodení, súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky (1.Pet.1:23).
Na tomto „semene“ stojí učenie o druhorodenom, dediaci nebeské. Zaslúbenie Abrahámovmu semenu viery stojí v 1.Moj.15:5 (kľúčové slovo: pozri hviezdy – na nebi, tak bude ztvoje semä – vo viere v nebesiach).
Izajáš pokračuje,
61:10 - Lebo ma obliekol v rúcho spasenia, ... SOM AKO ŽENÍCH, ktorý si kňazsky zdobí svoju hlavu stuhami a jako nevesta, ktorá sa krášlí svojimi ozdobami.
61:11 - ...aby vzišla spavedlivosť (Izraela) a chvála pred všetkými národami.
62:1 - Pre Sion a Jeruzalem nebudem ticho, .... dokial nebude horieť jeho spasenie ako fakľa.
62:3 - ...budeš korunou krásy a diadémom kráľovstva v ruke svojeho Boha.
62:4 - ...už nebudeš opustená ani spustošená, ale sa budeš menovať „Chefcí-bah“ (záľubu mám v tebe) a tvoja zem sa bude volať „Beula“ (vydatá)...
62:5 - ...a jako sa raduje ženích svojej neveste, tak sa ti radovať bude tvoj Boh.
62:11 - Povedzte dcére Siona: Hľa ide tvoje spasenie...
62:12 - A nazvú ich svätým ľudom.
.
.
Ak sme schopní pochopiť a rozlíšiť tieto údaje, tak nám nič iné neostáva, len sa spokojiť z výsledkom, že skutočne existujú dve Evanieliá.
Jedno hlása Kráľovstvo Božie a nad tou má moc jedine Boh sám, lebo ON bude sudcom v poslednom súde nad všetkými z Izraela (konieckoncov je to jeho vyvolený národ-ľud), okrem tých, čo konvertovali na Kristovu Milosť spod moci zákona. Ježiš sa narodil do tela, aby naplnil Slovo Božie medzi židmi.
Druhé hlása Milosť, ktorú zvestoval Kristus Ježiš po svojom zmŕtvych vstaní Pavlovi. Sudcom bude Kristus, všetkým, ktorí sa podvolili spáse cez Kristovu Milosť v čase keď sa naplní čas pohanov. To jest pohanov, a aj zo židov uverivších v Krista (to sú tí, vierou zdokonalení). Ježiš zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a až potom sa otvorila brána Milosti, pre všetky národy.
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
Podobenstvo o kráľovskej svadbe
Matúš nás zoznamuje o kráľovskej svadbe cez podobenstvo v kapitole 22 verš 1 až 14..:
1 A Ježiš odpovediac opäť im hovoril v podobenstvách a povedal:
2 Nebeské kráľovstvo je podobné človeku - kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.
3 A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prísť.
4 Opäť poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal,
moje voly a kŕmny dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!
5 Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,
6 a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.
7 A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.
8 Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodní.
9 Teda iďte na rázcestia a všetkých, ktorých nájdete, pozvite na svadbu.
10 A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých,
a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.
11 Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,
12 a povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.
13 Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Zviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho
a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.
14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.
V tomto podobenstve nie je nič hovorené o ženíchovi, ba ani o neveste, presne ako to zodpovedalo vtedajším tradíciám Judaizmu, že sa najprv konala tzv. "pred - hostina", kde ženích a nevesta neboli prítomný, naproti tomu však pri hlavnej hostine už boli obaja prítomný. Lebo tu v tomto príbehu ide o pozvanie a príchod svadobných hostí, nie o konkrétnu svadbu a malo by byť zrozumiteľné, že mnohí, to znamená prakticky, že všetci z Izraela sú "pozvaní" zúčastniť sa svadobnej hostiny ženícha Ježiša (Baránka) a jeho nevesty Izraela (Zj.19:7, 21:2,9), ktorá začína tisícročným kráľovstvom, ale len máloktorí sú k tomu vyvolený. Vyvolený hostia sú s nevestou identický, oni ju v skutočnosti tvoria. V tomto podobenstve ešte nieto žiadneho rozdielu medzi nevestou a hosťami, ešte sa nedajú rozdeliť - rozpoznať, preto je Izrael obrazom hostí na tejto svadbe a ešte sa len uvidí a bude jasné, že ešte len keď budú vybraní hostia (oddelený Kúkoľ od Zrna), budú tvoriť Izrael nového milénia. Toto podobenstvo rozpráva o situácii Kráľovstva od Ježišových časov až ku koncu časov. Sluhovia, ktorých Kráľ poslal boli Ján Krstiteľ, dvanásť učeníkov (Mat.10:, Luk.9:1-6) a sedemdesiat učeníkov (Luk.10:1-16).
Izrael ale neprišiel, ba ešte aj vystavili zatykače na nich a zavraždil sluhu Božieho napr. Štefana a ap. Jakuba, brata Jána (Sk.12:2). A Pavol s Barnabášom museli bohužiaľ prehlásiť, že Júdovia slovo Božie od seba odvrhli a sami seba odsúdili za nie súcich večného života (Sk.13:46).
Na konci časov v sedemdesiatom týždni (Dan.9:24-27) Boh pozvoláva svoj ľud zo všetkých kútov sveta a pozve ich, či už dobrého či zlého, alebo zo zneváženej zberby, všetkých (nechajte oboje spolu rásť až do žatvy - Mat.13:30). Každý smie prísť, ale nebude oblečený v tom, v čom prišiel, ale každý hosť si musí obliecť svadobný šat a ten udeľuje Pán domu (sudca;, otec/sám Boh), to znamená, že musí preukázať dobré a šľachetné skutky. Tak vzniknú „vyvolení“ v Svadobnom šate, to je nevesta Baránkova oblečená do nádherného kmentu s dobrými a šľachetnými skutkami, lebo tým kmentom sú spravodlivosti svätých. . Plesajme, lebo prišla svadba Baránkova a jeho manželka sa prihotovila, avšak Blahoslavení sú tí, ktorí sú povolaný k večeri svadby Baránkovej a tí, ktorí nebudú mať na sebe šat z kmetu - skutkov, budú vyhodený von. (Zj.19:8,, porovnaj Zj.3:5,, Iza.61:10).
Zmenou myslenia prinášajú šľachetné činy vylúčením a zbavovaním sa zlých skutkov (porovnaj Gen.4:5-7 a preto chráňme sa robiť zlé).
Kto nebude mať svadobný šat, tí budú sluhami Kráľa (sluhami sú anjeli Mat.13:49-50) oddelený, zlý spomedzi spravodlivých (vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia Mat.13:41) a uvrhnú ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubov.
Celý Izrael je povolaný, pozvaný (2.Moj.19:4-6 -- vy mi budete Kráľovstvom kňazov a svätým "národom" - svätým všetkým ostatným národom !!!), ale ako sa to modlil k Bohu Eliáš proti Izraelovi (1.Kr.19:10-14)? Pavol kladie otázku podobne ako Eliáš.: Či azda Boh zavrhol svoj ľud (Rim.11:1) a čo na to božia odveta? Zanechal som si 7000 mužov, ktorí nesklonili kolená modle Bálovi, a teda takým činom i v terajšom čase je "zostatok" podľa vyvolenia milosti (Rim.11:4-5), preto že len zostatok bude spasený (Rim.9:27 a Iz.10:17-23), deti zasľúbenia (podrobnejšie Rim.9:6-8), ale len tí, ktorý sú srdcom obrezaný (Rim.2:29). Len títo vyvolení budú potom tvoriť "vyvolený národ Izrael" ako celok (Iza.43:20-21)
No a čo na to vysoko vážený z Farizejov? Spoznali, že ich Ježiš prirovnáva s hosťami, ktorí síce pozvaný boli, avšak odmietli a neprišli (Mat.21:43).
S odmietnutím Ježiša a jeho výzve k zmene myslenia vzhľadom na približujúce sa Kráľovstvo Izraela vstúpil Pán do druhej časti svojej služby medzi jeho ľudom. Už neohlasuje evanielium otvorene, ale v podobenstvách zakódované oznamy, aby mu nemohli viac porozumieť (čo má svoj zmysel, pozostať v zatvrdilosti sľúbenej Bohom cez prorokov).
Až na máloktorích (Mat.11:25-30) nezmenili tí z Júdu zmýšľanie (Mat.11:16-24). Farizeji a vykladači písma podceňovali Ježiša, obviňovali ho že on vlastne "vháňa" (obrazne, vzhľadom na ich reakcie) démonov do ľudí a že je v spolku so samotným Belzebúbom, kniežaťom nad démonmi (Mat.12:24-32). Chceli od neho vidieť znamenie, hoci už ako Mesiáš bol učinil dosť znamení a zázrakov (Mat.12:38-40). Izrael mu neveril a tým vlastne Ježiš nevtiahol vieru do ich sŕdc, takže zlí duchovia mali v ňom (v ľude) úrodnú pôdu (Mat12:43-45). Sedem "iných" duchov (zlých), je v opozícii v negatívnom slova zmysle so siedmimi stĺpmi, ktoré utesala Múdrosť Božia vo svojom dome (Pr.9:1) a sedem zlých duchov má čo do činenia aj so siedmimi hlavami a siedmimi vrchmi, na ktorých sedí žena (Zj.17:9). Takejto "bande", cudzoložnej generácii (Mat.12:34-39) nemôže byť sľúbené Kráľovstvo Božie v žiadnom prípade. Odteraz Pán prednáša v podobenstvách sedem tajomstiev o Kráľovstve pre práve nastúpené časové obdobie zaslepenosti Izraela až do ukončenia Eónu na konci veku k vybudovaniu a nastoleniu onoho Kráľovstva. Tieto informácie o udalostiach okolo Kráľovstva počas zamietnutia Ježiša jeho ľudom bolo dovtedy ešte skryté pred verejnosťou.
Vzhľadom na tento časový rámec nesmieme prehliadnuť, že apoštolovi Pavlovi zverená Správa (domospráva) prekypujúcej milosti Božej (oikonomia.: Ef.3:2,,Kol.1:25,,Rim.5:20) a my, ktorí sme účastný na spoločnosti Kristovho tela (Ef.1:23), v nej žijeme a tieto podobenstvá sa nás nijak netýkajú (je v nich však mnoho poučení), vôbec nás nezasahujú, ptretože sa v nich časovo jedná o dobe "pred nami a ďaleko za nami", a čo je podstatné, nie sme priamimi potomkami v rodokmeni po Abrahámovi ako to vykladá Matúš hneď na samom začiatku 1:1až 1:17.
Podobenstvo (paralela) je základné poučné zobrazenie, ktoré pravdu znázorňuje príkladom v prenesenom zmysle. Podobenstvá sú usporiadané v pároch. Prvý pár je podobenstvo o "Rozsievačovy a o Kúkoli". Druhý pár je o "Horčičnom semienku a o Kvase". Tieto prvé štyri podobenstvá opisujú vonkajšie procesy. K tretiemu páru prislúchajú podobenstvá o "Poklade v poli a o Krásnych perlách". Siedme podobenstvo o "Ťažnej rybárskej sieti", stojí separátne. Tieto posledné tri podobenstvá popisujú vnútro, patriace Kráľovstvu bytostne cez vieru.
.
Matúš nás zoznamuje o kráľovskej svadbe cez podobenstvo v kapitole 22 verš 1 až 14..:
1 A Ježiš odpovediac opäť im hovoril v podobenstvách a povedal:
2 Nebeské kráľovstvo je podobné človeku - kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.
3 A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prísť.
4 Opäť poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal,
moje voly a kŕmny dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!
5 Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,
6 a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.
7 A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.
8 Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodní.
9 Teda iďte na rázcestia a všetkých, ktorých nájdete, pozvite na svadbu.
10 A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých,
a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.
11 Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,
12 a povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.
13 Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Zviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho
a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.
14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.
V tomto podobenstve nie je nič hovorené o ženíchovi, ba ani o neveste, presne ako to zodpovedalo vtedajším tradíciám Judaizmu, že sa najprv konala tzv. "pred - hostina", kde ženích a nevesta neboli prítomný, naproti tomu však pri hlavnej hostine už boli obaja prítomný. Lebo tu v tomto príbehu ide o pozvanie a príchod svadobných hostí, nie o konkrétnu svadbu a malo by byť zrozumiteľné, že mnohí, to znamená prakticky, že všetci z Izraela sú "pozvaní" zúčastniť sa svadobnej hostiny ženícha Ježiša (Baránka) a jeho nevesty Izraela (Zj.19:7, 21:2,9), ktorá začína tisícročným kráľovstvom, ale len máloktorí sú k tomu vyvolený. Vyvolený hostia sú s nevestou identický, oni ju v skutočnosti tvoria. V tomto podobenstve ešte nieto žiadneho rozdielu medzi nevestou a hosťami, ešte sa nedajú rozdeliť - rozpoznať, preto je Izrael obrazom hostí na tejto svadbe a ešte sa len uvidí a bude jasné, že ešte len keď budú vybraní hostia (oddelený Kúkoľ od Zrna), budú tvoriť Izrael nového milénia. Toto podobenstvo rozpráva o situácii Kráľovstva od Ježišových časov až ku koncu časov. Sluhovia, ktorých Kráľ poslal boli Ján Krstiteľ, dvanásť učeníkov (Mat.10:, Luk.9:1-6) a sedemdesiat učeníkov (Luk.10:1-16).
Izrael ale neprišiel, ba ešte aj vystavili zatykače na nich a zavraždil sluhu Božieho napr. Štefana a ap. Jakuba, brata Jána (Sk.12:2). A Pavol s Barnabášom museli bohužiaľ prehlásiť, že Júdovia slovo Božie od seba odvrhli a sami seba odsúdili za nie súcich večného života (Sk.13:46).
Na konci časov v sedemdesiatom týždni (Dan.9:24-27) Boh pozvoláva svoj ľud zo všetkých kútov sveta a pozve ich, či už dobrého či zlého, alebo zo zneváženej zberby, všetkých (nechajte oboje spolu rásť až do žatvy - Mat.13:30). Každý smie prísť, ale nebude oblečený v tom, v čom prišiel, ale každý hosť si musí obliecť svadobný šat a ten udeľuje Pán domu (sudca;, otec/sám Boh), to znamená, že musí preukázať dobré a šľachetné skutky. Tak vzniknú „vyvolení“ v Svadobnom šate, to je nevesta Baránkova oblečená do nádherného kmentu s dobrými a šľachetnými skutkami, lebo tým kmentom sú spravodlivosti svätých. . Plesajme, lebo prišla svadba Baránkova a jeho manželka sa prihotovila, avšak Blahoslavení sú tí, ktorí sú povolaný k večeri svadby Baránkovej a tí, ktorí nebudú mať na sebe šat z kmetu - skutkov, budú vyhodený von. (Zj.19:8,, porovnaj Zj.3:5,, Iza.61:10).
Zmenou myslenia prinášajú šľachetné činy vylúčením a zbavovaním sa zlých skutkov (porovnaj Gen.4:5-7 a preto chráňme sa robiť zlé).
Kto nebude mať svadobný šat, tí budú sluhami Kráľa (sluhami sú anjeli Mat.13:49-50) oddelený, zlý spomedzi spravodlivých (vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia Mat.13:41) a uvrhnú ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubov.
Celý Izrael je povolaný, pozvaný (2.Moj.19:4-6 -- vy mi budete Kráľovstvom kňazov a svätým "národom" - svätým všetkým ostatným národom !!!), ale ako sa to modlil k Bohu Eliáš proti Izraelovi (1.Kr.19:10-14)? Pavol kladie otázku podobne ako Eliáš.: Či azda Boh zavrhol svoj ľud (Rim.11:1) a čo na to božia odveta? Zanechal som si 7000 mužov, ktorí nesklonili kolená modle Bálovi, a teda takým činom i v terajšom čase je "zostatok" podľa vyvolenia milosti (Rim.11:4-5), preto že len zostatok bude spasený (Rim.9:27 a Iz.10:17-23), deti zasľúbenia (podrobnejšie Rim.9:6-8), ale len tí, ktorý sú srdcom obrezaný (Rim.2:29). Len títo vyvolení budú potom tvoriť "vyvolený národ Izrael" ako celok (Iza.43:20-21)
No a čo na to vysoko vážený z Farizejov? Spoznali, že ich Ježiš prirovnáva s hosťami, ktorí síce pozvaný boli, avšak odmietli a neprišli (Mat.21:43).
S odmietnutím Ježiša a jeho výzve k zmene myslenia vzhľadom na približujúce sa Kráľovstvo Izraela vstúpil Pán do druhej časti svojej služby medzi jeho ľudom. Už neohlasuje evanielium otvorene, ale v podobenstvách zakódované oznamy, aby mu nemohli viac porozumieť (čo má svoj zmysel, pozostať v zatvrdilosti sľúbenej Bohom cez prorokov).
Až na máloktorích (Mat.11:25-30) nezmenili tí z Júdu zmýšľanie (Mat.11:16-24). Farizeji a vykladači písma podceňovali Ježiša, obviňovali ho že on vlastne "vháňa" (obrazne, vzhľadom na ich reakcie) démonov do ľudí a že je v spolku so samotným Belzebúbom, kniežaťom nad démonmi (Mat.12:24-32). Chceli od neho vidieť znamenie, hoci už ako Mesiáš bol učinil dosť znamení a zázrakov (Mat.12:38-40). Izrael mu neveril a tým vlastne Ježiš nevtiahol vieru do ich sŕdc, takže zlí duchovia mali v ňom (v ľude) úrodnú pôdu (Mat12:43-45). Sedem "iných" duchov (zlých), je v opozícii v negatívnom slova zmysle so siedmimi stĺpmi, ktoré utesala Múdrosť Božia vo svojom dome (Pr.9:1) a sedem zlých duchov má čo do činenia aj so siedmimi hlavami a siedmimi vrchmi, na ktorých sedí žena (Zj.17:9). Takejto "bande", cudzoložnej generácii (Mat.12:34-39) nemôže byť sľúbené Kráľovstvo Božie v žiadnom prípade. Odteraz Pán prednáša v podobenstvách sedem tajomstiev o Kráľovstve pre práve nastúpené časové obdobie zaslepenosti Izraela až do ukončenia Eónu na konci veku k vybudovaniu a nastoleniu onoho Kráľovstva. Tieto informácie o udalostiach okolo Kráľovstva počas zamietnutia Ježiša jeho ľudom bolo dovtedy ešte skryté pred verejnosťou.
Vzhľadom na tento časový rámec nesmieme prehliadnuť, že apoštolovi Pavlovi zverená Správa (domospráva) prekypujúcej milosti Božej (oikonomia.: Ef.3:2,,Kol.1:25,,Rim.5:20) a my, ktorí sme účastný na spoločnosti Kristovho tela (Ef.1:23), v nej žijeme a tieto podobenstvá sa nás nijak netýkajú (je v nich však mnoho poučení), vôbec nás nezasahujú, ptretože sa v nich časovo jedná o dobe "pred nami a ďaleko za nami", a čo je podstatné, nie sme priamimi potomkami v rodokmeni po Abrahámovi ako to vykladá Matúš hneď na samom začiatku 1:1až 1:17.
Podobenstvo (paralela) je základné poučné zobrazenie, ktoré pravdu znázorňuje príkladom v prenesenom zmysle. Podobenstvá sú usporiadané v pároch. Prvý pár je podobenstvo o "Rozsievačovy a o Kúkoli". Druhý pár je o "Horčičnom semienku a o Kvase". Tieto prvé štyri podobenstvá opisujú vonkajšie procesy. K tretiemu páru prislúchajú podobenstvá o "Poklade v poli a o Krásnych perlách". Siedme podobenstvo o "Ťažnej rybárskej sieti", stojí separátne. Tieto posledné tri podobenstvá popisujú vnútro, patriace Kráľovstvu bytostne cez vieru.
.
- javen
- Príspevky: 158
- Dátum registrácie: Št Máj 24, 2012 7:20
- Bydlisko: Spišské Tomášovce
- Kontaktovať používateľa:
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
V tomto momente sa dostávaš mimo ženícha a nevestu! Ak Kristus nie je ženíchom cirkvi a cirkev je iba Jeho telom, nikdy neposkladáš celé pazl, ostaneš balancovať niekde medzi Židmi a nevestou. Ozaj to chceš? Si pozvaný na svadbu, a ak áno a Ty si pozvaný prečo sa jej nechceš zúčastniť? Nechceš byť s Kráľom na svadbe? Nesmúti tvoj duch pri tomto pohľade? len ťažko pochopím niekoho kto odmieta byť s Kristom na svadobnej hostine, v pripade, že nie je Ježiš ženíchom cirkvi. Určite nie je ženíchom Židov ktorý Ho odmietli a vydali do rúk pohanom. Hľa zanecháva sa vám váš dom pustý Ježiš hovorí: (Lk 13,35). A čudoval sa ich nevere (Mk 6,5-6) Pustý dom je obrazom tmy, nie je to obraz svadby a veselia, radostného kriku. Konečne prišiel ženích utekajme mu v ústrety, veď máme Jeho Ducha, nevšímajme si nikoho iba ženícha, v srdci múdrych panien sa odzrkadluje radosť zvítania sa zo ženíchom. Ja veru nechcem byť hlúpa panna..Pán Ježiš nie je ženíchom Cirkvi.
A Duch i nevesta hovoria: Príď! A ten, kto počúva, nech povie: Príď! Kto je smädný, nech príde; kto chce, nech si zadarmo naberie živej vody. (Zj 22,17)
Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých .… (Zj 19,7-8)
Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. (Jn 3,29)
Medzi spravodlivé skutky svatých patrí aj viera bez ktorej nie je možné páčiť sa Bohu (Žid 11,6).
O Židoch ktorý odmietli pozvánku Kristus hovorí: Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni. Teda iďte na rozcestia a VŠETKYCH, ktorých nájdete, pozvite na svadbu. (Mt 22,8-9) Pozvaní ktorý neboli hodni svadbi sú Židia ktorý Ho odmieti, tý čo Ho prijali dostali pozvánku na svadbu spolu s tími čo uverili v Krista aj z pohanov. A prídu od severu a juhu a budú stolovať s Abrahámom v kráľovstve Božom.. (Lk 13,29) Matúš tu síce priamo nehovorí o svadbe, mne sa tu však priam vnucuje myšlienka na svadobnú hostinu baránkovu.
- javen
- Príspevky: 158
- Dátum registrácie: Št Máj 24, 2012 7:20
- Bydlisko: Spišské Tomášovce
- Kontaktovať používateľa:
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
Pri prečítaní tvojho príspevku mi prišlo na um, neopieraj sa moc o Judaizmus a jeho tradície, judaizmus bez Krista je ako auto bez motora...V tomto podobenstve nie je nič hovorené o ženíchovi, ba ani o neveste, presne ako to zodpovedalo vtedajším tradíciám Judaizmu
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
A čo tak prečítať si toto? http://zod.reformace.cz/tak-bude-spasen ... l-cislo-83
Je to veľmi zaujímavé čítanie. Čo vy na to?
----------------------------------
Je to veľmi zaujímavé čítanie. Čo vy na to?
----------------------------------
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
Istejšie je sa pýtať, čo na to Boh?
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833
- javen
- Príspevky: 158
- Dátum registrácie: Št Máj 24, 2012 7:20
- Bydlisko: Spišské Tomášovce
- Kontaktovať používateľa:
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
Presne tak! To je správny postoj! Vždy sa bude rozhodovať medzi Kristom a Izraelom, medzi chrámom a modlami a tích modiel je v tomto svete až až... Môžeme manipulovať z veršami ako chceme, môžeme mať na veci rôzne pohľady, nakoniec vždy rozhodne či patríme Kristovi, alebo nie. To je rozhodujúce, patriť Kristovi, veď či Apolo, Pavel, Kéfas, všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus je Boží.Pre Simon: Istejšie je sa pýtať, čo na to Boh?
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
Je potrebné zdôrazňovať, že je len jedna cesta a tou je Kristus. Počas celého času milosti sú štepení do Krista z pohanov, ako aj z Izraela. Už niet rozdielu. Ak sa naplní počet z pohanov, tak sa naplní aj počet z Izraela a tí všetci spolu sú tým duchovným Izraelom!javen napísal:Presne tak! To je správny postoj! Vždy sa bude rozhodovať medzi Kristom a Izraelom, medzi chrámom a modlami a tích modiel je v tomto svete až až... Môžeme manipulovať z veršami ako chceme, môžeme mať na veci rôzne pohľady, nakoniec vždy rozhodne či patríme Kristovi, alebo nie. To je rozhodujúce, patriť Kristovi, veď či Apolo, Pavel, Kéfas, všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus je Boží.Pre Simon: Istejšie je sa pýtať, čo na to Boh?
Re: Pavol a "Moje Evanielium"
Čo je evanjelium ???
1 Kor. 15:1-4 A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte,2 skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom smysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. 3 Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal,
že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem
4 a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem
Rim. 1:1 „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha
ktoré vopred zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach.“
V tomto výroku je jednoznačne potvrdené,že evanjelium je Božie a bolo zasľúbené už v starozákonnej dobe.Tieto tri vety sú jednou z najdôležitejších časti SB.Nie je možné k týmto trom vetám niečo pridať alebo z nich niečo ubrať.Príčina je prostá evanjelium skrýva v sebe moc spasiť človeka.Potvrdzuje to:ep.
Rim.1,16 „Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi“.
Každý kto by z tohto evanjelia niečo ubral,alebo by k nemu niečo pridal a takéto evanjelium by hlásal.
Zbavuje ho moci spasiť človeka.
Uvediem príklad kresťanov v Galatskom zbore. Sk.ap.15,5“Ale vraj povstali niektorí zo sekty farizejov, ktorí uverili, a hovoria, že sa musia obrezovať, a že sa im má prikázať, aby zachovávali zákon Mojžišov.“
Sk.ap.15,24 „Pretože sme počuli, že niektorí z nás vyjdúc znepokojili vás rečami a rozvracajú vaše duše hovoriac, že sa musíte obrezovať a zachovávať zákon, ktorým sme toho nenaručili,“
Z týchto dvoch veršoch je ukázané že apoštolovia neprikázali kresťanom z pohanov zachovávať zákon ,že to hlásali uverivší farizeji.
Kresťania v Galatskom zbore však farizejom uverili a pridali k evanjeliu skutky zákona.Keď sa to ap. Pavol dozvedel,tak sa tak rozčúlil,že kresťanov v Galácii nazval nerozumnými.
Gal. 3:1 Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami jako medzi vami ukrižovaný?
2 Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery?
Pavol vo svojom oprávnenom hneve pokračuje a hovorí:
Gal.1,6-8 Divím sa, že tak skoro odstupujete od toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, k inému evanjeliu,7 ktoré nie je iné, iba že sú niektorí, ktorí vás nepokoja a chcú prevrátiť evanjelium Kristovo.
8 Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty!
Najtvrdšie slová však Pavol povedal v:Gal.5,4“Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti.“
Takéto strašné sú dôsledky keď niekto k evanjeliu Kristovmu niečo pridá.
Ďalej uvediem príklad,keď niekto z čistého evanjelia niečo uberie.
Toho sa dopustila RKC .
Uvediem celé ich vierovyznanie aby sa mohol,každý presvedčiť že si nevymýšľam:
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal zDucha Svätého, narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom,
ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal zmŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých,hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen.V tomto ich vierovyznaní chýba najdôležitejšia doktrína Biblie a to: že Boží Syn zomieral za naše hriechy.
Koniec koncov oni vo svojom vyrovyznaní túto doktrínu ani nemôžu mať pretože by sa im zrútil celý ten ich obchod s predávaním spasenia.
1 Kor. 15:1-4 A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte,2 skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom smysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. 3 Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal,
že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem
4 a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem
Rim. 1:1 „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha
ktoré vopred zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach.“
V tomto výroku je jednoznačne potvrdené,že evanjelium je Božie a bolo zasľúbené už v starozákonnej dobe.Tieto tri vety sú jednou z najdôležitejších časti SB.Nie je možné k týmto trom vetám niečo pridať alebo z nich niečo ubrať.Príčina je prostá evanjelium skrýva v sebe moc spasiť človeka.Potvrdzuje to:ep.
Rim.1,16 „Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi“.
Každý kto by z tohto evanjelia niečo ubral,alebo by k nemu niečo pridal a takéto evanjelium by hlásal.
Zbavuje ho moci spasiť človeka.
Uvediem príklad kresťanov v Galatskom zbore. Sk.ap.15,5“Ale vraj povstali niektorí zo sekty farizejov, ktorí uverili, a hovoria, že sa musia obrezovať, a že sa im má prikázať, aby zachovávali zákon Mojžišov.“
Sk.ap.15,24 „Pretože sme počuli, že niektorí z nás vyjdúc znepokojili vás rečami a rozvracajú vaše duše hovoriac, že sa musíte obrezovať a zachovávať zákon, ktorým sme toho nenaručili,“
Z týchto dvoch veršoch je ukázané že apoštolovia neprikázali kresťanom z pohanov zachovávať zákon ,že to hlásali uverivší farizeji.
Kresťania v Galatskom zbore však farizejom uverili a pridali k evanjeliu skutky zákona.Keď sa to ap. Pavol dozvedel,tak sa tak rozčúlil,že kresťanov v Galácii nazval nerozumnými.
Gal. 3:1 Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami jako medzi vami ukrižovaný?
2 Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery?
Pavol vo svojom oprávnenom hneve pokračuje a hovorí:
Gal.1,6-8 Divím sa, že tak skoro odstupujete od toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, k inému evanjeliu,7 ktoré nie je iné, iba že sú niektorí, ktorí vás nepokoja a chcú prevrátiť evanjelium Kristovo.
8 Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty!
Najtvrdšie slová však Pavol povedal v:Gal.5,4“Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti.“
Takéto strašné sú dôsledky keď niekto k evanjeliu Kristovmu niečo pridá.
Ďalej uvediem príklad,keď niekto z čistého evanjelia niečo uberie.
Toho sa dopustila RKC .
Uvediem celé ich vierovyznanie aby sa mohol,každý presvedčiť že si nevymýšľam:
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal zDucha Svätého, narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom,
ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal zmŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých,hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen.V tomto ich vierovyznaní chýba najdôležitejšia doktrína Biblie a to: že Boží Syn zomieral za naše hriechy.
Koniec koncov oni vo svojom vyrovyznaní túto doktrínu ani nemôžu mať pretože by sa im zrútil celý ten ich obchod s predávaním spasenia.