dobry den, ahojte
chcem polozit otazku, nad ktorou stale premyslam. Som, si, sme spoluzodpovedny za terajsi moralny rozklad spolocnosti? Preco? a co by som mal robit aby som prispel svojim dielom aby to tak nebolo
zodpovednost
-
pavel
- Príspevky: 577
- Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
- Bydlisko: bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: zodpovednost
Ahoj,
neviem na aký konkrétny morálny rozklad mieriš a čo ťa štve, ale vo všeobecnosti ťa môžem uistiť, že podľa Boha to už lepšie nebude. Za všetko môže človek sám. Človek prirodzene inklinuje ku zlu, hriechu, egoizmu a tomu podliehajú všetky oblasti života. Klamstvo, pýcha, nenasytnosť, sexuálna promiskuita a zvrátenosť, homosexualita, pedofília, zoofília, nenávisť, krádeže, podvody atd atd...
Ak by Boh nebrzdil na tomto svete zlo a satana, už dávno by sme sa všetci vykynožili... raz už Boh vyhladil celé ľudstvo okrem rodiny Noeho. A veci sa vôbec nezmenili, sme presne takí istí ako tí, ktorých Boh vyhladil.
Človek má svoje vlastné svedomie a určitý súbor pravidiel, ktoré sa snaží dodržiavať, nazvime to morálny kódex a zbierku zákonov a trestných poriadkov, ktoré si však nastavil sám, podľa zvyklostí oblastí a krajiny v ktorej žije. A tak je niekde mnohoženstvo absolútne v poriadku, inde nie, niekde sa popravuje za vlastníctvo Biblie, inde už za cudzoložstvo. Proste, človek nedokáže prijať Božie štandardy a žiť podľa nich, pretože je porušený, žije v hriešnom tele a nedokáže nehrešiť.
Ako z toho von? Jedine skrze cestu, ktorú pripravil samotný Boh a tou je Evanjelium. Pán Ježiš prišiel na túto zem, aby svojou smrťou zabezpečil naplnenie spravodlivosti, ktorú požadoval Boh. Za hriech, aj ten najmenší, aj za hriešny pohľad či myšlienku je v Jeho dokonalej čistote a spravodlivosti iba jeden trest a tým je smrť. Odlúčenie človeka od Boha. Iba tak, že prijme človek zástupnú obeť, odvolá sa na Obeť Pána Ježiša, prijme vierou do svojho srdca tieto skutočnosti a žije život nasledovníka Krista, prejde zo smrti do života a má už teraz istotu spásy a večného života. Nutnosť radikálnej premeny v zmysle znovuzrodenia ako to popisuje Božie Slovo, je dôkazom beznádejnosti človeka v hriechu. Tento stav je prirodzeným stavom a je východiskovým bodom na ceste z otroctva hriechu. Evanjelium Milosti a ospravedlnenia z viery, nie zo skutkov, je jedinou cestou a zároveň nepochopiteľnou cestou pre všetkých, ktorí nechápu Pravdy Božie a chcú byť sami lepšími, a chcú sa sami ospravedlniť v očiach Boha. Táto cesta propagovaná cirkvami je cestou do záhuby vo falošnej viere spásy vlastným pričinením.
Viem je to napísané trošku možno komplikovane, ale jednotlivé vety môžeme v budúcnosti rozobrať podrobnejšie ak bude z tvojej strany alebo aj zo strany iných diskutujúcich záujem. Pekný zbytok nedele.
neviem na aký konkrétny morálny rozklad mieriš a čo ťa štve, ale vo všeobecnosti ťa môžem uistiť, že podľa Boha to už lepšie nebude. Za všetko môže človek sám. Človek prirodzene inklinuje ku zlu, hriechu, egoizmu a tomu podliehajú všetky oblasti života. Klamstvo, pýcha, nenasytnosť, sexuálna promiskuita a zvrátenosť, homosexualita, pedofília, zoofília, nenávisť, krádeže, podvody atd atd...
Ak by Boh nebrzdil na tomto svete zlo a satana, už dávno by sme sa všetci vykynožili... raz už Boh vyhladil celé ľudstvo okrem rodiny Noeho. A veci sa vôbec nezmenili, sme presne takí istí ako tí, ktorých Boh vyhladil.
Človek má svoje vlastné svedomie a určitý súbor pravidiel, ktoré sa snaží dodržiavať, nazvime to morálny kódex a zbierku zákonov a trestných poriadkov, ktoré si však nastavil sám, podľa zvyklostí oblastí a krajiny v ktorej žije. A tak je niekde mnohoženstvo absolútne v poriadku, inde nie, niekde sa popravuje za vlastníctvo Biblie, inde už za cudzoložstvo. Proste, človek nedokáže prijať Božie štandardy a žiť podľa nich, pretože je porušený, žije v hriešnom tele a nedokáže nehrešiť.
Ako z toho von? Jedine skrze cestu, ktorú pripravil samotný Boh a tou je Evanjelium. Pán Ježiš prišiel na túto zem, aby svojou smrťou zabezpečil naplnenie spravodlivosti, ktorú požadoval Boh. Za hriech, aj ten najmenší, aj za hriešny pohľad či myšlienku je v Jeho dokonalej čistote a spravodlivosti iba jeden trest a tým je smrť. Odlúčenie človeka od Boha. Iba tak, že prijme človek zástupnú obeť, odvolá sa na Obeť Pána Ježiša, prijme vierou do svojho srdca tieto skutočnosti a žije život nasledovníka Krista, prejde zo smrti do života a má už teraz istotu spásy a večného života. Nutnosť radikálnej premeny v zmysle znovuzrodenia ako to popisuje Božie Slovo, je dôkazom beznádejnosti človeka v hriechu. Tento stav je prirodzeným stavom a je východiskovým bodom na ceste z otroctva hriechu. Evanjelium Milosti a ospravedlnenia z viery, nie zo skutkov, je jedinou cestou a zároveň nepochopiteľnou cestou pre všetkých, ktorí nechápu Pravdy Božie a chcú byť sami lepšími, a chcú sa sami ospravedlniť v očiach Boha. Táto cesta propagovaná cirkvami je cestou do záhuby vo falošnej viere spásy vlastným pričinením.
Viem je to napísané trošku možno komplikovane, ale jednotlivé vety môžeme v budúcnosti rozobrať podrobnejšie ak bude z tvojej strany alebo aj zo strany iných diskutujúcich záujem. Pekný zbytok nedele.
Re: zodpovednost
Ahoj,
dakujem za odpoved. Ano dalo by sa povedat, ze je to tak ako pises, ale predsa by som rad poznal odpoved, alebo nazor ako je to so svedomim cloveka. Na fore som cital, ze svedomie veriacich ludí usviedca prostredníctvom Ducha Svateho. Ako je to s neveriacimi, a ako funguje svedomie u nich.
dakujem za odpoved. Ano dalo by sa povedat, ze je to tak ako pises, ale predsa by som rad poznal odpoved, alebo nazor ako je to so svedomim cloveka. Na fore som cital, ze svedomie veriacich ludí usviedca prostredníctvom Ducha Svateho. Ako je to s neveriacimi, a ako funguje svedomie u nich.
-
pavel
- Príspevky: 577
- Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
- Bydlisko: bratislava
- Kontaktovať používateľa:
Re: zodpovednost
Je to v podstate jednoduché. Nie som psycholog ani psychiater, ale svedomie je podľa mňa vnútorný úsudok, posúdenie čo je danom prípade, situácii dobré a čo zlé. Týka sa to predovšetkým morálky, zákonov panujúcich v prostredí kde ten človek žije.
U veriacich sa posudzovanie riadi poznaním právd Božej dokonalosti, ktorej síce človek na tomto svete nie je schopný dosiahnuť, ale pomáha mu to na ceste a vo vzťahu s Bohom, pretože práve uvedomovanie si nedokonalosti, a uvedomovanie si svojej skazenosti si môže veriaci čoraz viac uvedomovať Milosť a Lásku, ktorou ho Boh zahrnul, keď mu poskytol spásu skrze Pána Ježiša napriek tomu aký človek je.
Čo sa týka neveriacich, funguje svedomie podobne. Treba sa len pozrieť na verše do listu Rimanom.
Rímskym 1:18 Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou,
19 pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil.
20 Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky.
Každého svedomie usvedčuje z odvrátenia sa od Boha.
Svedomie každého človeka potom v každom človeku pôsobí ako vnútorný barometer, ktorý ukazuje na to čo je dobré a to čo je zlé... To, že ľudia sú nachylní svoje svedomie potláčať, zahnať do kúta a nebrať na vedomie, je len dôkazom o tom, ako má človek rád sám seba a žiadne zlo, na dosiahnutie svojho cieľa mu nie je cudzie aj za cenu toho, že svedomie zavrie niekde do pivnice.
Plné basy máme nespravodlivo odsúdených, a to nie tak, že ich odsúdili neprávom, ale tak, že tí čo ich súdili nebrali do úvahy fakt, že ten človek tak jednoducho musel jednať, lebo bol k tomu donútený okolnosťami... tak to preto zabil, dobil, ukradol... On je nevinný, on musel! Toto nastáva, ak človek aj svoje svedomie, ktoré ho usvedčuje zo zla, skazenosti a hriechu, nepočúva, ignoruje...
Beží to takto stáročia...
U veriacich sa posudzovanie riadi poznaním právd Božej dokonalosti, ktorej síce človek na tomto svete nie je schopný dosiahnuť, ale pomáha mu to na ceste a vo vzťahu s Bohom, pretože práve uvedomovanie si nedokonalosti, a uvedomovanie si svojej skazenosti si môže veriaci čoraz viac uvedomovať Milosť a Lásku, ktorou ho Boh zahrnul, keď mu poskytol spásu skrze Pána Ježiša napriek tomu aký človek je.
Čo sa týka neveriacich, funguje svedomie podobne. Treba sa len pozrieť na verše do listu Rimanom.
Rímskym 1:18 Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou,
19 pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil.
20 Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky.
Každého svedomie usvedčuje z odvrátenia sa od Boha.
Svedomie každého človeka potom v každom človeku pôsobí ako vnútorný barometer, ktorý ukazuje na to čo je dobré a to čo je zlé... To, že ľudia sú nachylní svoje svedomie potláčať, zahnať do kúta a nebrať na vedomie, je len dôkazom o tom, ako má človek rád sám seba a žiadne zlo, na dosiahnutie svojho cieľa mu nie je cudzie aj za cenu toho, že svedomie zavrie niekde do pivnice.
Plné basy máme nespravodlivo odsúdených, a to nie tak, že ich odsúdili neprávom, ale tak, že tí čo ich súdili nebrali do úvahy fakt, že ten človek tak jednoducho musel jednať, lebo bol k tomu donútený okolnosťami... tak to preto zabil, dobil, ukradol... On je nevinný, on musel! Toto nastáva, ak človek aj svoje svedomie, ktoré ho usvedčuje zo zla, skazenosti a hriechu, nepočúva, ignoruje...
Beží to takto stáročia...