Ľuďom sa zdá byť nepochopiteľné, prečo musel Kristus umrieť a tak za nás zaplatiť, odčiniť naše previnenie, byť zástupne do chvíle, kedy si človek toto zaplatenie slobodne neprisvojí vďaka prísľubu, že len tadiaľto vedie cesta. Aby to bolo jasné aj tým, ktorí poznajú iba svetskú spravodlivosť, uvediem jeden príklad:
Predstavte si mestečko, obec, dedinku, osadu, kde sa všetci obyvatelia, celé rody a rodiny sa zadĺžili úžerníkovi za takých podmienok, že dlh narastá aritmetickým radom, teda vždy a do konca života každého človeka bude človek iba dlžníkom, aj keby sa narodil o sto, dvesto, tristo rokov...
Do mestečka, dediny, osady príde bohatý človek a v obecnom úrade dá vyhlásiť zvesť, že kto sa dostaví na miestny úrad do dvanástej hodiny, tak za toho všetok jeho dlh vyrovná. Ľudia, to ako my, sú v tomto smere obmedzení. Ako by mohol za mňa niekto vyrovnať astronomický dlh a za to nič nechcieť! A tak váhajú.... blíži sa dvanásta hodina... manželský pár čo už nemá čo stratiť nesmelo zaklope na dvere úradu... Vojdite, vítam Vás, vedel som, že prídete... Váš dlh je vyrovnaný a vy ste slobodní... manželia plačú od šťastia, svojmu dobrodincovi prejavujú vďaku... vďaku a lásku, ktorá pretrvá večnosť... Ostatní neprišli... sami a slobodne sa rozhodli ... žiaľ, neprísť.
Iste, niekto namietne, že Pán Ježíš (ako ten bohatý človek), zaplatil za všetkých (podľa Biblie)... veru nie, iba za tých, ktorí stoja o to, aby On bol ich Spasiteľom a tým, ktorý z ich pliec sňal bremeno dlhu (zaplatil), hriechu a odsúdenia na smrť. Aj to je v Biblii. Stojíte o to? Uvedomujete si vôbec potrebu ospravedlnenia? Alebo sa k Bohu, dokonalej dobrote a láske, chcete priblížiť vlastným pričinením zo svojimi hriechmi, ktoré máte ako špinavú handru stále omotanú na svojom vlastnom krku, nech by ste robili hocičo dobré a humánne? K Bohu sa ani ten najmenej znečistený jedinec hriechom nikdy nedostane...
