zdravím,
možno úplne nerozumiem okolnostiam. Píšete, že spolu bývate 3 roky, že sa nič nečisté nestalo, ale pritom, že len rok žijete čisto. Mi to veľmi nevychádza.
Ale teraz k samotnej otázke.
Samotné bývanie spolu nie je hriechom, ale to, k čomu to môže viesť, už áno. Do určitej miery súhlasím s tým, že každý pár má príležitosti. Keď sa proste dvaja budú chcieť spolu vyspať, tak si príležitosť nájdu. Ale osobne by som všetky páry nedával do rovnosti so spoločným bývaním, lebo tam vidím veľmi veľký rozdiel. Je rozdiel medzi tým, keď sa dvaja stretnú cez deň niekde v meste, alebo u niekoho, kde sú aj ďalší ľudia, a medzi tým, keby boli vyslovene spolu sami cez noc v jednom byte. Nebodaj by spali v rovnakej miestnosti, alebo aj v rovnakej posteli. Myslím si, že tam vzniká celkom veľké pokušenie, ktoré má veľmi málo zábran. V Biblii sa veľmi nepíše o týchto veciach, nakoľko "chodenie" sa v tej dobe veľmi neriešilo. Ale píše sa o tom, že každý máme žiadosti a keď sa začnú realizovať, môže to viesť k hriechu (List Jakoba 1:14-15). Na jednu stranu je super a krásne, že sa vám darí žiť takto v čistote, ale mám obavy, že to nemusí dlho trvať. Viem, aké je to bojovať s pokušením, viem, že to niekedy ozaj nie je ľahké a tá túžba býva dosť silná, preto si nemyslím, že dávanie takýchto príležitostí je dobrý nápad. Najhoršie na pokušeniach je to, že málokedy prichádzajú náhle. Často je to najprv niečo maličké. Predstavte si, že by ste si začali pohrávať s tou myšlienkou, aj keby ju hneď zaženiete, ona príde zas a zas a zas. A keď vás to pokušenie tak nalomí, tak stačí ozaj málo (napr. priateľ vyjde zo sprchy sporo odetý) a tá túžba sa môže stať neznesiteľnou. Ok, je to vymyslený scenár, ale pri spoločnom bývaní nie je nemožný. Píšete, že občas mávate nečisté myšlienky a že sa ich snažíte potom rýchlo zahnať a myslieť na niečo iné. Súhlasím s tým, že vo svojej podstate ich má každý normálny. Veď Boh stvoril ľudí ako muža a ženu a On dal do ľudí to, že nás priťahuje opačné pohlavie. Ale práve spoločné bývanie môže spôsobiť, že sa vám nepodarí myslieť na niečo iné a práve naopak budete na to myslieť ešte viac, lebo ho doslova budete mať pred očami.
Čo sa týka riešenia. Najideálnejšie by asi bolo nebývať spolu. Chápem, že cestovanie a vzdialenosť robí svoje, ale z vlastnej skúsenosti viem, že nie vždy je to zlé. Navyše v dnešnej dobe mobilov a videohovorov to nemusí byť taký problém toho druhého spoznať. Ba práve naopak, práve pri odlúčení, keď spolu nemôžu byť dvaja fyzicky, ale len si volať, práve vtedy sa dá ten druhý aj lepšie spoznať, lebo je väčší priestor na rozprávanie sa a nerozptyľujú sa navzájom.
Možno ďalším riešením by bolo aj zohnať si ubytovanie v rovnakom meste, ale zvlášť. Áno, je to ekonomicky náročnejšie, ale osobne si myslím, že to rieši aj problém spoločného bývania, aj problém cestovania a sporadického videnia sa.
Ospravedlňujem sa za trochu dlhšiu odpoveď, hádam som ale odpovedal.