Sola scriptura

Otázky, príspevky z KC/RKC a vaše reakcie umiestňujte sem
Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

Prosím o vysvetlenie o čo ide. Ďakujem!
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

Simon napísal:Prosím o vysvetlenie o čo ide. Ďakujem!
Predsa vieš o čo ide!

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

mil napísal:Predsa vieš o čo ide!
Ďakujem, lichotíš mi!
Jediný základ Pravdy je len a jedine Písmo Sväté, ktoré jediné je úplným a výlučným Božím Zjavením, mimo neho žiadne Božie Zjavenie nejestvuje a nejestvuje ani žiadna forma jeho „autorizovaného výkladu“ a Písmo samo je tak pre kresťana jedinou autoritou!
Súhlasíte s tým?
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

Písmo bolo už od počiatku autoritou a odvolával sa na Písmo aj Ježiš Kristus. Daj si v Biblii vyhľadať slovko - "je napísané". Biblia je dostatočná vo všetkom a Duch Pravdy zjavuje Pravdu Svojho Slova a to komu chce a kedy chce.

Sk 17:11 A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.

To, že Biblia je dielom KC je lož! Ak by Biblia bola vaším dielom, tak logicky by tam bol dopodrobna popísaný očistec a zo všetkým okolo toho. No toto tam nie je! Ako to?

To, že existuje Biblia v tej podobe ako ju poznáme, tak je to jedine z Božej moci. Pripisovať si zásluhy na tom, že existuje Biblia v tej podobe ako ju poznáme je popieraním Boha! Ak by KC už mohla niečo na Biblii zmeniť, tak by to zmenila na svoju podobu už oveľa skôr! Predsa sa hrdíte 2000 ročnou históriou. Ak by to bola pravda, čo samozrejme nie je, tak za ten čas by pridala kopu toho svojho balastu a urobila by ho súčasťou Biblie. Potom by sme si tam prečítali všetko o funkcii pápeža, o odpustkoch, o nanebovzatie Márie, uctievanie Márie, modlenie sa za mŕtvych a k mŕtvym, uctievanie relikvii, obrazov a sôch atd. atd. Biblia by bola možno ešte raz taká hrubá! Prečo to nedokázala urobiť? Preto, lebo to nie je jej dielo, ale je to z Božej moci! Ak ukážeme argumenty z Písma, že učenie KC jasne protirečí Písmu, tak vám vždy ostáva len jediný ťah a to spochybniť Bibliu ako jedinú autoritu, teda spochybniť Božie Slovo, ktoré je zapísané v Písme. Jednoducho poviete, že aj to, čo vyhlási KC je Božie Slovo, aj tradícia, aj čo povie magistérium a pod. To, že to protirečí práve nemennému Božiemu Slovu, alebo prekrúca zmysel toho Slova tak to je vám ľahostajné.

Písmo jasne učí o istote spasenia v Kristu, čo vy popierate. Písmo jasne učí, že jedinou podmienkou pre uplatnenie milosti je viera v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy Ježiša Krista. KC učí, že to nestačí!

Ako to, že nikto z mocných tohto sveta počas celej histórie toto evanjelium nedokázali z Biblie odstrániť? Predsa toto evanjelium, ktoré nám zvestuje istotu spasenia v Kristu, teda zvestuje o spasení jedine z Božej milosti skrze vieru v to Slovo života - Krista, nevyhovuje práve tým, ktorí vykrikujú, že Biblia je ich dielom, že to oni majú zásluhu na tom že sa zachovala a pritom učia a činia pravý opak toho, čo je tam napísané. Pýtam sa, ako to, že vraj zachovali niečo, čo protirečí ich vlastnému učeniu? Chceli a chcú zobrať ľuďom Bibliu z rúk, lebo že vraj každý si to bude vykladať po svojom. Pritom popierajú Ducha Pravdy poslaným od Otca, ktorý nás uvádzal do každej Pravdy. Pre KC akoby Duch Pravdy ani neexistoval! Oni sami sa dosadili namiesto ducha Pravdy na čele s pápežom a chcú sa vydávať za stĺp pravdy. Zamlčuje a prekrúca sa práve toto evanjelium - tá radostná správa o našom spasení v Kristu. Zamlčuje sa istota spasenia v Kristu! Prečo to robia práve tí, ktorí si hovoria, že sú kresťania?

V podstate kánon Nového zákona nebol vytvorený nejakým dekrétom žiadnej z vtedajších cirkvi, pretože to Božie Slovo, už bolo od počiatku kanonizované Duchom svätým v srdciach skutočných kresťanov. Oni s istotou vedeli, čo je z Ducha Svätého a čo nie je, lebo ten istý Duch Pravdy prebýva v ich srdciach. A ten istý Duch Pravdy prebýva v srdciach tých, ktorí uverili tej Pravde.

Kontinuita KC s obrazom rannej cirkvi sa dávno stratila. Nie je to nič skryté a stačí sa pozrieť na jej terajšiu podobu. Snaží sa síce uchmatnúť zásluhy na formovaní Biblie, no práve týmto popiera Božiu moc pri jej formovaní a teda týmto sa ukazuje jej pravá tvár, ktorá nie je tvárou rannej cirkvi, ktorá by si takúto zásluhu nikdy neprisvojovala, lebo vedela že je dielom Boha.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

Dobre, ďakujem za odpoveď! Zasa si poobviňoval cirkev, ale vážim si tvoju odpoveď. Mňa ale teraz zaujíma odpoveď či sola scriptura znamená, že: Jediný základ Pravdy je len a jedine Písmo Sväté, ktoré jediné je úplným a výlučným Božím Zjavením, mimo neho žiadne Božie Zjavenie nejestvuje a nejestvuje ani žiadna forma jeho „autorizovaného výkladu“ a Písmo samo je tak pre kresťana jedinou autoritou!
Stačí odpoveď Áno/Nie a ak nie, tak v čom sa mýlim.
Ešte raz ďakujem!
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

Áno, Slovo Božie v Písme je pre mňa jedinou autoritou. To, že Písmo je mojou jedinou autoritou, tak to znamená, že Duchom Písma, ktorého som prijal vierou v Slovo Pravdy, ktoré je v Písme porovnávam všetko ostatné aj mimo Písma a teda viem rozoznať čo je vdychnuté Bohom a čo nie je. Je to teda ako šablóna, ktorou viem určiť falzifikát. Potom všetko čo počujem viem jasne rozlíšiť. Teda keď priložím túto šablonu Bibliu a porovnám učenie RKC, tak vidím jasný do očí bijúci falzifikát. Odhodím a spálim to vo svojom srdci a to presne tak, ako by som odhodil a spálil falošnú bankovku. Štát ma taktiež nástroj, ktorým identifikuje falzifikáty a to vždy podľa pravej bankovky. Preto jedine z Božej moci sa Biblia zachovalá aj napriek mnohým pokusom ju zatajiť alebo zničiť.

Svätý Duch sa identifikuje Slovom Pravdy, lebo je autorom tohto Slova. No tá šablóna Písmo je nemeniteľná – stála, lebo je to Slovo Božie a teda sa v žiadnom prípade nemôže nahradiť niečím iným, alebo niečo k tomu pridať. Je to podobné, ako keby si chcel zistiť falošnú bankovku a to bankovkou ktorá by mala niečo pridané oproti originálo. Teda ak to, čo je napísané mimo biblie v Duchu Svätom, tak je vždy v súlade s tým, čo je napísané v Písme, lebo je to v tom istom duchu. No a Biblia je dostatočná vo všetkom a všetko podstatné je v nej zjavené, lebo ak je tam evanjelium Ježiša Krista, tak je tam všetko!

Ak teda to Otcové Slovo povie – milovať aj nepriateľov a niekto povie zabiť nepriateľov, tak to nie je v tom istom Duchu, z ktorého to slovo vyšlo! Ak Boh povie - nebudeš sa klaňať dielam ľudských rúk a niekto učí opak toho, tak je jasné, že to nevychádza zo Svätého Ducha. Všetci čo píšu v Duchu Písma, tak majú toho istého ducha – Svätého Ducha, ktorý je autorom Písma. Kto ide proti Duchu Písma, tak nemôže mať toho istého ducha. To je predsa nadmieru jasné! Ak Písmo učí, že sme spasení z milosti skrze vieru v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy – Ježiša Krista a to bez zásluh a zdarma. Teda jedinou podmienkou na uplatnenie milosti je viera v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy – Ježiša Krista. Ak sa nájde niekto, kto sa povýši a učí, že takáto viera nestačí, že istota spásy v Kristu je opovážlivé tvrdenie, tak takéto učenie je produktom iného ducha, ktorý protirečí Božiemu Duchu. Potom aj plody tohto učenia sú také. To sa predsa musí prejaviť na myslení a konaní ľudí, ktorí tomu učeniu uverili.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

Takže všetko musí byť nutné biblické, inak to musím odmietnuť?
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

Simon napísal:Takže všetko musí byť nutné biblické, inak to musím odmietnuť?
To chceš, aby som prijal niečo nebiblické, teda čo nie je v duchu Písma. Absurdné! Potom by som falošne svedčil, že to, čo bolo zachované z Božej moci - Biblia je nedostatočná a že Boh to urobil nedokonale? To by som klamal, lebo Biblia je dostatočná vo všetkom podstatnom, na čom je založená naša spása. Boh vedel, čo sa v nej má zachovať a čo je postatné pre vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

1) NEBIBLICKÁ ZÁSADA?
Prvý problém zásady „sola scriptura“ – ktorá tvrdí, že všetko musí byť nutne biblické, inak to musíme odmietnuť – je v tom, že...
... ona sama o sebe JE nebiblická! Nejestvuje pre ňu v Biblii ŽIADNA OPORA!
„Ak v Písme nenájdeme základné učenie protestantizmu, dôsledky sú preň zničujúce: Ak sa v
Biblii neučí o sola scriptura, potom je to princíp, ktorý vyvracia sám seba. Ako tvrdil Martin
Luther, Ján Kalvín a iní reformátori, ak je sola scriptura mylná, protestantizmus ako teologická odpoveď na Katolícku cirkev je tiež mylný, keďže je založený na myšlienke, že Biblia je jediné neomylné pravidlo viery pre Cirkev. Keď som si to uvedomil, prekvapilo ma to. Začal som sám študovať Sväté písmo. Prešiel som Starý aj Nový zákon, aby som zistil, kde učí o sola scriptura. Po usilovnom štúdiu a starostlivom preskúmaní početných evanjelikálnych komentárov a diel o autorite Biblie som s hrôzou zistil, že neexistuje absolútne žiaden biblický dôkaz pre protestantské tvrdenie, že Biblia je jediným neomylným sprievodcom pre kresťanskú vierouku a praktický život.“

(Bob Sungenis, bývalý protestantský teológ)

2) NEBIBLICKÁ BIBLIA?
Samotná idea NOVÉHO ZÁKONA je pozoruhodne nebiblická. Faktom je, že v samotnej Biblii naozaj nenájdeme žiaden dôvod domnievať sa, že by vôbec mal nejaký Nový Zákon v zmysle neomylného súhrnu Božieho Zjavenia jestvovať – a už vôbec žiaden dôvod domnievať sa, že to mal byť dokonca úmysel Ježiša Krista! Ak by sme teda mali byť naozaj „biblickí“, prvá vec, ktorú by sme mali urobiť, by bola „zahodiť Bibliu“ – konkrétne Nový Zákon!

3) NEISTÝ OBSAH?
Ak by sme aj pripustili existenciu Bohom inšpirovaného Nového Zákona – ktoré z mnohých kresťanských spisov doň patria? Samotný Nový Zákon žiaden takýto zoznam neobsahuje – a aj keby obsahoval, len malú cenu by malo jeho svedectvo o sebe samom – a pretože mimo Biblie už žiadne Božie zjavenie nejestvuje...
... môžeme sa teda iba dohadovať a domnievať, ktoré spisy by vraj mohli neomylnými byť a ktoré nie – čo ich neomylnosť úplne znehodnocuje!
„Kromě jednotlivých evangelií existovaly ještě další knihy, o kterých si tehdy lidé mysleli, že by mohly být inspirovány Duchem svatým, jako např. List Barnabášův, Hermův pastýř a Skutky sv. apoštola Pavla. A naopak, o některých knihách Nového zákona, jako např. o Druhém listu Petrově, o Listu Judově a o Zjevení sv. Jana se někteří domnívali, že by do kánonu zařazeny být neměly. Takže čí rozhodnutí pak bylo spolehlivé a konečné, jestliže Církev neučí s neomylnou autoritou?“ Nikdy nezapomenu, jak Dr. Gerstner odpověděl na tuto otázku: „Scotte, to prostě znamená, že jediné, co máme, je omylná sbírka neomylných
dokumentů!“

(Scott Hahn, bývalý protestant )

4) NAOZAJ PRAVDA?
A ak teda aj pripustíme existenciu Nového Zákona a uveríme (len tak) že ho tvorí naozaj tých 27 kníh, ktoré Katolícka Cirkev schválila – odkiaľ získam istotu, že správne a pravdivo chápem ich posolstvo, keď na svete existuje zhruba 30 000 rôznych, vzájomne si odporujúcich chápaní Biblie v 30 000 rôznych protestantských zboroch a „cirkvách“? Faktom je, že nemám ŽIADNU ISTOTU, že práve moje, alebo kohokoľvek iného pochopenie Biblie je pravdivé a teda spoľahlivé!
„ ...tým väčšmi som si uvedomoval, že teória sola scriptura bola veľkou ujmou pre kresťanstvo. Najlepšie to dokazuje samotný protestantizmus: veľké množstvo súperiacich, rozhádaných denominácií, ktoré už samotnou povahou „protestu" a „spochybňovania„ nekonečne rozmnožujú chaos a protirečenia. Moja sedemnásťročná skúsenosť s protestantskými biblickými odborníkmi mi dokonale objasnila jedno: sola scriptura je prikrášlený výraz pre „sola ego". Mám tu na mysli to, že každý protestant má svoj vlastný výklad Svätého písma a, samozrejme, je presvedčený o jeho nadradenosti nad ostatnými
výkladmi. Každý šíri svoj vlastný názor a domnieva sa (ak priamo netvrdí), že Duch Svätý ho osobne k nemu priviedol.“

(Bob Sungenis, bývalý protestantský teológ)

Príklad Patrika Madrida:
Predstavte si, že niekde nájdete napísanú vetu:
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
Jej význam môže byť:
Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
„Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze!”
V závislosti od toho, na ktoré slovo dáme dôraz, mení sa celý význam vety! Ako spoľahlivo zistíme, ktorý význam je ten pravý a správny?

„O čom by ste povedali, že bude s väčšou pravdepodobnosťou vystavené nedorozumeniam - táto deväťslovná veta alebo Biblia?” (Patrik Madrid)

5) PRIDRUŽENÝ PROBLÉM...
Pretože Ježiš založil jednu Cirkev – a prví kresťania tiež verili v „jednu Katolícku cirkev“ – existencia 30 000 rôznych „cirkví“ donútila bratov protestantov k učeniu o „neviditeľnej pravej Katolíckej cirkvi“, do ktorej patria všetci praví nasledovníci Krista zo všetkých tých
30000 Cirkví, pričom ale nikto s istotou nevie, kto to je – preto je „neviditeľná“... Ako ale môže byť „neviditeľná cirkev“ stĺpom a oporou Pravdy, ako to učí Biblia, ktorú považujú za
neomylné Božie Slovo?
„Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“
(1 Tim 3,14n SSV)
„„No jo, Scotte," pokračoval, „ale která církev?"
„Kolik kandidátů na tuto funkci tu je? Myslím tím, kolik církví si dělá výlučný nárok na to, že je sloupem a oporou pravdy?"
„Znamená to, že se staneš katolíkem, Scotte?"
„Doufám, že ne."
Cítil jsem, jak se mi chvěje půda pod nohama, jako kdyby mi někdo podtrhával koberec, na kterém stojím. Tato otázka byla závažnější než všechny ostatní a nikdo ji nedokázal zodpovědět. “

(Scott Hahn, bývalý protestant)

Existujú v podstate len dve intelektuálne poctivé a racionálne možnosti:
• Alebo byť katolíkom,
• alebo nebyť kresťanom vôbec.
Odmietnutím Katolíckej cirkvi a jej neomylného, Bohom garantovaného Učiteľského apoštolského úradu sa totiž dostávam do veľmi nemilej situácie:
• iba sa domnievam, že azda jestvuje akási zbierka neomylných kníh, v ktorej Boh zjavuje svoju pravdu;
• iba sa domnievam (veľmi nebiblicky!), že mimo nej žiadne Božie zjavenie nejestvuje a v nej je, naopak, odhalené a zjavené úplne všetko, čo Boh chcel zjaviť;
• iba sa domnievam, že je to náhodou práve tých 27 kníh, zviazaných v knižke s názvom „Nový Zákon“;
• iba sa domnievam, že napriek pravdepodobnosti 1:30 000 práve moje pochopenie týchto spisov je to jediné správne a pravdivé
• a napriek tomu mu bezvýhradne verím, ohlasujem ho všetkým ľuďom dookola ako neomylnú Božiu pravdu, vyžadujem, aby tomu aj oni bezvýhradne uverili a hrozím im, že ak tak neurobia, skončia naveky za svoju neveru potrestaní v Pekle!
P.S.: Ak by to všemohúci Boh naozaj takto mizerne zariadil, ako to v protestantskej verzii kresťanstva vyzerá, potom je namieste pýtať sa celkom vážne, či je naozaj Bohom a či Mu rozum ešte aspoň trochu slúži...
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

Simon napísal: Samotná idea NOVÉHO ZÁKONA je pozoruhodne nebiblická
.
Ako môže niekto napísať túto, do očí bjúcu nehoráznosť, alebo skôr hlúposť ? Autor tu vyhlasuje, že Biblia je nebiblická a to spochybňovaním Biblie? Biblickosťou spochybňuje Bibliu? To je čo za blud! To ako keby som tvrdil, že katechizmus katolíckej cirkvi je nekatolícky a to spochybňovaním katechizmu.Môžem len tvrdiť, že KKC je nekresťanský a to spochybňovaním KKC, lebo protirečí Písmu ako jedinému kritériu Pravdy.

Ak by niekto pripustil, že Biblia obsahuje tu a tam nepravdy, čo samozrejme nie je pravda, potom nejaký teológ musí poznať kritérium, podľa ktorého rozozná, ktoré časti sú pravdivé od tých, ktoré sú klamlivé. Aké je to kritérium pravdy, keď Biblia by prestala nim byť? Ak na súde sa zistí, že nejaký svedok dvakrát alebo trikrát krivo prisahal, alebo hoc aj raz, nemôžu prijať zvyšok jeho výpovede. Ak niekto spochybňuje určite časti Biblie, tak ju spochybňuje celú. Potom ale niet kritéria, podľa ktorého by sme rozoznali Pravdu. Vládnutie Ducha bez Slova Pravdy alebo namiesto Slova Pravdy je nemysliteľné. Duch Svätý – autor Slova Biblie uvádza človeka do Pravdy svojho slova a to vierou v túto Pravdu.

KC neberie za kritérium, pravdy Písmo, ale ako kritérium pravdy si berie výklad človeka túžiaceho po bohatstve a svetskej moci. To vidíme na rozporuplnosti KKC.

Nikde inde mimo Písem sa nemôžeme dozvedieť niečo o spasení. Nikde inde sa nedozvedáme o ospravedlnení jedine vierou. Nikde inde nie je žiadna informácia o Ježišovi Kristovi. Čokoľvek sa neskôr napísalo má svoj zdroj v Písmach. Preto sú tí, ktorí útočia na Bibliu, povinní uviesť kritérium, ktoré používajú pri oddeľovaní pravdivých častí Biblie od nepravdivých. Čo je to za kritérium, ktoré má zo svojej nadradenej pozície usvedčiť Písmo z omylov?

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

Áno, presne takto na hlavu je postavená nebiblická, nekresťanská zásada sola scriptura. Je to do očí bijúca nehoráznosť a hlúposť. Je to blud! Kvôli nej som sa stal katolíkom. Žiaden protestant ešte nikdy nedokázal predostrieť presvedčivé argumenty na mnou predostreté námietky. Slovami reformátorov protestantizmus ako teologická odpoveď na Katolícku cirkev je mylný, pretože zásada sola scriptura sa v Biblii nenachádza. Tým sa vaša autorita kritizovať Katolícku cirkev stala bezpredmetnou. Preto odmietam reagovať na námietky v iných častiach fóra (iba ak by ste dokázali vyvrátiť námietky proti sola scriptura).
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa pavel »

Žiaden protestant ešte nikdy nedokázal predostrieť presvedčivé argumenty na mnou predostreté námietky. Slovami reformátorov protestantizmus ako teologická odpoveď na Katolícku cirkev je mylný, pretože zásada sola scriptura sa v Biblii nenachádza. Tým sa vaša autorita kritizovať Katolícku cirkev stala bezpredmetnou. Preto odmietam reagovať na námietky v iných častiach fóra (iba ak by ste dokázali vyvrátiť námietky proti sola scriptura).
Nuž, námietky si tu nepredostrel žiadne relevantné. Teda také, ktoré by mali váhu voči textom z Písma, ktoré ich robia nemennými, napr:

Zjavenie 22:18  Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe;
19  a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.


A v tejto súvislosti dodám to, čo ako prvé urobila RKC - začala hlásať to, čo v Biblii nieje a preto...

Galatským 1:9  Jako sme už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.

Keďže odmietaš ďalej v tejto téme reagovať, môžem ju uzamknúť? Ak nebudeš pokračovať vo svojom márnom úsilí, a nepribudnú tu relevantné príspevky do 30.12., tému uzatváram.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

Prečítal som tvoje odpovede v témach Omša, Kto má autoritu vykladať Písma a Sola scriptura. Ani v jednej z nich si neuviedol žiaden argument vyvracajúci moje námietky. Zmohol si sa len na urážky a prázdne reči. Smiešny pokus ako zvrátiť svoju prehru. Čo ma naozaj mrzí je fakt, že si uzavrel svoje srdce pred Pánom. Dúfal som, že keď si uvedomíš, že mi nedokážeš odporovať, začneš sa pýtať Pána na argumenty. Moja skúsenosť je taká, že keď mi došli argumenty, tak som sa odmlčal, začal som počúvať Pána, aký má názor On. A skončil som v Cirkvi, proti ktorej som bojoval. Preto ak nemáš už čo rozumné povedať, mlč a počúvaj Pána. Ako som už niekde napísal, Boha nájdeš iba v tichu.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa pavel »

Nuž keď nevidíš pádne biblické argumenty (asi si ich nedopatrením prehliadol), dám ešte raz:

Biblické posolstvo vdýchnuté Bohom je zjavením v písomnej forme (2. Timoteovi 3:15-16). Biblia tvrdí, že to, čo Boh inšpiroval, je Jeho písané slovo (2. Petra 1:20-21). Keď Pán Ježiš Kristus povedal, že „Písmo nemôže byť zrušené“ (Ján 10:35), hovoril o Božom písanom slove.

Udalosti, skutky, prikázania a pravdy od Boha sú nám podané vo forme výrokov t.j. logických, písaných viet. Boh prehlasuje v Písme, že ono a len ono je tou konečnou autoritou vo všetkých otázkach viery a morálky. Čiže je len jeden písomný zdroj od Boha a je len jeden základ pravdy pre Boží ľud v Cirkvi.

Pán Ježiš Kristus vo svojej významnej veľkňažskej modlitbe jasne prehlásil pravdu Božieho Slova. Povedal: „Posväť ich v pravde, - Tvoje slovo je pravda.“ Toto bolo v súlade s vyhláseniami v celej Starej zmluve, v ktorej Duch Svätý neustále prehlasuje, že zjavenie od Boha je pravda, ako napríklad v žalme 119:142, „zákon Tvoj je pravda.“ Hospodin sám preto stotožnil pravdu s písaným Slovom. Nie je žiaden iný zdroj než samotné Písmo, na ktorý by sa vzťahovalo takéto vyhlásenie. Tento jediný zdroj, Sväté Písmo, je pre veriaceho meradlom pravdy.

V Novej zmluve je to písané Božie Slovo a jedine ono, na ktoré sa Pán Ježiš Kristus a Jeho apoštoli odvolávajú ako na konečnú autoritu. Pri pokúšaní sa Pán Ježiš trikrát vzoprel Satanovi hovoriac „Je napísané“, ako napríklad u Matúša 4:4: „On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Tým, že vyhlásil „Je napísané“, Pán použil presne takú istú vetu, aká je použitá v Svätej Biblii štyridsaťšesťkrát. Opakovaný výskyt tejto frázy podčiarkuje jej dôležitosť. Pánovo úplné prijatie autority Starej zmluvy je zjavné z Jeho slov, ktoré nachádzame u Matúša 5:17-18: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.

INÉ ZDROJE AUTORITY ODSÚDENÉ
Naviac, pri vyvracaní chýb Saducejov Písmo zaznamenáva, ako Pán hovorí: „Blúdite, pretože neznáte Písmo ani moc Božiu.“ (Matúš 22:29) Ježiš Kristus sústavne ostro kritizoval a napomínal farizejov, pretože postavili svoju tradíciu na úroveň Božieho Slova. Odsúdil ich, pretože sa pokúsili narušiť samotný základ pravdy postavením znamienka rovnosti medzi svoje tradície a Slovo Božie. Tak to o nich vyhlásil v Markovi 7:13: „Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobného robíte.“ Keďže jedine Písmo je inšpirované, ono samotné je konečnou autoritou a sudcom Tradície.

Slovo Pánovo hovorí v Prísloviach 30:5,6 „Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú. Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za luhára.“ Boh prikazuje, že nemáme nič pridávať k Jeho Slovu: tento príkaz je s dôrazom ukazuje, že jedine Božie Slovo je inšpirované a ono samotné je čisté a nepoškvrnené.
V jednom rade s Prísloviami stojí Hospodinovo silné, jasné vyhlásenie v Izaiášovi 8:20: „K učeniu a svedectvu! Naozaj pre slovo, ktoré hovorím, nekynie úsvit.“

Pravda je takáto: keďže jedine Božie Slovo je inšpirované, ono a len ono samotné je výhradným pravidlom viery.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

„Biblické posolstvo vdýchnuté Bohom je zjavením v písomnej forme (2. Timoteovi 3:15-16)“
Starý zákon. O Novom sa v tej dobe nechyrovalo.
„Biblia tvrdí, že to, čo Boh inšpiroval, je Jeho písané slovo (2. Petra 1:20-21)“
To tvrdí Pavel, Peter tvrdí:
2 Pet 1,20
vediac najprv to, že niktoré proroctvo Písma nedeje sa z vlastného rozlúštenia budúcnosti.
2 Pet 1,21
Lebo nikdy nebolo proroctvo vynesené vôľou človeka, ale Svätým Duchom súc nesení hovorili svätí Boží ľudia.
Peter tvrdí, že nesmieme my ľudia vykladať v Písmu obsiahnuté proroctvá, ktoré boli prorokom dané skrze Svätého Ducha. Takže reč je iba o proroctvách. Maximálne sa taktiež jedná iba o Starý zákon.
„Keď Pán Ježiš Kristus povedal, že „Písmo nemôže byť zrušené“ (Ján 10:35), hovoril o Božom písanom slove.“
Starý zákon, nový nepoznali a ani Ježiš z neho nikdy necitoval.
„Boh prehlasuje v Písme, že ono a len ono je tou konečnou autoritou vo všetkých otázkach viery a morálky.“
Tu by som bol rád, keby si uviedol aj súradnice tohto veršu, v ktorom to Boh prehlasuje, lebo ja taký nepoznám.
„Čiže je len jeden písomný zdroj od Boha a je len jeden základ pravdy pre Boží ľud v Cirkvi.“
Základom Pravdy je podľa biblie Cirkev, nie Biblia, ktorú človek vždy prekrúti (30 000 protestantských výkladov). Preto potrebujeme autoritatívny výklad, ktorého autorom je Cirkev (jediný výklad Katolíckej cirkvi).
1Tim 3,15
ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.
Kto je teda jednotný v zmýšľaní? Protestanti alebo katolíci?
1Kor 1,10
Ale vás prosím, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, žeby ste všetci hovorili jedno a to isté, a že by nebolo medzi vami roztržiek, ale aby ste boli dokonalí v jednej a v tej istej mysli a v jednej a v tej istej mienke.
„Pán Ježiš Kristus vo svojej významnej veľkňažskej modlitbe jasne prehlásil pravdu Božieho Slova. Povedal: „Posväť ich v pravde, - Tvoje slovo je pravda.“ Toto bolo v súlade s vyhláseniami v celej Starej zmluve, v ktorej Duch Svätý neustále prehlasuje, že zjavenie od Boha je pravda, ako napríklad v žalme 119:142, „zákon Tvoj je pravda.“ Hospodin sám preto stotožnil pravdu s písaným Slovom. Nie je žiaden iný zdroj než samotné Písmo, na ktorý by sa vzťahovalo takéto vyhlásenie. Tento jediný zdroj, Sväté Písmo, je pre veriaceho meradlom pravdy.“
Ján 1,14
A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy.
J 14,6
A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.
J 5,39
Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne.

Skutočné vtelené Božie Slovo je Kristus. On je pravda. Boh stotožnil pravdu s Ježišom. Ak hovoríme o Písmach ako o Božom slove, tak iba preto, že svedčia o Kristovi, ku ktorému nás majú priviesť. Kľúčom správneho pochopenia Písem je poznanie Ježiša Krista. Vtedy nám Písmo dá múdrosť na spásu, keď nás privedie ku Kristovi. To je účelom evanjelií.
Ján 20,30
A tak aj mnoho iných divov učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe.
Ján 20,31
Ale toto je napísané nato, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život v jeho mene.
Ján priznáva, že biblisti nezapísali všetko, ale len toľko, aby nás to priviedlo k živému Božiemu Slovu.
Ak by bolo pre Boha písané slovo tak dôležité, ako to tvrdíš ty, Kristus by zaiste dal príkaz svojim učeníkom, aby všetko podrobne zapísali. No neprikázal im tak, ale miesto toho im prikázal:
Mat 28,19
A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha
Mat 28,20
učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.
To učeníci robili, Ohlasovali Božie Slovo – Krista. Nesadli si a nezačali písať, ale vybrali sa do sveta a učili. Knihy Nového zákona o sebe nikde nevyhlasujú, že sú Božím Slovom. Netvrdia, že obsahujú všetko, naopak Ján sám hovorí, že nie všetko je zapísané. Ústne učenie apoštolov však zaiste obsahuje všetko, čo im Kristus prikázal. To je tradícia. Cirkev je preto meradlom pravdy. Ak by sme sa chceli držať zásady sola scriptura, museli by sme mať v Starom zákone napísaný kánon nového zákona. Keďže nikde v Biblii nie je, veríme tradícii Cirkvi.

V Novej zmluve je to písané Božie Slovo a jedine ono, na ktoré sa Pán Ježiš Kristus a Jeho apoštoli odvolávajú ako na konečnú autoritu. Pri pokúšaní sa Pán Ježiš trikrát vzoprel Satanovi hovoriac „Je napísané“, ako napríklad u Matúša 4:4: „On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Tým, že vyhlásil „Je napísané“, Pán použil presne takú istú vetu, aká je použitá v Svätej Biblii štyridsaťšesťkrát. Opakovaný výskyt tejto frázy podčiarkuje jej dôležitosť. Pánovo úplné prijatie autority Starej zmluvy je zjavné z Jeho slov, ktoré nachádzame u Matúša 5:17-18: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.““
Ježiš citoval iba zo starozákonných kníh.
„Keďže jedine Písmo je inšpirované, ono samotné je konečnou autoritou a sudcom Tradície.“
S tým si dovolím nesúhlasiť. Novozákonné spisy sú len spísanou časťou tradície, no netvrdia, že obsahujú všetko učenie, ktoré prikázal Ježiš učiť apoštolom. Samo Písmo tvrdí, že oporou pravdy je Cirkev, nie Biblia. Úplné učenie teda vlastní Cirkev a hlása ho, tak ako robili od počiatkov Cirkvi apoštoli ústnym tradovaním. Len niečo spísali.
Čo tvrdí cirkev?
80 „Posvätná tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obidve vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu.“ Obidve robia v Cirkvi prítomným a plodným tajomstvo Krista, ktorý sľúbil, že ostane so svojimi „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).
81 „Sväté písmo je Božie slovo, nakoľko je písomne zaznačené z vnuknutia Ducha Svätého.“
„Posvätná tradícia však Božie slovo,(113) ktoré zveril Kristus Pán a Duch Svätý apoštolom, neporušene odovzdáva ich nástupcom; aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojím ohlasovaním verne zachovávali, vysvetľovali a šírili.“
97 „Posvätná tradícia a Sväté písmo tvoria jeden posvätný poklad Božieho slova,“ v ktorom putujúca Cirkev ako v zrkadle kontempluje Boha, prameň celého svojho bohatstva.
120 Apoštolská tradícia umožnila Cirkvi rozoznať,(1117) ktoré spisy majú byť započítané do zoznamu posvätných kníh. Tento úplný zoznam sa volá „kánon“ Svätého písma. Obsahuje 46 spisov Starého zákona (45, ak sa Jeremiáš a Náreky počítajú spolu) a 27 spisov Nového zákona. Sú to:
Knihy Starého zákona: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, Prvá a Druhá kniha Samuelova, Prvá a Druhá kniha kráľov, Prvá a Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirachovec, Izaiáš, Jeremiáš, Náreky, Baruch, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš, Prvá a Druhá kniha Machabejcov.
Knihy Nového zákona: Evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov; listy svätého Pavla: Rimanom, Prvý a Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Prvý a Druhý list Solúnčanom, Prvý a Druhý list Timotejovi, List Títovi, Filemonovi; List Hebrejom, Jakubov list, Prvý a Druhý Petrov list, Prvý, Druhý a Tretí Jánov list, Júdov list; Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa).
Ježiš zakázal ľudské tradície, ktoré rušili Božie slovo. No keďže sú kresťanské spisy tvoriace Nový zákon časťou spísanej tradície, je jasné, že nespísaná tradícia nemôže odporovať Písmam. Preto môžem súhlasiť s tým, že Písmo a Tradícia sú na rovnakej úrovni, ale nie, že Písmo je nadradené Tradícii. Postoj: Odmietnime všetko, čo nie je v Biblii, nie je správny. V tom prípade by ste museli odmietnuť tradíciu, že k Písmam patrí i 27 kníh Nového zákona, hoci nikde v Biblii nie je písané, že by mal nejaký Nový zákon byť súčasťou Písem. Ďalej sami neveríte v sola scriptura, ale v sola preklad scriptura, keďže nikto z vás nevie pôvodné biblické jazyky na úrovni native speaker. Žiaden preklad sa nikdy nevyrovná originálu a nesie istú dávku subjektivizmu. Navyše, žiaden originál sa nezachoval a v odpisoch sú chyby.
Ako som už napísal, pravdou je, že Tradícia Písmam neodporuje, hoci protestanti tvrdia opak. No moje zistenie je také, že odporuje len výkladu Písem protestantov. Katolícka cirkev zas vykladá Písmo tak, že jej výklad neodporuje Písmam. Napr: učenie, že v eucharistii je prítomný Kristus. Protestanti oponujú vykladajúc, že Kristus svoje slová „Toto je moje telo.“ A „Toto je moja krv.“ nemyslel doslova. Katolíci vykladajú, že myslel. Tak je to so všetkými doktrínami. Že nerozhoduje Písmo, ale interpretácia Písma, je vidieť medzi samotnými protestantmi, ktorí majú toľko interpretácií Písma, koľko majú hláv (veriacich). Keďže protestanti tvrdia celkom antibiblicky (1Tim 3,15), že oporou pravdy je Biblia, moja voľba padla na Katolícku cirkev, ktorá jediná tvrdí, celkom biblicky (1Tim 3,15), že oporou pravdy je Cirkev, priklonil som sa k jej interpretácii Písma. Nikto mi nemôže vyčítať, že idem proti Písmu. Idem len proti tvojej interpretácií Písma. Nevidím dôvod, prečo by som mal veriť tebe, že tvoja interpretácia Písma je inšpirovaná Svätým Duchom , keď nebiblicky tvrdíš, že oporou pravdy je Biblia. Nevidím dôvod, prečo by som nemal veriť, že interpretácia Katolíckej cirkvi je inšpirovaná Svätým Duchom, keď to bola ona, kto pod inšpiráciou Svätého Ducha zostavila kánon NZ, v čo aj vy veríte a navyše sa celkom biblicky prehlasuje sa stĺp a oporu pravdy.
171 Cirkev, ktorá je „stĺp a opora pravdy“ (1tim 3,15), verne opatruje „vieru, raz navždy odovzdanú svätým“(78, 84, 857) (Júd 3). Uchováva v pamäti Kristove slová a z pokolenia na pokolenie odovzdáva vyznanie viery apoštolov. Podobne ako matka učí svoje deti hovoriť a tým aj chápať iných a komunikovať s nimi, tak nás naša matka Cirkev učí reč viery,(185) aby nás uviedla do chápania a života viery.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

A čo keby ti Simon RKC, ako tvoj stlp pravdy povedala, aby si zobral meč a išiel oslobodiť svätú zem, Jeruzalem a pod. Aby si išiel a pozatýkal všetkých neveriacich v učenie RKC, aby si šiel a spálil všetky národné Biblie a pod. Šiel by si?

Predsa je RKC tvoj stlp pravdy. Čo na tom, že biblia hovorí milovať aj nepriateľa, tvoj stlp pravdy hovoril zabi nepriateľa!

Tak čo, počúvol by si svoj stlp pravdy Simon?

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa pavel »

Okrem toho, že som zvedavý ako odpovieš mil-ovi musím reagovať na tvoj príspevok, ktorý sa snaží presvedčiť, že autorita cirkvi je nadradená Písmu. Nie je.

Dávno pred tým, než sa objavilo rímskokatolícke Magistérium, Ježiš potvrdil kánon Starej Zmluvy. Kristus sa často odkazoval na Starý Zákon a rozoznával jeho autoritatívnu váhu ako váhu pravého Slova Božieho. „Ak teda tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť…“ (Ján 10:35).

Tých 39 kníh Starého Zákona bolo rozpoznaných židovskou komunitou, ktorej bolo zverené spravovanie Božích výrokov (napr. Rímskym 3:2). Takisto ich rozoznal Ježiš Kristus a jeho apoštolovia, ktorí z nich neskôr obsiahlo citovali, aby tak podporili vierohodnosť toho, že Kristus je vyplnením prorockého slova. Duch Boží spôsoboval, aby každý skutočne veriaci rozoznal starozákonný kánon. Je to práve Duch Boží, ktorý usviedča, že hovorené slovo (a neskôr písané slovo) Božie je skutočne vydýchnuté Bohom (napr. 2 Timoteovi 3:14-17). Dávno pred tým, ako si náboženstvo Ríma otvorilo svoju predajňu, Slovo Božie hľadali a poslúchali tí, ku ktorým Boh poslal Svojho Ducha.

Dávno pred koncilom v Nicei v roku 325 po Kr. alebo v Hippo (393), alebo v Kartágu (397) bolo 27 kníh Nového Zákona rozpoznávaných za autoritatívne. Raní cirkevní otcovia od Ireneja po Cypriána už vtedy používali Písma nato, aby chránili Kristove stádo pred omylmi.

Medzi Bibliou a Duchom Svätým je neodmysliteľný súlad. Je to Duch, ktorý usviedča ľudí, že to, čo povedal Kristus, je pravda. To, čo povedal Kristus, je teraz zaznamenané v Biblii. Biblia tvrdí, že je napísaným Slovom Božím. Všimni si Pavlove slová:
Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti; …
2. Timoteovi 3:16.

Reformátori boli bez najmenších pochýb presvedčení, že Cirkev Božia bola ustanovená Slovom Božím. Katolík tu zlyháva. Nádeja sa presvedčiť nás, že ľudské snemy, údajne plne inšpirované, dodali hodnotu tejto knihe prípadne, že sa zvolávali ako keby kvôli tomu, aby nám dali Bibliu. Katolík je taký odvážny, že trvá na tom, že títo muži boli inšpirovaní katolíci! My si myslíme, že neboli!

Slovo Božie, ktorým prehovoril najskôr jeho Syn, bolo neskôr hovorené skrze apoštolov a nakoniec napísané pod inšpiráciou, sa rozoznáva ako pravé vďaka dielu Ducha Božieho, ktorý pôsobí v srdciach ľudí, čo patria Bohu. Váha a veľkosť autority je obsiahnutá priamo v Slove. Rozoznali ju tí, u ktorých sa Bohu zaľúbilo, aby im to zjavil cez Ducha Svätého.

Je chybou predpokladať, že Písma samé nekladú hranice pre zjavenie od Boha. Naopak, túto hranicu určujú samými sebou ako jediným napísaným Božím zjavením. Razantne sa bránia pred každým, kto by k nim chcel niečo pridať! Písma sú meradlom, podľa ktorého sa všetky ostatné písomnosti, alebo takzvané inšpirované tradície, musia merať. Písma sú dostačujúce pre vieru a konanie. Nič viac nepotrebujeme. Všetky ľudské myšlienky sa musia hodnotiť Písmom. Najdôležitejšia otázka je: „Čo hovorí Slovo?“

„Fráza, „ako je napísané“, je použitá 46-krát; „Písmo hovorí“, je použité 7-krát; „podľa Písem“ 3-krát; a „zákon a proroci“, je v Biblii použité 38-krát.“ V kontraste k tomu sa v Biblii nikde nenachádza žiadna odvolávka na nejaký koncil, ustanovizeň, Magistérium alebo zjazd, ktoré mali obdržať Božiu záväznú vôľu! Dokonca aj snem v Jeruzaleme bol ukončený na základe toho, čo hovorilo Písmo! (viď. Skutky 15). Sola scriptura nepohnute stojí ako zvrchovaný princíp, keďže nič nemá autoritu rovnú Písmam.

Je to práve Duch Svätý, ktorý zostavuje kánon biblického textu prostredníctvom toho, že vnútorne osvetľuje dve pravdy. Prvou pravdou je, že existujúci kánon má byť rozoznaný ako Slovo Božie v jednotlivcoch pod vedením Ducha. Druhou pravdou je, že tento kánon stojí nad cirkvou ako jediná, samo sa dokazujúca, neomylná príručka pre cirkev v záležitostiach týkajúcich sa spasenia. Biblia informuje svätých o záležitostiach viery a učenia. Vystrojenie svätých na prácu služby je v rukách obdarených mužov a žien pod autoritou Biblie.

Rímskokatolícke náboženstvo si želá postaviť sa nad Bibliu tým, že si vyhradzuje právo na pridávanie ďalších písomností a vytváranie svojich vlastných na základe údajne neomylného Magistéria a pápežskej neomylnosti. Váhu autority, ktorú Písma vyhradzujú len pre samotné Písma (napr. 2. Timoteovi 3:16; Ján 10:35; Matúš 5:17,18; 2. Petra 3:15,16 a 1. Timoteovi 5:18), uchvacuje Magistérium katolíckeho náboženstva.

2. Timoteovi 3:16–17 Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.

1. Timoteovi 5:18 Lebo písmo hovorí: Mlátiacemu volovi nezaviažeš úst, a: Robotník je hoden svojej mzyd.

Ján 10:35 Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť –

Matúš 5:17–18 Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.

Vedenie katolíckeho náboženstva sa samo stavia na miesto Biblie, aby sa tak stalo najvyšším posudzovateľom a autoritou medzi prívržencami katolíckeho náboženstva. Učiteľská autorita katolíckeho náboženstva prehlasuje, že „dala“ svetu Bibliu a nárokuje si taktiež neomylnosť pri „vykladaní“ Biblie!

Kresťan však nebude prehlasovať žiadnu svoju neomylnosť a to ani v rozoznaní kánonu. Namiesto toho bude tvrdiť, že kánon, ktorý rozoznal, je jediná neomylná vec! Toto rozpoznanie je nadprirodzene umožnené Duchom Svätým, nie ako niečo nové, akoby to nebolo v Biblii, ale ako potvrdenie samotných výrokov Biblie. Katolík si myslí, že to je seba–zničujúce, keďže to do celého procesu uvádza Ducha Svätého. Naša odpoveď je „nie“. Duch neprináša nič nové, okrem nových očí, ktoré sú schopné uvidieť to, čo je už napísané!

Všetci ranní kresťania, ktorí uverili, že knihy Biblie patria do kánonu, boli zachovaní v ich rozhodnutí Duchom Božím. Ani dnes to nie je inak. Duch Svätý presviedča každého jednotlivca, že Text, ktorý máme, je pravý. Námietka katolíka sa zrúti, keď pochopíme, že Duch Svätý prináša iba to, čo už je jasne napísané. Nikto nemôže oddeliť Slovo Božie od svedectva Ducha Božieho o nič viac, než nemôže oddeliť slnko od svetla, ktoré vyžaruje.

Takto hovoríme, že samotný Text má váhu autority. Keď Duch osvetľuje túto pravdu, ustanovuje Sola scriptura. Každý raný cirkevný snem sa začal s rozpoznaným textom. Napriek tomu, že katolík sa odvoláva na logiku, jeho postoju chýba logická i biblická podpora. Spolieha sa na to, čo nazýva „neomylní pápeži a koncily“, aby neurobil žiadnu chybu vo voľbe kánonu. V skutočnosti sa jeho logika deformuje. Žiaden ranný snem nikdy nevyhlásil, že je neomylný. Okrem toho sa v Slove Božom nevyskytuje nič, čo by hoc aj hmlisto naznačovalo, že by Boh dal niekomu neomylnosť. O to menej koncilu. Čo ak sa zvolá ďalší koncil a vyhlási, že existujúci Text je nedostačujúci alebo, že potrebuje byť skrátený? Vyhovie sa tomuto snemu?

Biblia, ktorú Kristove Telo prijíma ako celok v rozsahu 66 kníh, neobsahuje žiadne také doktríny, ako sú apoštolská postupnosť, neomylnosť pápeža, nepoškvrnené počatie Márie, uctievanie relikvií a obrazov, nanebovzatie Márie, apokryfné knihy, sviatostné kňazstvo na prinášanie obetí, prepodstatnenie, očistec a nespočetné ďalšie výmysly rímskokatolíckeho náboženstva. Bez správnej doktríny Sola scriptura má Rím neobmedzenú voľnosť donekonečna ustanovovať „tradičné pravdy.“ Táto voľnosť pridávať k tomu, čo už bolo rozoznané ako „dostačujúce“, zaniesla Rím k nepredstaviteľným herézam a ohavnostiam. Bez Sola scriptura tu máme pan–katolicizmus, t.j. všetko, čo povie Rím, platí!

Matúš 15:3 „A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie?“

mil
Príspevky: 381
Dátum registrácie: Pi Okt 08, 2010 8:10

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa mil »

Chvála Bohu, že sa zachovala Biblia. Vidíme, čo sa deje aj napriek tomu, že existuje jasné Božie Slovo v ucelenej Biblii a ako sa spochybňuje, zamlčuje a satan robí všetko preto, aby sa nestalo pre ľudí jedinou autoritou. No čo by sa dialo a ako by satan vyskakoval, keby neexistovala ucelená Biblia, tak to si ani neviem predstaviť.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa Simon »

„A čo keby ti Simon RKC, ako tvoj stlp pravdy povedala, aby si zobral meč a išiel oslobodiť svätú zem, Jeruzalem a pod. Aby si išiel a pozatýkal všetkých neveriacich v učenie RKC,...“
Odpúšťam vám vašu neznalosť historických faktov.
Čítajte:
http://www.inky.sk/Viera/Prednasky/Stre ... oznate.dpf
http://www.inky.sk/Viera/Prednasky/Kato ... oplnok.dpf
„aby si šiel a spálil všetky národné Biblie a pod.“
V minulosti mali laici zakázané čítať Bibliu.
Poďme si to overiť. Keď počujeme pojem „biblický kresťan", len málokto si pod ním predstaví katolíka. Pritom nikto iný nemá väčšie právo tento pojem používať, pretože Biblia je katolícka kniha, napísaná pre katolíkov a neomylne ju vykladá iba učiteľská autorita Katolíckej cirkvi, ktorú jej zveril Ježiš.
Prečo potom máme tendenciu pokladať Bibliu za „protestantskú"? Možno preto, že protestantskí reformátori šestnásteho storočia vyhlásili Bibliu za svoju vieroučnú autoritu. Odmietli učiteľskú autoritu Cirkvi, a tak už o otázkach viery nerozhodovali pomocou Písma a Tradície, ale iba podľa samotného Písma - a to aj napriek tomu, že tento princíp je sám osebe nebiblický. A pretože ľudská povaha je taká, aká je, reakciou mnohých katolíkov na tieto protestantské vyhlásenia bolo podceňovanie Biblie, ponechávali ju pre „expertov" a cirkevných predstaviteľov, zatiaľ čo protestanti, ktorí zavrhli omšu, obrátili sa na Bibliu ako na zdroj každodennej duchovnej potravy.
Niektorí ľudia si myslia, že tento anomálny postoj podporovala Cirkev. Je to bežný omyl, ktorého sa dopúšťajú aj nekatolíci, dá sa však ľahko vyvrátiť. Môžeme sa vrátiť späť k encyklike pápeža Pia XII. z roku 1943, ktorá podnecuje k štúdiu Biblie. Tento dokument nachádzame na začiatku mnohých vydaní katolíckych Biblií a doslova v ňom prosí katolíkov, aby sa ponorili do Písma. Ešte staršia encyklika pápeža Leva XIII. z roku 1893 o štúdiu Biblie dokazuje, že úplný katolík je biblický katolík. Aj keď sme zašli takto ďaleko, stále je to iba storočie. My však môžeme ísť ešte ďalej. Už od najstarších čias pápeži a koncily, svätci a teológovia vyzývali k čítaniu Biblie.
Nanešťastie však zmätok šestnásteho storočia tento pohľad na štúdium Biblie zahmlil.
Jedným z obvinení, vznášaným dlhé roky proti Cirkvi, bolo, že Cirkev priväzovala Bibliu na reťaz, údajne aby zabránila ľuďom v prístupe k nej. Katolíci aj protestanti sú rovnako prekvapení, keď sa dozvedia, že Cirkev skutočne Bibliu priväzovala na reťaz - dôvod však bol presne opačný. V stredoveku a v prvých rokoch po vynáleze kníhtlače boli Biblie vzácne a veľmi drahé. Každý kus sa prepisoval ručne a mnohé majú na svojich stránkach umeleckú výzdobu. Jedna Biblia mohla stáť v prepočte na dnešnú menu aj desaťtisíc dolárov. Mestá často vlastnili iba jedinú knihu a touto knihou bola práve Biblia.
Táto Biblia sa nachádzala vo farských kostoloch a pretože bola priviazaná k stolu, bola prístupná všetkým laikom, podobne ako sú dnes všetkým prístupné telefónne zoznamy, priviazané retiazkou v telefónnych búdkach. Priväzuje reklamná agentúra Zlaté stránky, aby sa k nim nikto nedostal? Práve naopak - aby boli k dispozícii čo najviac ľuďom. Presne tak isto to bolo aj s Bibliou. Zaujímavosťou je, že po anglickej reformácii bola Biblia priviazaná aj v kostoloch, ktoré ju predtým verejne neponúkali. Takže ak obviňujeme katolícku hierarchiu, že priväzovali Bibliu, mali by sme rovnako obviniť aj protestantské. V skutočnosti by sme ich však obe mali chváliť, a nie obviňovať.
Veľa ľudí sa domnieva, že Luther prvý sprístupnil Bibliu v reči ľudu a že Biblia sa vydávala v latinčine, aby ju laici nemohli používať. Je to dvojnásobná chyba. Nová katolícka encyklopédia poznamenáva: „Nebola núdza o prvé preklady Biblie do nemeckého jazyka." Ak budeme počítať iba tlačené verzie (Johann Gutenberg, katolík, vyrobil prvú tlačenú verziu Biblie s cirkevným schválením roku 1455; Luther sa narodil roku 1483), osemnásť nemeckých prekladov celej Biblie sa objavilo pred zverejnením Lutherových deväťdesiatich piatich téz (1517), ktorými dal najavo svoj odpad od Ríma. Prvý z týchto prekladov bol vytlačený roku 1466. Prvý tlačený flámsky preklad sa objavil roku 1477. Dva talianske preklady boli vydané roku 1471. Katalánsky preklad vyšiel roku 1478. Prvá tlačená poľská Biblia uzrela svetlo sveta roku 1516, teda rok pred zverejnením Lutherových téz. Najstaršia anglická tlačená Biblia pochádza z roku 1525.
Uvedomte si však, že toto všetko sú tlačené preklady celej Biblie. Tlačené preklady len niektorých jej kníh vyšli o niečo skôr a ručne písané preklady celej Biblie alebo jednotlivých kníh sa objavili v lokálnych jazykoch o storočia skôr.
Najstarším predchodcom Biblie v angličtine je parafráza Genesis, napísaná okolo roku 670 Caedomonom v anglosaskom jazyku. Béda Ctihodný, ktorý zomrel roku 735, preložil do anglosaského jazyka Jánovo evanjelium. Existuje niekoľko prekladov Biblie v stredovekej angličtine, jazyku, v ktorom Geoffrey Chaucer napísal svoje Canterburské poviedky. Najlepšou knihou zaoberajúcou sa touto témou, ktorá sa už nedá kúpiť, stojí však za to ísť ju pohľadať do knižnice, je kniha od pátra Hugha Popea Anglické verzie Biblie (English Versions of the Bible).
Rovnakou chybou, ako si myslieť, že Luther prvý preložil Bibliu do reči ľudu (nestihol to o takmer tisícročie), je myslieť si, že Biblia sa vydávala v latinčine, aby ju nemohli čítať obyčajní ľudia. Až do devätnásteho storočia vedel každý vzdelaný človek na západe čítať po latinsky a v časoch reformácie skoro každý, kto vedel vôbec čítať, bol schopný čítať po latinsky. Latinčina tak bola ešte dlho po Lutherovi živým jazykom, ktorý sa používal tak v Cirkvi, ako aj v diplomacii či v literatúre. Samuel Johnson, ktorý zomrel roku 1784, napísal veľa krásnych básní v latinčine, a nikto ho preto nepovažoval za staromódneho. Pretože takmer všetci čitatelia ovládali latinčinu, vydávanie Biblie v latinčine nebolo nijakým problémom a už vôbec to nebránilo šíreniu Písma.

(Karl Keating: Čomu skutočne veria katolíci)
„...musím reagovať na tvoj príspevok, ktorý sa snaží presvedčiť, že autorita cirkvi je nadradená Písmu. Nie je.“
To ty by si mal dokázať, že autorita Písma je nadradená Cirkvi. Lebo v Biblii tvoja premisa zapísaná nie je. Veríš len tradícii protestantizmu, ktorou je učenie o sola scriptura. Ľudská tradícia, ktorá prekrúca Božie Slovo! Vznikla až v 16. storočí. To je hlavný rozdiel medzi tradíciami „cirkví“ protestantov a Katolíckej cirkvi. Pretože jej tradície možno vystopovať až k apoštolom!
Tak sa pozrime do Biblie, čo hovorí o autorite Cirkvi:
Mt 10:40 Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
Ak odmietaš nástupcov apoštolov, odmietaš Krista a Boha Otca.
Mt16:17 Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Peter má autoritu zväzovať a rozväzovať.
Mt18:15 Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. 16 Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 17 Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. 18 Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.
Sme povinní počúvať Cirkev, ktorá má právo vylúčiť heretika zo svojich radov, zväzovať a rozväzovať. V protestantskom svete však cirkev nemá žiadnu moc, lebo keď protestanta vylúčia zo zboru, nájde si iný alebo si založí nový, alebo nie je v žiadnom, ale stále sa považuje za úd neviditeľnej cirkvi.
Jn17:20 No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, 21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - 23 ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.
Prosba nášho Pána za jednotu Cirkvi. Katolícka cirkev jednotná je vďaka nástupcom apoštolov, ktorí podľa príkazu Pána strážia čistotu apoštolského podania. Protestantský svet sa však delí na množstvo malých ostrovčekov – o jednote nemôže byť ani reč.
Jn20:22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Apoštoli dostali od Krista moc odpúšťať hriechy. Túto biblickú moc si nedovolí vzťahovať na seba žiaden protestantský kazateľ, no katolícky klérus áno. Kto je biblickejší?
Sk1:20 Lebo v knihe Žalmov je napísané:
"Jeho príbytok nech spustne
a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,"
a: "Jeho úrad nech prevezme iný."

Písmo potvrdzuje existenciu apoštolskej postupnosti.
Sk15:6 Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. 7 A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: "Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. 8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; 9 a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia.
Vedúca úloha prvého pápeža v Cirkvi na prvom koncile v Jeruzaleme.
Sk15:22 Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich poslali tento list: "Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. 25 Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, 26 ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. 28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: 29 zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!"
Autoritatívne rozhodnutie koncilu je záväzné pre každého kresťana, pretože koncil je vedený Svätým Duchom.
Rim16:17 Prosím vás, bratia, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protive s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im.
Od apoštolov sme prijali katolícke učenie, o čom svedčí neexistencia protestantizmu 16 storočí.
Rim16:19 O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom.
Poslušnosť Cirkvi je biblickou cnosťou.
1Kor1:10 Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku. 11 Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. 12 Myslím na to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov“, „Ja Apollov“, „Ja zasa Kéfasov“, „A ja Kristov“. 13 Je Kristus rozdelený?
To mi pripomína rozdrobenosť a nejednotnosť protestantov – lutheránov, kalvinistov, baptistov, anabaptistov ... a 30 000 ďalších.
1Kor2:1 A ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. 2 Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz ešte neznesiete, 3 lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky?
4 Keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov,“ a druhý: „Ja Apollov,“ či nie ste ľudia?

Niekde som čítal, že nevraživosť medzi protestantskými „cirkvami“ bola naozaj veľká, ale Katolícka cirkev svojím ekumenickým hnutím prispela k upokojeniu situácie.
1Kor4:1 Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. 2 A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. 3 No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, 4 lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. 5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Voči nástupcom apoštolov musíme zachovávať úctu a nie ich odsudzovať! Literatúra plná nenávisti a odsudzovania katolíckeho kléru kolujúca v protestantskom svete je z tohto pohľadu antibiblická!
1Kor4:14 Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. 15 Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. 16 Prosím vás teda, napodobňujte ma! 17 Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách.
Pavol sa vyhlásil za otca veriacich. Tak sú našimi otcami ja ďalší verní kňazi.
1Kor4:18 Niektorí sa začali tak vyvyšovať, akoby som k vám už nemal prísť. 19 Ale prídem k vám čoskoro, ak to bude chcieť Pán, a posúdim namyslencov nie podľa ich reči, ale podľa ich moci, 20 lebo Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci. 21 Čo chcete? Mám k vám prísť s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?
Že Cirkev nemá žiadnu moc a autoritu?
1Kor5:1 Ba počuť aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve, o akom ani medzi pohanmi nepočuť, aby mal niekto manželku svojho otca. 2 A. vy sa ešte vystatujete namiesto toho, aby ste radšej žialili a vylúčili spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého činu! 3 Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol ako prítomný, že toho, čo to urobil 4 treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíme, vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša, 5 vydať satanovi na záhubu tela, aby sa duch zachránil v Pánov deň.
Pavol autoritatívne mocou, ktorú zveril Cirkvi Ježiš Kristus, rozhodol vylúčiť z Cirkvi tohto hriešnika.
1Kor5:11 Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali s tým, kto sa volá bratom a je smilník, chamtivec, modloslužobník, utŕhač, opilec alebo lupič; s takým ani nejedzte. 12 Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo?! Vari nesúdite aj vy tých, čo sú vnútri?! 13 Lebo tých, čo sú mimo, bude súdiť Boh. Vylúčte zlého spomedzi seba!
Jednoznačné použitie Kristom zverenej autority.
2Kor8:16 Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. 17 Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám.18 Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. 19 A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; 20 pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch ktoré opatrujeme.
Cirkev určuje kto bude kázať a vyučovať.
2Kor8:23 Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. 24 A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.
Povinnosť veriacich mať v úcte predstavených.
2Kor13:1 Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 2 Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý, 3 veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc. 4 Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí, ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.
Apoštol opäť uplatňuje Kristom zverenú autoritu v Cirkvi.
2Kor13:10 A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem, nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.
Túto moc dostal od Krista.
2Kor13:11 Napokon, bratia, radujte sa zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami.
Výzva na jednotu, nie rozdrobenosť.
Ef4: 1 Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, 2 so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske 3 a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. 6 Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.
Dôležitosť jednoty, ktorú protestanti narušili.
1Tim1: 3 Keď som šiel do Macedónska, prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prikázal niektorým, aby neučili inak 4 a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré podporujú viac škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere. 5 Cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery, 6 od čoho niektorí odbočili a dali sa na prázdne reči. 7 Chcú byť učiteľmi zákona, a nerozumejú ani tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvrdia.
Cirkev má moc prikázať, čo sa má učiť. Neučení nesmú vyučovať.
1Tim5: 17 Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä ti, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. 18 Veď Písmo hovorí: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu“ a „Robotník si zaslúži svoju mzdu.“ 19 Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. 20 Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní. 21 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal k niektorej strane. 22 Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý!
Cirkevní predstavení si zasluhujú hlbokú úctu, nesmieme ich očierňovať. Starší majú právomoc v Cirkvi karhať hriešnikov a hockoho vysväcovať za kňazov.
1Tim6: 20 Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; 21 veď niektorí, čo sa k nej hlásili, zblúdili od viery.
Timotej má chrániť apoštolskú tradíciu, ktorú dostal od apoštola Pavla.
2Tim2: 23 Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady. 24 A Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý. 25 Tých, čo odporujú, má mierne karhať; možno im raz Boh dá kajúcnosť, aby poznali pravdu 26 a vymanili sa z osídel diabla, ktorý ich drží v zajatí svojej vôle.
Cirkev má karhať zblúdilých a nepristať na hlúpe otázky.
2Tim3: 10 Ty si však nasledoval moje učenie, spôsob života, plány, vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť, 11 prenasledovania a utrpenia, ktoré ma stihli v Antiochii, Ikóniu a v Lystre.
Pochvala Timotejovi, že chráni apoštolskú tradíciu.
2Tim3: 14 Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil.
Naučil sa to od apoštola pohanov, sv. Pavla – apoštolská tradícia.
2Tim4: 1 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: 2 Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. 3 Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. 4 Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. 5 Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.
Nemôžem si pomôcť, ale vybavuje sa mi obraz protestantov behajúcich zo zboru do zboru hľadajúc učiteľa, ktorý by im vyhovoval.
Tit1: 5 Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal; 6 nech je každý z nich bez úhony, muž jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nemožno obviniť z neviazanosti a neposlušnosti. 7 Lebo biskup ako Boží správca musí byť bez úhony, nie pyšný, hnevlivý, pijan, bitkár, ani žiadostivý mrzkého zisku, 8 ale pohostinný, láskavý, triezvy, spravodlivý, nábožný, zdržanlivý, 9 taký, ktorý sa drží spoľahlivého slova podľa učenia, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia.
Cirkev určuje, kto bude straší, biskup a ten sa má držať apoštolskej tradície.
Tit1: 10 Lebo je mnoho nepoddajných, zbytočne hovoriacich a zvodcov, najmä takých, čo sú z obriezky.
Nepoddajní zvodcovia neposlúchajú Cirkev a hlásajú vlastné učenie – nedržia sa apoštolskej tradície.
Tit3: 9 Vyhýbaj sa hlúpym otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne. 10 Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. 11 Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba.
Súd Cirkvi nad bludárom.
Hebr13: 17 Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo.
Aká je to poslušnosť u protestantov, keď môžu vymeniť svojho predstaveného ako ponožky a kázať proti jeho učeniu?
2Pt1: 20 Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. 21 Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.
Vykladať Písma môžu iba Cirkvou vzdelaní ľudia (napr. Timotej).
2Pt3: 14 Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. 15 A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, 16 tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu. 17 Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. 18 Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.
Nebezpečenstvo vlastného výkladu mimo autority Písma. Aj diabol cituje z Písma!
3Jn: 9 Niečo som už cirkvi písal; ale Diotrefes, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma. 10 Preto až prídem, upozorním na jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči; a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by ich chceli prijať, bráni a vylučuje ich z cirkvi.
Starší, ktorý sa vzoprel poslušnosti apoštolskej stolice.
A najdôležitejší verš:
1Tim 3,15
ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.
To je dosť veršov svedčiacich o autorite Cirkvi, ktorá dovoľuje Písmo vykladať iba ňou vyučeným ľuďom a varuje pred nebezpečenstvom súkromného výkladu. Ale protestanti si na miesto Cirkvi dosadili Bibliu a tak sa nevedia zhodnúť na jedinom výklade Písma a čo je ešte horšie, odmietli telo Krista, Jeho nevestu a bojujú proti nej. Nebiblicky ste odmietli biblickú autoritu Cirkvi!
„Dávno pred tým, než sa objavilo rímskokatolícke Magistérium, Ježiš potvrdil kánon Starej Zmluvy. Kristus sa často odkazoval na Starý Zákon a rozoznával jeho autoritatívnu váhu ako váhu pravého Slova Božieho. „Ak teda tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť…“ (Ján 10:35).“
Argument neobstojí, pretože Ježiš necituje všetky protokanonické knihy, ale iba niektoré z nich a žiadna cirkev sa neodváži tvrdiť, že by do starozákonného kánonu patrili iba tie, ktoré Ježiš cituje.

Okrem toho uvažovať Pavelom uvedeným smerom znamená anachronizmus, pretože židovský kánon nebol v jeho dobe ustálený.
Anachronizmus je používať slovo "kanonický" pre Ježišovu dobu: kánon označuje obecne pravidlo prijímané cirkviou. Neexistuje teda v pravom slova zmysle "židovský či hebrejský kánon", môže existovať iba kresťanský starozákonný kánon - a ten sa týka cirkvi, nie židovstva.

Je však veľmi pravdepodobné, že synagoga obmedzuje súbor svojich posvätných kníh práve v reakcii na kresťanov, ktorí používajú čítania a rozsah Septuaginty. Tzv. synoda v Jamnii/Jabne je v podstate mýtus, pretože spíš sa jedná o ustálenie pravidiel jamnijskej akadémie než o synodu v našom slova zmysle, v priebehu viac rokov či snáď desaťročí. Nás nemusí zaujímať, nie sme židia, ale kresťania.

Vymedzovanie okruhu inšpirovaných kníh trvalo cirkvi dlho a viac menej nakoniec došla akej takej zhody (kánon katolíckych cirkví, pravoslávnych či východných sa navzájom mierne líši); problém s týmito knihami má potom po dlhej dobe až protestantská reformácia, ktorá prestane uznávať knihy, ktoré nevyhovujú jej predstave o kresťanstvu (o tom svedčí už stokrát omleté Lutherovo pomenovanie listu Jakubovho "slamená epištola").
Novozákonné knihy necitujú ani Ezdráša, Nehemiáša, Ester, Pieseň piesní či knihu Kazateľ; naopak nájdeme tu mnoho mimobiblických citácií. Jd cituje apokryfné Nanebovstúpenie Mojžišovo a 1. knihu Enochovu:
Júd1: 9
Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: „Nech ťa Pán potrestá.“
Júd1: 14 Aj o nich prorokoval Henoch; siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých, 15 aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti; ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.“ 16 Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku.
2. list Petrov cituje dve príslovia - jedno z nich je Pr 26, 11, avšak druhé v biblii nenájdeme:
2Pt2: 22 Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie:
„Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil
a umyté prasa váľa sa v blate zasa.“

Dokonca sám Ježiš cituje ako Písmo úryvok, ktorý vôbec v Písme nenájdeme:
Jn7: 38 Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“
Podobne aj Pavol cituje úryvok, ktorý pripomína len veľmi vzdialene Iz 64, 4:
Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Podľa Ambrosiastera, bližšie neznámeho vykladača Písma zo 4. storočia, cituje Pavol na tomto mieste apokryfnú Apokalypsu Eliášovu, z ktorej sa zachovali len fragmenty. Nebiblické miesto cituje aj Matúšovo evanjelium, podľa ktorého sa Jozef
Mt2:23 usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“
V 2. liste Timotejovi autor menuje dvoch Mojžišových odporcov, ktorých kniha Exodus nezmieňuje:
2Tim3: 8 Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere.
To, že nejaký spis nie je Novým zákonom citovaný, ho nevylučuje zo Starého zákona. Hoci neexistujú priame citácie SZ, nájdeme v NZ alúzie na deuterokanonické spisy. Úryvok listu Rimanov o nemorálnosti pohanov (1, 18-32) je odkazom na knihu Múdrosti (12-14) a pozícia Židov, ktorú Pavol kritizuje v 2. kapitole tohto listu je podobná 11. - 15. kapitole tej istej knihy Múdrosti. Pisateľ listu Židom mohol poukazovať vo svojom výklade o mučení, ktoré niektorí vydržali skrze vieru (11, 35-38) na úryvok 2. knihy Machabejcov (6, 18 - 7, 41).

Existujú tiež významné podobnosti medzi Ježišovým výrokom v Jánovom evanjeliu a knihou Sirachovec, rovnako ako obraz nového Jeruzalema, v knihe Zjavenie pripomína popis knihy Tobit:
Jn6: 35 Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Sir24: 29 Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť,
a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

Zjv21: 19 Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, 20 piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21 Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.
Tob13: 16 Blažení všetci, ktorí sa zarmucujú nad tebou,
nad všetkým, čo ťa zastihlo,
lebo sa budú v tebe radovať
a uvidia všetku tvoju radosť až naveky.
Dobroreč, duša moja, Pánovi, veľkému Kráľovi,
17 lebo bude postavený Jeruzalem
a v tomto meste Boží dom po všetky veky.
Šťastný budem, ak ostane niekto z môjho rodu
a uvidí tvoju slávu
a bude velebiť nebeského Kráľa!
Brány Jeruzalema budú postavené zo zafíru a smaragdu
a všetky tvoje múry z drahých kameňov.
Veže Jeruzalema budú postavené zo zlata
a jeho hradby z rýdzeho zlata.
Ulice Jeruzalema budú vydláždené karbunkulom
a kameňom ofírskym.

Nový zákon viackrát cituje knihu Baruch:
Lk 13: 29 A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
Bar 4: 37 Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil;
prichádzajú zhromaždení od východu až po západ
na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.

Jn 3: 13 Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
Bar 3: 29 Ktože vystúpil do neba a vzal si ju
a zniesol ju dole z oblakov?

1Kor 10: 20 Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov.
Bar 4: 7 Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril,
obetovali ste démonom, nie Bohu.

Jn 1: 14 A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Bar 3: 38 Potom sa zjavila na zemi
a žila s ľuďmi.
„Dávno pred koncilom v Nicei v roku 325 po Kr. alebo v Hippo (393), alebo v Kartágu (397) bolo 27 kníh Nového Zákona rozpoznávaných za autoritatívne.“
Snívaj ďalej.
Zbierka 27 spisov, ktoré dnes tvoria Nový zákon, zďaleka nie je jediné, čo sa nám z kresťanského staroveku zachovalo. Okrem nich sa zachovalo množstvo iných spisov, najrôznejších listov, Evanjelií, skutkov, zjavení a podobne. Niektoré spisy si či už od počiatku, alebo až časom získali určitú autoritu ako spoľahlivé a boli používané v kresťanských spoločenstvách ako podklad na kresťanské vyučovanie. Od počiatku kresťanstva sa môžeme stretávať s takýmito zoznamami spoľahlivých spisov. Najstarším z nich je tzv. Muratoriho fragment z konca 2. storočia, z ktorého sa zachovala iba časť:
... pri ktorých bol prítomný a takto ich zaznačil. Tretia je kniha Evanjelia podľa Lukáša. Tento Lukáš, lekár, ho napísal podľa svojich predstáv (!) po nanebovstúpení Krista, keď ho Pavol ako vzdelaného vo vede, vzal so sebou. Hoci on sám Pána nikdy telesne nevidel a preto, podľa toho ako mohol pochopiť, začal ho spisovať od narodenia Jána Krstiteľa. Autorom štvrtého z evanjelií je Ján, Pánov učeník. Keď ho spoluučeníci a jeho biskupi povzbudzovali, povedal: „Postite sa spolu so mnou oddnes tri dni a čo bude komu zjavené, to si navzájom vyrozprávame.“ Tej istej noci bolo apoštolovi Andrejovi zjavené, aby Ján, spoločne so všetkými, čo sa rozpamätávali, pospisoval všetko pod svojím menom a preto je možné, že jednotlivými knihami evanjelií sú podávané rozličné zásady. Viere ale nič neodporuje, lebo všetky veci vo všetkých evanjeliách sú zjavené jedným a hlavným Duchom: o narodení, umučení a zmŕtvychvstaní, o rozhovoroch s učeníkmi a aj o jeho dvojitom príchode. Prvom v poníženosti, preto zostal nepovšimnutý a o druhom s kráľovskou mocou, keď ho uvidíme veľmi slávneho, ako to bolo zachované. Čo je teda na
tom také udivujúce, ak Ján vo svojich listoch prináša presné podrobnosti, sám o sebe hovoriac: „ Napísali sme vám to, čo sme svojimi očami videli a ušami vypočuli a čoho sa naše ruky dotýkali“(1Jn 1,1). Takto totiž nebol iba prihliadateľom, ale aj poslucháčom a opisovateľom všetkých Pánových zázrakov. Skutky apoštolov, spísané po poriadku v jednej knihe, uverejnil Lukáš. Zhrnul Teofilovi ich šľachetné skutky, keďže sa odohrávali v jeho prítomnosti. Potvrdzuje vzdialené Petrovo umučenie a prináša aj Pavlov odchod z mesta Ríma do Španielska. Listy, ktoré pochádzajú od Pavla, boli poslané kvôli nejakej spornej otázke, alebo nejakému nedostatku tým, čo chceli tieto veci pochopiť. On sám vytvoril ako prvý List Korinťanom, v ktorom odsudzuje heretické rozkoly a hneď nato obriezku u Galaťanov. Ale Rimanom, ďalej v poradí spisov, aj obšírne napísal, že ich počiatkom je Kristus. Je preto potrebné, aby sme o týchto dôležitých veciach porozprávali. Kým aj sám blažený apoštol Pavol nasledoval svojho Predchodcu Jánovým spôsobom, napísal výslovne iba siedmym cirkvám v takomto poradí: ako prvej Korinťanom, druhej Efezanom, tretej Filipanom, štvrtej Kolosanom, piatej Galaťanom, šiestej Tesaloničanom a Rimanom ako siedmej. Korinťanom a Tesaloničanom to bolo, akoby na pokarhanie, ešte raz zopakované. Z toho sa usudzuje, že Cirkev bola rozšírená po celom svete. Veďaj Ján v Apokalypse písal siedmym cirkvám. Predsa sa však prihovára každému: Filemonoviv jednom, Títoviv jednom a Timotejovi v dvoch listoch, aby sa usilovali o dobrotu a lásku na česť Katolíckej cirkvi. Tieto sú v súhrne cirkevnej náuky posvätné. List Laodicejčanom a Alexandrijčanom, označené Pavlovým menom, sú podobné Marcionovmu bludu a je aj mnoho iných, ktoré nemožno prijať v Katolíckej Cirkvi. Ak je totiž žlč pomiešaná s medom je to neprijateľné. Zaiste sú považované za katolícke aj Júdov list a dva označované ako Jánove, ako aj Múdrosť, napísaná ku cti Šalamúna jeho priateľmi. No prijímame aj apokalypsy Jánovu a Petrovu s tým, že niektorí z našich veriacich nechcú, aby boli predčítané v cirkvi. Tak isto aj Pastiera, ktorého vskutku napísal celkom nedávno v meste Rím Hermas, keď sedel na biskupskom stolci rímskej miestnej cirkvi jeho brat Pius. Je vhodné, aby bol v zhromaždení božieho ľudu verejne predčítavaný a podávaný. Nie však spolu so všetkými prorokmi ani spoločne s apoštolskými spismi, ale je to vhodné ku koncu bohoslužby. Od Arsína však, alebo Valentína či Mitiada neprijímame vôbec nič, pretože oni, spoločne s Bazilidom uznali za správnu novú Marcionovu knihu o žalmoch. Zakladateľa ázijských Katafrýgijcov.....
(Montana?) ......

(Muratoriho fragment)
Všimnime si niekoľko vecí:
- Na rozdiel od dneška Muratoriho fragment neprijíma 3. Jánov list, nič
nevie ani o Jakubovom liste, liste Hebrejom, o 2. a dokonca ani o 1. liste Petrovom.
- Naopak, v dnešnom Novom zákone nenájdete Múdrosť Šalamúnovu.
- S pochybnosťami je prijímané Zjavenie apoštola Jána, ktoré je dnes pevnou
súčasťou Biblie, ale rovnako aj Apokalypsa Petrova, ktorú v nej nenájdeme
- Ako trochu „menej hodnotný“ je pripojený Hermasov pastier.
Samotný dokument tak jasne odzrkadľuje mienky, ktoré ohľadom pravosti a vhodnosti kníh Nového zákona panovali. Samozrejme, slovo „Nový zákon“ vtedy ešte vôbec nejestvovalo a o tom... Ešte je dobré podotknúť, že (vidieť to na príklade akože Pavlových listov Alexandrijčanom a Laodicejčanom) kritériom pravosti, užitočnosti a spoľahlivosti bol súlad týchto dokumentov s učením apoštolov a ich nástupcov, s učením Katolíckej (všeobecnej) cirkvi, v ktorej bolo Ježišovo učenie hlásané a odovzdávané Bohom autorizovaným učiteľským apoštolským úradom.
O dvesto rokov neskôr nie je diskusia o týchto dokumentoch vôbec uzatvorená:
Bude na místě zopakovat právě uvedené spisy Nového Zákona. Na prvním místě nutno uvést svaté čtyřčíslí evangelií. Pak jsou to Skutky apoštolské. Po nich listy Pavlovy, ke kterým podle pořadí se připojuje tak zvaný první list Janův a list apoštola Petra. K nim možno připojit, chcete-li, Janovo Zjevení. O tomto Zjevení na vhodném místěuvedu, co si o něm staří myslí. Tyto spisy jsou všeobecně uznávány za pravé. K těm však, o kterých se pochybuje, ale jsou všude známy, patří list Jakubův, Judův, stejně tak i druhý list Petrův a tak zvaný druhý a třetí list Janův, ať už je napsal evangelista či jiný téhož jména. Mezi nepravé nutno počítat Skutky Pavlovy (Acta Pauli), tak zvaného Pastýře, Zjevení Petrovo, kromě těchto list, který nese jméno Barnabáše a tak zvané Učení apoštolů (Didaché). Jak řečeno, možno sem zařadit i Janovo Zjevení, chce-li někdo. Jak jsem poznamenal, někteří je zavrhují, jiní je však počítají mezi pravé spisy. Mezi tyto někteří počítali Evangelium podle Hebreů (Evangelium secundum Hebreos), které si oblíbili zvláště ti z Hebreů, kteří přijali křesťanskou víru. Tyto všechny by bylo možno počítat za pochybné. Také jsem považoval za nutné uvést jejich seznam. Rovněž rozlišil jsem podle církevní tradice všeobecně jako pravé a nezfalšované uznané spisy od těch, které sice nepatří do kánonu, poněvadž jsou o nich určité pochybnosti, většina církevních spisovatelů je však uznává. Takto možno snadno rozeznat pravé od těch, které pod jménem apoštola přivedli na svět heretici. Sem patří Evangelium Petrovo, Tomášovo, Matěje a ještě některé jiné jako Skutky Ondřejovy, Janovy a ostatních apoštolů. O těchto spisech se ani jeden pravověrný církevní učitel ve svých pracích nezmínil. Také myšlenky a zásady se tak vzdalují od pravé katolické víry, že je jasné, že to jsou výmysly heretiků.
(Euzebius, Cirkevné dejiny, III,26)
Znova:
- pochybuje sa stále o Jakubovom a Júdovom liste, druhom Petrovom a druhom
a treťom Jánovom liste a o Jánovom zjavení (Apokalypse), Zjavenie samotné mnohí považujú za vyslovene nepravé.
- O Evanjeliu Hebrejov nie je isté, či je nepravé, mnohí ho považujú za pravé.
- A zase kritériom pravdivosti je súlad spisu s učením Cirkvi, ktorá je (slovami
Biblie) „stĺp a opora pravdy“. (1 Tim 3,15)
„Všimni si Pavlove slová:
Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti; …
2. Timoteovi 3:16.“
Všimni si, komu ich napísal. Svojmu učeníkovi, na ktorého položil ruky. Tým na neho previedol autoritu vykladať Písmo.
„Je chybou predpokladať, že Písma samé nekladú hranice pre zjavenie od Boha. Naopak, túto hranicu určujú samými sebou ako jediným napísaným Božím zjavením. atď“
Neprekvapuje ma, že neuvádzaš žiaden citát z Biblie, kde niečo také stojí.
„„Fráza, „ako je napísané“, je použitá 46-krát; „Písmo hovorí“, je použité 7-krát; „podľa Písem“ 3-krát; a „zákon a proroci“, je v Biblii použité 38-krát.“ V kontraste k tomu sa v Biblii nikde nenachádza žiadna odvolávka na nejaký koncil, ustanovizeň, Magistérium alebo zjazd, ktoré mali obdržať Božiu záväznú vôľu! Dokonca aj snem v Jeruzaleme bol ukončený na základe toho, čo hovorilo Písmo! (viď. Skutky 15). Sola scriptura nepohnute stojí ako zvrchovaný princíp, keďže nič nemá autoritu rovnú Písmam.“
Snem v Jeruzaleme – prvý koncil – dokazuje, že rozhodnutia koncilov sú autoritatívne a v súlade s Duchom Písem.
Ak majú byť tieto frázy dôkazom sola scriptura, tak jej základ je ešte nestabilnejší než tekutý piesok. Keby bola sola scriptura tak dôležitá, určite by ju Duch Svätý nechal do Písem zapísať a apoštoli by ju vyučovali. No nie je tam! Je len výmyslom reformátorov zo 16. storočia.
„Druhou pravdou je, že tento kánon stojí nad cirkvou ako jediná, samo sa dokazujúca, neomylná príručka pre cirkev v záležitostiach týkajúcich sa spasenia.“
Takéto silné slová by mali byť zapísané v Biblii, no nie sú tam. Miesto toho tam stojí, že Cirkev je stĺpom a oporou pravdy. (1Tim3,15)
„Vedenie katolíckeho náboženstva sa samo stavia na miesto Biblie, aby sa tak stalo najvyšším posudzovateľom a autoritou medzi prívržencami katolíckeho náboženstva. Učiteľská autorita katolíckeho náboženstva prehlasuje, že „dala“ svetu Bibliu a nárokuje si taktiež neomylnosť pri „vykladaní“ Biblie!“
To vy staviate Bibliu na miesto Cirkvi. Tú neomylnosť jej dala Biblia. (1Tim3,15)
„Napriek tomu, že katolík sa odvoláva na logiku, jeho postoju chýba logická i biblická podpora. Spolieha sa na to, čo nazýva „neomylní pápeži a koncily“, aby neurobil žiadnu chybu vo voľbe kánonu.“
Tak si porovnaj naše príspevky. Kto cituje viac Bibliu a má po ruke aj historické fakty? Opäť nevieš argumentovať biblicky, tak vypisuješ prázdne vety.
S neomylnosťou pápeža to nie je také jednoduché ako si myslia protestanti. Je to oveľa zložitejšie než v prípade neomylnosti protestantov. Im stačí, že povedia, že ich pri čítaní viedol Svätý Duch a ich učenie je razom neomylné. Oproti tomu môže pápež iba po dôkladných poradách a štúdiu a s najvrúcnejšími modlitbami, výnimočne a slávnostne urobiť neomylné vyhlásenie.
Kán. 749 - § 1. Najvyšší veľkňaz je na základe svojho úradu neomylný v magistériu, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich, ktorý má za úlohu posilňovať svojich bratov vo viere, definitívnym úkonom vyhlasuje náuku o viere alebo mravoch za záväznú.
§ 2. Neomylnosť v magistériu má aj kolégium biskupov, keď magistérium vykonávajú biskupi zhromaždení na ekumenickom koncile, ktorí ako doktori a sudcovia viery a mravov vyhlasujú pre celú Cirkev náuku o viere alebo mravoch za takú, ktorej sa treba definitívne držať; alebo keď rozídení po svete, zachovávajúc spojenie spoločenstva medzi sebou a s nástupcom Petra, spolu s tým istým Rímskym veľkňazom hodnoverne učiac veci viery alebo mravov, zhodnú sa na jednej mienke, ktorej sa treba ako definitívnej držať.
§ 3. Nijaká náuka sa nechápe ako neomylne definovaná, ak to nie je zjavne zaistené.
„Biblia, ktorú Kristove Telo prijíma ako celok v rozsahu 66 kníh, neobsahuje žiadne také doktríny, ako sú apoštolská postupnosť, neomylnosť pápeža, nepoškvrnené počatie Márie, uctievanie relikvií a obrazov, nanebovzatie Márie, apokryfné knihy, sviatostné kňazstvo na prinášanie obetí, prepodstatnenie, očistec a nespočetné ďalšie výmysly rímskokatolíckeho náboženstva. Bez správnej doktríny Sola scriptura má Rím neobmedzenú voľnosť donekonečna ustanovovať „tradičné pravdy.“ Táto voľnosť pridávať k tomu, čo už bolo rozoznané ako „dostačujúce“, zaniesla Rím k nepredstaviteľným herézam a ohavnostiam. Bez Sola scriptura tu máme pan–katolicizmus, t.j. všetko, čo povie Rím, platí!“
Biblia predovšetkým neobsahuje doktrínu sola scriptura. Na rozdiel od tradícií protestantov, ktoré datujú svoj vznik najskôr do 16. Storočia, môžeme vystopovať apoštolskú tradíciu až k počiatkom Cirkvi. Napr.
apoštolská postupnosť
http://cs.wikipedia.org/wiki/Apo%C5%A1t ... osloupnost
neomylnosť pápeža
Jeden z prvých pápežov Cirkvi, svätý Klement, ktorý okolo
roku 96 po Kristovi napísal List cirkvi v Korinte, utvrdil
moje presvedčenie, že staroveká Cirkev pokladala
postupnosť biskupov od apoštolov za veľmi dôležitú.
Klement sa odvoláva na pamiatku dvoch mučeníkov Petra a
Pavla11 a otvorene hovorí, že apoštoli pomazali biskupov a
vytvorili podmienky pre ich nástupcov. Dodáva, že „náš
hriech nie je malý, ak odmietame z biskupského úradu tých,
ktorí bezúhonné a sväto obetovali svoje obety (teda
Eucharistiu)" (44, 4). Potom povzbudzuje Korinťanov, aby
opäť ustanovili klérus, ktorý odmietli, a to na základe toho,
že kňazstvo podobne ako samotné evanjelium ustanovil
Kristus a odovzdali nám ho apoštoli.
V tom istom liste Klement používa Petrovu autoritu, keď
robí poriadok v korintskej cirkvi: „Ale ak niektorí
neposlúchajú slová, ktoré povedal on (Kristus) skrze nás,
nech vie, že pácha hriech a je v nemalom nebezpečenstve...
Teda urobíte nám veľkú radosť a budeme šťastní, ak
poslúchate to, čo sme napísali skrze Ducha Svätého" (59, 1;
63, 2). Klement si nárokuje určitú božskú autoritu, ale
napriek trochu veliteľskému tónu a nárokovaniu božskej
autority Korinťania privítali tento „pápežský zásah".
Nielenže ho privítali, ale veľký cirkevný historik a biskup v
Cézarei, Euzébius (260-339) píše: „Mám dôkazy, že v
mnohých cirkvách sa tento list nahlas čítal zhromaždeným
veriacim v raných časoch, tak ako aj dnes."12
Cirkev v Ríme mala nepochybne jedinečné postavenie v
Cirkvi druhého storočia. Ignác Antiochijský (zomrel roku
110) ju v liste, ktorý jej adresoval, chváli ako „hodnú cti,
hodnú požehnania, hodnú chvály, hodnú úspechu, hodnú vo
svojej svätosti a predsedajúcu v láske, pomenovanú po
Kristovi, pomenovanú po Otcovi,... tí, ktorí sú zjednotení v
tele a duchu v každom prikázaní a naplnení Božou
milosťou, bez kolísania a očistení od každej poškvrny". List
Korinťanom 5,3-7. Cirkevné dejiny, kniha 3, 16.
A toto je len súčasťou pozdravu! Hoci Ignác nikdy neváhal
použiť svoj pastoračný vplyv na iné cirkvi, ktorým písal, v
tomto prípade to nerobí a jednoducho hovorí:
„Neprikazujem vám ako Peter a Pavol."13
Skôr hovorí: „Nikdy ste nikomu nezávideli. Učili ste iných.
Ale túžim, aby to, čo prikazujete, sa neporušovalo."14 Na
začiatku druhého storočia teda cirkev v Ríme „predsedala v
láske" nad Cirkvou.
Okolo roku 182-188 Irenej z Lyonu napísal klasické dielo
pod názvom Proti herézam. V úryvku, o ktorom odborníci
veľmi diskutujú, tvrdí, že cirkev v Ríme je najlepším
meradlom pravovernosti: „Keďže by však bolo veľmi nudné
v takomto zväzku zhodnotiť postupnosti všetkých cirkví,
uvádzame do zmätku všetkých tých, ktorí sa akýmkoľvek
spôsobom... zhromažďujú na neoprávnených stretnutiach;
(hovorím, že to robíme tak), že sa odvolávame na tradíciu,
ktorá pochádza od apoštolov, od veľmi veľkej, veľmi
starobylej a všeobecne známej cirkvi, ktorú založili a
usporiadali v Ríme dvaja najslávnejší apoštoli Peter a Pavol.
Tiež (poukazujeme) na vieru, ktorá sa ohlasuje ľuďom a
ktorá sa dostala do našej doby prostredníctvom postupnosti
biskupov. Lebo je nevyhnutné, aby každá cirkev, to jest
všetci veriaci súhlasili s touto cirkvou pre jej výsadnú
autoritu, pretože apoštolská tradícia v nej bola nepretržite
zachovaná."15
List Rimanom, 4,3. Tamže, 3, 1. Tamže, 3, 3, 2.
Irenej potom podáva zoznam postupnosti biskupov Ríma až
do jeho doby a dodáva: „V tomto poriadku a podľa tejto
postupnosti sme dostali cirkevnú tradíciu a ohlasovanie
pravdy od apoštolov . Toto je najúplnejší dôkaz jednoty a
identity životodarnej viery, ktorá sa zachováva v Cirkvi od
apoštolov až doteraz a odovzdáva sa v pravde."
Tamže, 3, 3, 3.
Sotva by sme tu nevideli význam, ktorý sa pripisuje
postupnosti pápežov.

(Úryvky z knihy Patricka Madrida: Prekvapila ich pravda)
nepoškvrnené počatie Márie
V prvotnej Cirkvi pokladali nepoškvrnené počatie
za samozrejmosť. V štvrtom storočí to dosvedčil svätý
Efrém Sýrsky a v piatom aj svätý Augustín. Augustín
dal toto učenie do správnej rodinnej súvislosti slovami,
že by sme urazili Ježiša, keby sme tvrdili, že jeho matka
bola hriešna. Všetci zhrešili, povedal Augustín, „okrem
svätej Panny Márie. Kiežby z úcty k Pánovi žiadna takáto
námietka ohľadom nej a hriechu nevznikla. Veď
napokon, ako vieme, o koľko viac milostí dostala k úplnému
víťazstvu nad hriechom tá, čo si zasluhovala počať
a porodiť toho, ktorý, ako všetci uznávajú, bol bez
hriechu!" (De nátura etgratia 42)

(Scott Hahn: Kto si Mária?)
Zintenzívnil som svoje štúdium raných cirkevných otcov. Ak by Katolícka cirkev bola synkretickým vynálezom cisára Konštantína vo štvrtom storočí, ako učil Jimmy Swaggart a ja som tomu vţdy veril, moţno spisy tých prvých kresťanských teológov a apologétov by objasnili katolícke podvody. Toto bola moja posledná nádej. Prijal som výzvu Jimmyho Swaggarta: „Chceli by sme vyzvať Katolícku cirkev, aby dokázala, ţe svätí a mučeníci prvých troch storočí prijali vierouku a prax Katolíckej cirkvi v takej forme, v akej existuje dnes... Všetci raní cirkevní otcovia boli evanjelikálmi a letničnými a nemali ţiadne spojenie s tým, čo sa teraz uznáva za Katolícku cirkev." Zaobstaral som si knihu J. B. Lightfoota Apoštolskí otcovia a hneď som si ju prečítal. Šiel som do vysokoškolskej kniţnice a začal som študovať ţivotopisy a diela iných otcov Cirkvi. Skúmal som ich spisy a ich teologické argumenty som porovnával s tým, čo hovorí grécky text Písma. Preskúmal som všetky rané koncily Cirkvi. Na svoje prekvapenie všetko, čo som zistil, bola katolícka pravda. Nemohol som uveriť tomu, ţe brat Jimmy si prečítal to, čo som si prečítal ja, a uverejnil svoju „výzvu". Spisy cirkevných otcov jasne ukazujú, ţe raná Cirkev bola katolícka uţ dávno pred dobou cisára Konštantína. Svätý Ignác, biskup v Antiochii, ktorý poznal svätého Jána a písal v roku 110, hovorí, ţe Cirkev v Ríme má primát. Povedal, ţe rímska Cirkev má „predsedníctvo lásky". Mráz mi prebehol po chrbte, keď som si prečítal tieto Ignácove slová: „Platná je len tá Eucharistia, ktorú slávi biskup alebo ten, koho poverí. Kdekoľvek sa biskup objaví, nech sú tam aj ľudia. Lebo tam, kde je Jeţiš, tam je Katolícka cirkev."
Keď som si čítal knihu Williama Eerdmana Príručka o dejinách kresťanstva, ktorú som si kúpil vo Swaggartovom kníhkupectve, dúfal som, ţe nájdem presnejšiu (alebo protestantskejšiu) verziu týchto dejín, ale aj on uvádza, ţe Irenej uznáva primát Ríma. Nesúhlasí s Irenejom, ale podáva nám historické fakty. Hovorí aj o Viktorovi L, ktorý bol veľmi mocným pápeţom v druhom stočí. Otvorene nehovorí, ţe Viktor vykonával pastoračnú autoritu nad celou Cirkvou ako biskup Ríma, ale tento záver je ukrytý v jeho výroku, ţe Viktor „hrozil exkomunikáciou ázijským cirkvám pre spor o Veľkú noc". Hovorí, ţe Štefan, biskup Ríma v 50. rokoch 3. storočia, tvrdil, ţe jeho autorita pochádza z Jeţišovho prisľúbenia Petrovi v Mt 16, 18. Okolo roku 250 Cyprián, biskup Kartága, napísal: „A opäť (Jeţiš) hovorí (Petrovi) po vzkriesení: ,Pas moje ovce.' Na ňom vybuduje Cirkev a jemu dáva príkaz pásť ovce a hoci podobnú právomoc udeľuje všetkým apoštolom, predsa zaloţil len jednu stolicu a ustanovil svojou mocou prameň... pre túto jednotu... Ak sa niekto nepridŕţa tejto jednoty s Petrom, môţe si myslieť, ţe má ešte vieru? Ak opustí Petrovu stolicu, na ktorej je postavená Cirkev, môţe si stále myslieť, ţe je v Cirkvi?" Pod váhou Písma a cirkevných otcov som uţ viac nemohol argumentovať proti autorite Katolíckej cirkvi. Uvedomil som si, ţe sa musím stať katolíkom.
(Svedectvo Tima Staplesa v knihe Patricka Madrida: Prekvapila ich pravda)
„Chvála Bohu, že sa zachovala Biblia“
Chvála mu za Cirkev, ktorá ju vytvorila, zachovala a neomylne ju vykladá – všetko skrze Svätého Ducha, lebo žiť v takom zmätku, keď neviem, ktorá z tých 30 000 verzií výkladov je správna, je peklo.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Sola scriptura

Príspevok od používateľa pavel »

No fajn. Takže sme si vysvetlili:

1. Prečo ty veríš tomu čomu veríš
2. Prečo my veríme čomu veríme

Domnievam sa, že postoje obidvoch strán sú jasné. Tým, že neuznávate princíp Sola Scriptura ale naopak Sola eklésia a Sola Papa si prakticky môžete s Bibliou a vierou veriacich robiť čo chcete, čo ste prakticky dokázali počas svojej historickej existencie.

Tým pádom sú možné a pre teba uveriteľné a uznávané všetky apendixy, z najväčších menujem Znovuobetovanie, transsubstanciácia, uctievanie svätých, kráľovnej nebies, utiekanie sa k nim a nej (čo samo o sebe stačí na to, aby ste počuli odíďte páchatelia neprávostí).

Chceš ešte niečo dodať, nebodaj začať od začiatku?

Napísať odpoveď