Birmovka

Otázky, príspevky z KC/RKC a vaše reakcie umiestňujte sem
Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Birmovka

Dar Ducha Svätého Ježiš prisľúbil svojim učeníkom (Ján 14) a prvá zmienka o modlitbe za Ducha Svätého sa nachádza v Skutkoch apoštolov (8,14 – 17): Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že aj Samária prijala Božiu zvesť, vyslali ta Petra a Jána. Hneď ako ta prišli, prosili Boha, aby daroval týmto novým kresťanom Svätého Ducha, lebo dosiaľ ho ešte nik z nich neprijal, hoci boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista. Peter a Ján vložili teda ruky na týchto veriacich a dostali Ducha Svätého.
Hore je citát od Simona, domnele potvrdzujúci fakt, že Sviatosť birmovky má nahradiť akt krstu DS. Birmovka rieši obnovenie krstných sľubov, prijímanie detí za plnohodnotné údy církvi a imitáciu krstu DS. Pomazanie krizmou, má nahradiť deficitné charizmy!

Tento úkon predstavuje, skôr naznačuje to, čo by sa malo udiať, teda prijatie Ducha Svätého. Kedže toto človek ktorý uverí prežije pri svojom znovuzrodení, vo chvíli keď je pokrstený duchom Svätým, je tento akt zbytočné opakovať. To čo birmovanec musí veriť, to sa kresťanovi pri uverení v Pána a Jeho obeť, Spasiteľnú moc stáva skutočnosťou. Birmovka symbolizuje krst Duchom Svätým, teda to, čo ostatní kresťania dostávajú skutočne.

Prvotná cirkev nepotrebovala birmovku, lebo tí, ktorí uverili, dali sa pokrstiť a boli naplnení Duchom Svätým. Sk2:37-41.
Krst Duchom Svätým súvisí s prijatím Božieho Slova, s modlitbou, prijatím Ducha Svätého a Jeho darov Sk 8:15-17.

Birmovka pozostáva zo 4 úkonov.
Obnovenie krstných sľubov, vzkladanie rúk, pomazanie krizmou, modlitby veriacich.
Pomazanie „chrizma“ (nie charizma, pozor) sa nachádza v 1Jan 2:20-27. Spôsobuje ho Duch Sv. a udeľuje ho Boh! Luk 4:18-19, Sk10:37-38. Birmovku upravila do obradu cirkev, na spôsob prijímania dospievajúcich detí do náboženskej obce, odpozorovaný od židov. Volá sa Bar Micva, a Bat Micva.

Mimochodom, všetkým odporúčam i stránku Obrátený katolík, kde sú dopodrobna rozpory vysvetľované bývalým členom RKC. http://obratenykatolik.sk/

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Kde to je v Biblii? Lebo citáty, ktoré si uviedol, nie sú v rozpore s katolíckym učením.

1290 V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jednojediné slávenie s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvojsviatosť“. Ale čoraz väčší počet krstov detí, a to v každom ročnom období, a rozmnoženie (vidieckych) farností a tým aj zväčšenie diecéz už nedovoľovalo, okrem iných dôvodov, aby bol biskup prítomný na všetkých sláveniach krstu. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené,(1233) takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Ale aj on to môže robiť iba krizmou (po grécky myron), ktorú posvätil biskup.
1298 Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, ako je to v rímskom obrade, liturgia sviatosti sa začína obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov. Z toho jasne vidno, že birmovanie sa dáva do súvisu s krstom. Keď sa krstí dospelý, udeľuje sa mu hneď aj birmovanie a má účasť na Eucharistii.
V katechizme môžme nájsť mnoho ďalších paragrafov, ale nemyslím si, že je potrebné ich všetky citovať.

Mimochodom, všetkým odporúčam i stránku apologia.cz, kde sú dopodrobna chybné predstavy vysvetľované kňazom Katolíckej cirkvi. http://apo-logia.blogspotsk/
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Zjavne ti uniká podstata duchovných darov, ktoré človek obdrží nie na základe nejakého obnovovania krstných sľubov, takúto argumentáciu Písmo a ani jeho Autor nepozná. Duchovné dary, ktoré akože dostane človek Birmovkou, alebo mal by dostať, sú len výmyslom. 6iadnou ceremóniou vymyslenou človekov človek nič nezíska.

Krst má človek absolvovať vo veku, kedy je schopný si uvedomiť, pre koho sa rozhodol žiť. Vo veku zodpovednosti. Zástupný krst Biblia nepozná. Ani krstných rodičov. Sprofanovali ste výnimočnosť znovuzrodenia tým, že ste začali plošne aplikovať krst na každého novorodenca a pri tom ste vyžadovali od ich (akože) krstných rodičov, aby vám túto osobu viedla ku katolíckej viere... až do toho času, kedy ďalšou ceremóniou si ju ešte silnejšie pripútate. Na to slúži prvé prijímanie, birmovka ...

Dary Ducha svätého sa nedostávajú kvôli príslušnosti ku RKC. To by sme tu mali toľko obdarovaných, že by pápež nestačil vyhlasovať blahoslavených svätých ...

Dar Ducha svätého je o úplne niečom inom.

Mimochodom, všetkým odporúčam i stránku Obrátený katolík, kde sú dopodrobna rozpory vysvetľované bývalým členom RKC. http://obratenykatolik.sk/

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Takže podľa teba, človek, ktorý prijal dar Ducha Svätého, už nemá viac slobodu hrešiť?
26 Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, 27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. 28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; 29 uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? (Hebr 10)
Veď sa stačí pozrieť, koľko problémov v Cirkvi museli riešiť apoštoli skrze svoje listy. A ty mi chceš tvrdiť, že neprijali Ducha Svätého? Usudzujem, že si o sebe myslíš, že si blahoslavený svätý, keďže by si inak svoj výklad Biblie nepovažoval za neomylný. Je neomylný, lebo nasleduješ Ducha Svätého. Necítiš ten paradox? Každý protestant je vo svojom výklade neomylný, ale Katolíckej cirkvi právo na neomylnosť odopierate. Protestant môže byť neomylný, pápež nie.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Veď sa stačí pozrieť, koľko problémov v Cirkvi museli riešiť apoštoli skrze svoje listy. A ty mi chceš tvrdiť, že neprijali Ducha Svätého?
Kde to tvrdím? Napísal som nižšie v príspevku Ned Nov 03, 2013 18:05, že nepotrebovala birmovku, nie že nepotrebovala naplnenie Duchom Svätým:

Cit: Prvotná cirkev nepotrebovala birmovku, lebo tí, ktorí uverili, dali sa pokrstiť a boli naplnení Duchom Svätým. Sk2:37-41.
Krst Duchom Svätým súvisí s prijatím Božieho Slova, s modlitbou, prijatím Ducha Svätého a Jeho darov Sk 8:15-17.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Birmovanie označuje modlitbu Cirkvi za plné vyliatie Ducha Svätého do života pokrsteného kresťana. Na prvý pohľad nezvyklé pomenovanie sa do slovenčiny dostalo prostredníctvom nemeckého Firmung, ktoré je prekladom latinského Confirmatio, ktoré označuje "stvrdenie", "potvrdenie" (t.j. vo viere Duchom Svätým). Birmovanie je v súčasnej praxi rímskokatolíckej cirkvi zvyčajne súčasťou krstu; v prípade krstu malých detí sa ale s birmovaním čaká do dospelejšieho veku, kedy človek môže sám prijať plné rozhodnutie sa pre Krista . Východné cirkvi, vrátane východných katolíckych cirkví, udeľujú birmovanie súčasne s krstom aj u malých detí. Duch Svätý nepochybne prichádza do kresťanského života v okamihu krstu (porov. Sk 2 , 38), avšak Skutky apoštolov hovoria aj o zvolávaní Ducha Svätého skrze gesto vkladania rúk. Cirkev posiela Petra s Jánom do Samárie k obráteným, a títo "sa za nich modlili, aby aj im bol daný Duch Svätý, lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil; boli len pokrstení v meno Pána Ježiša. Peter a Ján teda na nich vložili ruky a oni prijali Ducha Svätého (Sk 8, 15-17). Na inom mieste Skutkov Pavol krstí učeníkov v mene Pánovom, a akonáhle "na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili v prorockom vytržení" (Sk 19, 6). Už v raných dobách kresťanstva cirkev dospela k záveru, že existuje modlitba za vyliatie Ducha Svätého, ktorá je odlišná od krstu. Kresťania takto prijímali plné vyliatie Ducha Svätého skrze modlitbu a vkladania rúk apoštolov alebo ich nástupcov. V neskoršej dobe sa ku vkladaní rúk pridalo mazanie olejom na znamenie toho, že kresťan je podobne ako Kristus, v ktorého bol pokrstený, "pomazaný Duchom Svätým" ( pórov. Lk 4, 18; Žid 1, 9). Toto použitie oleja je zhodné v západnej i východnej cirkvi , jedná sa teda o prastarý zvyk Cirkvi. Sviatosť birmovania je pochopiteľne založená na živote Ježišovom, na ktorého Duch Svätý zostúpil pri krste v Jordáne, keď začínal svoje verejné pôsobenie (Mk 1, 9 - 11par), ktorý po vzkriesení dýchol na svojich apoštolov so slovami: "Prijmite Ducha Svätého" ( Jn 20 , 22 ) a ktorý zoslal Ducha svätého s mocou na učeníkov na Turíce ( Sk 2 ). Boží Duch pochopiteľne veje, kedy chce a ako chce, a Boh môže darovať kresťanovi svojho Ducha aj iným spôsobom, ako o tom svedčia napr Sk 10, 47, kde bol Duch daný dokonca doteraz nepokrstenými učeníkom. Skúsenosťou mnohých katolíkov však je, že prostredníctvom birmovania Duch Svätý prichádza v plnosti do života ich viery, takže môžu zakúšať prítomnosť a moc Ducha Svätého vo svojom živote novým spôsobom.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

a akonáhle "na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili v prorockom vytržení" (Sk 19, 6)
Nepopieram tento fakt a plne sa s ním stotožňujem. Tak by to malo byť. Ale nie vždy tomu tak je. A to preto, lebo akt zostúpenia Ducha Svätého sa nedeje na príkaz KC, ani na základe objednaného aktu Birmovky. Duch svätý zostupuje na toho, kto vierou prijal Pána Ježiša ako osobného Spasiteľa. Nuž a tu mi vysvetli, ako môže vierou prijať nemluvňa Pána za svojho Spasiteľa. Je pravdou, že jazykmi hovorí od narodenia, resp. pár týždňov po narodení. Bľaboce jedna radosť a rodičia sú z toho u vytrženia. Je to však prirodzený stav, nie dôsledok krstu.

Čo sa týka zostúpenia Ducha svätého na Pána Ježiša, nestalo sa to náhodou po tom, ako požiadal Jána o krst? Takže vidieť, tú postupnosť. Viera, krst, zostúpenie DS. Všetko vzápätí. U vás to máte akosi domiešané. Krst, sedem rokov nič, potom akési prijímanie, potom birmovka, a nikde nevidím prijatie Pána Ježiša ako Spasiteľa srdcom, čo by malo byť na prvom mieste, lebo toto je zárukou spásy, veď ani lotor na kríži nemal nič z tohoto spomenutého. Nemal krst, nemal prijímanie, nemal birmovku, ale vierou, srdcom uveril a vzápätí dostal istotu večného života.

Vidíš teda, že vaše úkony sú skôr formálnymi obradmi. Kto neuverí, je už odsúdený, ale kto uverí, PREŠIEL zo smrti do života. (Nie že niekedy prejde, alebo že bude mať nádej, ale PREŠIEL!!! V tom jednom jedinom okamihu) To čo sa deje potom, že sa nechá pokrstiť, že obdrží dary Ducha Svätého, je už dôsledok viery. Nie objednanej u farára na desiatu hodinu v sobotu za účasti rodiny a blízkych či vzdialených príbuzných. Viera, to je vzťah s Bohom s Pánom Ježišom Kristom, nie s úradom, ktorý si zo sviatostí urobil obchodný artikel. Vierou žijeme vo svojich spoločenstvách, chválime Boha a žijeme kresťanský život.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Ako prijať Ducha Svätého?
Ježišov návod: 37 V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 38 Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ 39 To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. (Ján 7)
1) VERIŤ
UVERIŤ, že Ježiš je Boh!
UVERIŤ Jeho Evanjeliu o zbožštení človeka!
VERIŤ, ŽE JE MOŽNÉ to, čo Ježiš hovorí, že sa to naozaj dá, že sa človek naozaj môže v Bohu a skrze Boha stať Bohom!
VERIŤ, ŽE JEŽIŠ JE NAOZAJ TOU CESTOU A BRÁNOU, cez ktorú a v ktorom sa to skutočne dá!
2) SMÄDIŤ
NESPOKOJNÝ SO ŽIVOTOM A SMÄDIACI PO „VIAC” -to je základný postoj, bez ktorého Ježiša ANI NEZAČNEME počúvať - a nemáme tak ani možnosť rozhodnúť sa, či Mu uveríme, alebo nie...
4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. (Mt 5)
TÚŽIŤ ZMOCNIŤ SA TOHO, ČOMU SME UVERILI!
12 Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie. (1 Tim)
Znamená to TÚŽIŤ PO ÚPLNEJ PREMENE, ku ktorej nás volá Ježiš a kvôli ktorej k nám Jeho Duch prichádza!
3) PRÍSŤ...
Ani VIERA, ani TÚŽBA nemajú žiaden zmysel, ak sa nepremenia na SKUTOK, ak nezačneme konať!
22 A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23 Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24 Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. 25 Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. (Jak 1)
17 Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? 18 Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. 19 Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. (1 Ján 3)
4) ... K JEŽIŠOVI
16 Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. 17 Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. 18 Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. 19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28)
Ježiš je tam, kde sú apoštoli.
Tento pohľad silne zaznieva aj v ranokresťanskej literatúre.
Súčasne raní kresťania vnímali túto jednotu s Kristom prostredníctvom apoštolov (= biskupov) ako „životodarné spojivo”, ktorým vedie od Krista cez biskupov ku všetkým údom Jeho Tela milosť a dar Ducha.
Pre jednotu s Kristom je teda potrebné:
ZAČLENIŤ SA DO SPOLOČENSTVA VERIACICH ako do skutočnej, opravdivej, úplne novej RODINY. (1 Ti 3:14-15; Ef 2:19; 1Ko 12:12-14.20.26n; Mat 25:31-45)
BYŤ SPOJENÍ S APOŠTOLMI - čiže biskupmi a ich ohlasovaním.
5) PIŤ!
Posledné Ježišove slová sú: „Nech pije!”
Znamená to skutočne sa napĺňať Kristovým Duchom.
V praxi to znamená „poddať sa Mu” a nechať mu voľné pole pôsobnosti, NEBRÁNIŤ MU, NEVZPIERAŤ SA MU!
„Vzpieranie sa Duchu” je vážna prekážka:
51 Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. (Sk 7)
Podobne už v Starom zákone:
8 Veď povedal: „Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú! -
a stal sa im spasiteľom
9 vo všetkom ich súžení.
Nie posol ani anjel,
ale vyslobodil ich sám.
Vo svojej láske a útrpnosti
ich sám vykúpil,
zdvihol ich a nosil ich
po všetky dávne dni.
10 Ale oni sa búrili a zarmucovali
jeho ducha svätého;
preto sa im zmenil na nepriateľa,
a sám bojoval proti nim.
(Iz 63)
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Ako prijať Ducha Svätého

1. Uver v Pána Ježiša Krista a prijmi ho ako svojho osobného Spasiteľa.
2. Odovzdaj mu svoj život osobne a úprimne.

Ak toto bolo z celého srdca, úprimne, naozaj, automaticky začneš činiť pokánie, ľutovať svoj predošlý život bez Boha a vyznávať svoje hriechy, omyly, prestúpenia, zlé rozhodnutia atd...

Nuž a potom sa začnú diať veci....

3. Dostaneš Utešiteľa, Ducha svätého. Ten ťa bude nielen povzbudzovať, ale i usvedčovať. Bude Ťa nielen viesť, ale bude Ti ukazovať Tvoj predošlý život ako v zrkadle, vždy keď otvoríš Bibliu. Čo viac, bude Ti ukazovať aj Milosť akej sa Ti dostalo ospravedlnením na Kríži.

Toto všetko v Tebe vypôsobí, že sa budeš chcieť Pánovi páčiť, podobať sa mu, stávaš sa Jeho učeníkom po tom ako si sa vierou stal Božím dieťaťom, jeho ovečkou, ktorú už z Jeho ruky nemôže nikto vytrhnúť.

Už nechceš hrešiť, už ani nemôžeš, a ak aj do nejakého hriechu padneš, okamžite to budeš vedieť a budeš volať k Pánovi a činiť pokánie, úprimne ľutovať.

V tom istom čase ako si obdržal Ducha Svätého budeš chcieť túto radostnú zvesť svojej záchrany a spasenia oznámiť celému svetu, minimálne všade tam, kde sa nachádzaš.

Začal si žiť život spaseného, vďačného, rozdávajúceho i druhým lásku a nekompromisne budeš stáť za svojím Spasiteľom.

Takto som to prežil ja, takto to prežilo nespočet iných mojich bratov a sestier. Bez birmovky, bez utiekaniu sa ku inštitúcii RKC a bez dodržiavania svetských nariadení ... Myslím si, že v mnohom čo si napísal sa v podstate zhodujeme. Ja som ti popísal praktickú stránku, ty si to objasnil z hľadiska zasľúbení v Písmach.

Nechápem však, prečo povyšujete ceremóniu - Birmovku - nad skutočný kontakt, znovuzrodenie, ktoré musí prísť a vždy príde, ak človek úprimne a osobne volá k Bohu, uzná a prijme Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a odovzdá mu svoj život. Ak by toto človek aj z vašich radov robil, nepotreboval by obrad, ale mal by živý vzťah s Kristom.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Počas rozhovoru so skupinou amerických biskupov pápež Ján Pavol II. povedal: „Niekedy dokonca aj katolíci stratili, alebo dokonca nikdy nemali možnosť prežiť osobné stretnutie s Kristom – nie s Kristom ako obyčajným „vzorom“, alebo „hodnotou“, ale Živým Slovom – cestou, pravdou a životom.“ (L’Osservatore Romano 24. 3. 1993).

Belgický kardinál Godfried Danneels poukazuje na to, že v Katolíckej Cirkvi sa kladie prílišný dôraz na iné veci, než je osobné stretnutie s Bohom. Vraví: „Nemáme dostatok živej skúsenosti, obávame sa nadprirodzena,… donekonečna sa zaoberáme morálnymi exhortáciami, napomínaním a prehnaným zdôrazňovaním správneho výkladu učenia. V posledných rokoch sa kresťanstvo prakticky zredukovalo na morálny systém… Mnohí sú rozčarovaní týmto druhom tvrdošijného moralizátorstva a idú hľadať pokoj niekam inam.“ (Christ or Aquarius?). A v decembri 1991 píše: „Mnohí naši veriaci vo farnostiach, v školách a v hnutiach sú silne pripútaní k hodnotám evanjelia, najmä k tým, ktoré sa väčšinou zhodujú u väčšiny ľudí dobrej vôle: spravodlivosť, pokoj, solidarita, rešpekt voči stvoreniu. Ale tento kult hodnôt je oddelený od kultu živej Kristovej osoby… Také kresťanstvo, zredukované na etiku, dlho nevydrží… Etika bez mystiky, morálka odtrhnutá od modlitby a sviatostného života, aj keď sa ešte podobá na živé telo, je len zborom múmií, ktorých osudom je popol, najmä ak sa na ne človek zblízka pozrie.“

Viedenský arcibiskup kardinál Groer hovorí: „Je obrovskou chybou cirkví, keď hovoria najmä o hodnotách. V Evanjeliu sa nikdy neobjavuje pojem „hodnoty“. Keď rozpráva o pokladoch v Nebi, Kristus nehovorí o „hodnotách“, ale o … samotnom Bohu ako o osobnej skutočnosti.“

Nigérijský kardinál Arinze, prezident Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, hovorí: „Cieľom evanjelizácie je pomôcť jednotlivcovi osobne spoznať Ježiša Krista.“ A prefekt Kongregácie pre otázky viery kardinál Ratzinger zdôrazňuje: „Kresťanská viera je vo svojej podstate stretnutím so živým Bohom!“

Možno aj my sami sme obeťami tohto trendu: od narodenia nám do mysle boli vštepované hodnoty a zásady. Naučili nás recitovať modlitby a naučili nás, kedy to konať. Naučili nás, čo máme kedy robiť a čo nie. Kedy chodiť do kostola. Priviedli nás na 1. sv. prijímanie. Na birmovku. Ale možno nás nikto nikdy nepriviedol k živému Bohu…

Áno, my vieme, že „tam hore“ je nejaký Boh. Že tam je nejaký Ježiš. Ale to je „tam“… Sú to veličiny – asi ako prezident, či minister – ktorí tam sú, ale nikdy sme ich nestretli. Sú príliš ďaleko. A vnímame ich skôr ako princíp, alebo zákon. Nie ako suseda, priateľa, či dokonca člena rodiny…

Známy český teológ Tomáš Špidlík už dávnou poukázal na obrovský omyl, ktorý sa v našej kresťanskej Európe zrodil: presvedčenie, že ľudí je možné zjednotiť okolo nejakého dokonalého zákona, nejakej univerzálnej idei. Ale to sa nedá. Ľudia sa môžu zhromaždiť iba okolo konkrétnej osoby, ktorá môže byť a spravidla aj je stelesnením nejakej idei, či princípu – ale v prvom rade je veľmi živá a konkrétna. Môžeme to vidieť napr. na Matke Tereze: Vari ľudia okolo nej nepoznali Evanjelium? A Jeho príkaz Lásky? Ale poznali! A predsa sa „pohli“ k činu a vytvorili mocné dielo až vtedy, keď sa objavila živá osoba, Matka Tereza, v ktorej tieto slová ožili, v ktorej mohli Božiu lásku uvidieť a dotknúť sa jej a okolo ktorej sa mohli zhromaždiť.

Pamätáme sa na Ježišove slová: „20 Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20)? Určite! Lenže dnes si ich všimnime trochu „obrátene“: Ľudia sú zhromaždení len vtedy a tam, kde som ja medzi nimi. Inými slovami – spoločenstvo sa môže zhromaždiť iba okolo živého Krista. Spoločenstvo je teda na jednej strane zhromaždenie ľudí, ktorí sa osobne stretli s Ježišom Kristom a zhromaždili sa okolo Neho ako Jeho učeníci; a na druhej strane práve preto, že je medzi nimi Ježiš, sa môže stať aj pre iných ľudí miestom osobného stretnutia s Ježišom. A práve preto spoločenstvo môže vydávať svedectvo o tom „čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali“ (1 Jn 1,1).

Toto stretnutie vtláča nezameniteľný ráz všetkým kresťanským spoločenstvám. O čo ide? O niečo, čo by sme mohli nazvať istotou spásy:

Ak by kresťanstvo bolo na úrovni zákona, potom by naša spása bola ešte kdesi v budúcom nedohľadne. O tom, či budeme, alebo nebudeme spasení, by rozhodovalo to, či budeme plniť povinnosti, ktoré nám zákon ukladá a tak si ju zaslúžime, alebo či sa nám to nepodarí a namiesto spásy tak budeme potrestaní. Celý život by sme vlastne žili vo veľkej neistote a v strachu, pretože by sme sa stále pýtali: Som už dosť dobrý? Zaslúžil som si už spásu? Alebo ešte nie? Budem spasený? Alebo zatratený? A priznajme si – koľko ľudí okolo nás v tomto stave aj naozaj žije? Asi by sme ich našli veľmi veľa…

V takejto situácii by sme určite nemali veľa priestoru pre radosť. Skôr pre strach, úzkostlivosť a škrupulantstvo. Presne také, aké vidíme v Ježišovej dobe medzi farizejmi. Alebo dnes u ľudí, ktorí sa usilujú presvedčiť seba aj iných o tom, že sú bez hriechu, alebo sa vŕtajú v takých smiešnych maličkostiach, ako že sa nepomodlili všetky modlitby na kolenách, ale posediačky a podobne…

Kresťanstvo ale stojí na osobe Ježiša Krista, ktorý vraví: „Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.“ (Zjv 21,6). Živá voda pochádza od Krista. Nepramení v zákone, ani v morálnych zásadách. Pramení v živej a konkrétnej osobe zmŕtvychvstalého Ježiša Krista! Známy nemecký evanjelizátor Wilhelm Busch hovorí: „Taký starý farár ako ja … počúva v priebehu rokov stále tie isté ošúchané frázy: „Pán farár, stále rozprávate o Ježišovi. To už je fanatizmus. Je predsa úplne jedno, akého je človek náboženstva. Hlavne, že má bázeň pred niekým vyšším, neviditeľným“. Priatelia, to všetko je však jeden veľký omyl! … Je len jediná viera, s ktorou sa dá správne žiť a zomrieť: je to viera v Ježiša Krista. … K Božím príbytkom sú len jedny dvere – Ježiš!“

Táto spása je naviac zadarmo! Úplne zadarmo! Pre všetkých? Áno! Ježiš vraví: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije… A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“ (Jn 7,37; 6,37). Platí to aj pre hriešnikov? Ježiš hovorí: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9,13b). A Pavol apoštol píše: „všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“ (Rim 3,23n).

Ako môžeme túto spásu získať? Jednoducho: púhym uverením Ježišovi Kristovi. Nie vierou v to, že ak budem dobre a poctivo žiť, tak sa raz vďaka tomu spasím. Nie vierou v to, že nejaké obrady, alebo nejaký životný štýl ma spasí. Ale vierou v živú a konkrétnu osobu Ježiša Krista, ktorý mne osobne ponúka spásu a Božie synovstvo úplne zadarmo ako Dar!!!

Kedy tento Dar dostaneme? Omyl – my sme ho už dostali! My ho už máme! My už sme spasení!!! Neveríte? Pozrite si, čo o tom vraví Biblia:

Ján evanjelista vraví: „12 Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno.“ (Jn 1,12). A kedy sa tými Božími deťmi staneme? Vo svojom liste Ján píše: „1 Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. 2 Milovaní, teraz sme Božími deťmi“ (1 Jn 3,1n). Podobne Pavol apoštol píše: „16 Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia.“ (Rim 8,16n). Nie: budeme, ale: sme! A môže byť Božie dieťa – Boží syn – azda zatratený? Nemôže! Naopak – Boží syn je predsa ten, ktorý prichádza z Neba a žije v Nebi. Preto Pavol píše: „Naša vlasť je v nebi!“ (Flp 3,20). A Ježiš, keď sa Jeho 72 učeníkov vrátilo z misijnej cesty, im hovorí: „20 No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ (Lk 10,20). Zapísané v Nebi. Už teraz! Veď v Ježišovi si nás Boh „ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; 5 On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi 6 na chválu a slávu jeho milosti.“ (Ef 1,4–6). Ešte sme ani na svete neboli, ešte sme ani nejestvovali – a už boli naše mená zapísané v Nebi a už tam bol pre nás pripravený „príbytok“!

Prečo teda mnohí tento Dar ešte nemajú?

Lebo ešte neuverili Ježišovi! Kľudne si to predstavte takto:

Predstavte si, že strašne súrne potrebujete 10 000 000 korún! Veľa, že? A nemáte ich. A predstavte si, že sa o tejto vašej núdzi dozvie nejaký veľmi bohatý človek. A bez veľkých rečí vám tie peniaze prevedie na váš bankový účet. A keď k nemu prídete s prosbou, aby vás podporil, tak vám povie: Načo? Veď vy tie peniaze už dávno máte na svojom účte! Vyberte si ich odtiaľ! Ale vy mu neuveríte a poviete mu: Nerobte si zo mňa blázna, ja predsa úplne isto viem, že na účte mám presne 315,- korún! Ale on vám povie: Len choďte do banky a vyžiadajte si v pokladni, aby vám z vášho účtu vyplatili 10 000 000,- korún!

Čo by ste urobili? Ak mu neveríte, poviete si: to je blázon! A do banky nepôjdete. Veď načo aj? Viete predsa presne, že na účte sú púhe tri stovky… Hádam si tam nebudete robiť zbytočný trapas! A pritom ani netušíte, že tie peniaze tam už naozaj sú! A nepresvedčíte sa o tom skôr, kým neuveríte, že vám vraví pravdu a do tej banky nepôjdete!

Takto nejako funguje spása. Ježiš vraví: „16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16). A čo znamená uveriť? Ježiš vraví: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.“ (Mk 11,24). Takže – Ježiš mi vraví: Ty už si Boží syn, ty už si spasený, v tebe už je Boží život! Už teraz, lebo si pokrstený a obdarovaný! A na mne je, aby som tomu uveril a povedal: Ja naozaj som Boží syn! Nie nejaký človiečik, služobníček, nejaký „nikto“, ale skutočne a reálne Boží syn!!! Už TERAZ!!! SOM!!! Skutočný, pravý, nefalšovaný Boží syn v plnom zmysle tohto fantastického slova! A čo sa stane? „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať!“ V tom okamihu sa vo mne tento nový život aj skutočne a reálne prebudí a začne naplno pulzovať ako nová a uchvacujúca skutočnosť! Stačí naozaj iba uveriť a namiesto špekulovania, či azda raz budeme spasení, alebo nie, začať proste žiť a „používať“ to, čo už dávno máme! A namiesto neustáleho prosenia o Božie Dary začať skôr chváliť, velebiť a ďakovať Bohu za to, že nám ich už dávno v Kristovi všetky daroval!

Odtiaľ pramení to sebavedomie, ktoré môžeme vidieť napríklad u Petra, keď uzdravuje chorého pri Krásnej bráne: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3,6). Čo mám, to ti dám! Peter vie, že má synovstvo, má moc Ducha, on JE synom Boha a preto má moc uzdravovať. Preto vraví: „Dávam ti to, čo mám!“ Odtiaľ pramení radosť, ktorá je znakom kresťanstva, radosť zo spásy. Preto Peter píše: „8 Vy ho (Ježiša) milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, 9 že dosahujete cieľ svojej viery - spásu duší.“ (1 Pt 1,8n). Všimnime si: dôvodom na radosť je to, že už teraz dosahujeme svoj cieľ – spásu! Môžeme preto žiť v radostnej istote!

Odtiaľ nakoniec pramení aj sloboda k evanjelizácii. Keby sme si museli spásu ešte len zaslúžiť – potom by sme sa museli v prvom rade usilovať o svoju vlastnú spásu a záchranu a nemali by sme asi veľa času starať sa ešte aj o iných. Ale my už teraz sme spasení a zachránení! Už teraz v sebe žijeme Boží život a už teraz sme Božími synmi. A hlavne máme istotu, že nás nik nevytrhne z Božej ruky (Jn 10,28n) a toto dedičstvo nám patrí naveky! A preto máme dosť času i síl venovať všetky svoje schopnosti tomu, aby sme aj iným pomohli s vierou prijať Dar, ktorý im Ježiš už dávno získal na dreve kríža a dávno daroval vo svojej láske!

Všetci vieme, že v centre kresťanstva stojí živá osoba Ježiša Krista. Boh je ten, kto je všetkým a na kom záleží. Nebo nie je nič iné, než spoločenstvo Lásky s Bohom v Ježišovi Kristovi. A byť kresťanom nie je nič iné, než sa naučiť žiť toto spoločenstvo a vstúpiť do tejto bytostnej jednoty s Bohom. Kresťanstvo tak nie je ničím iným, než osobným vzťahom s Bohom, s Otcom, s Ježišom, s osobou Ducha Svätého. Skutočné kresťanstvo je osobný vzťah!

Všimli sme si to?

V našom svete o kresťanstve vravíme ako o náboženstve, nie ako o vzťahu k živému Bohu. Lenže – čo je potom takéto kresťanstvo? Kresťanstvo oddelené od Boha? Nič. Takto chápané kresťanstvo – a svet slovo „kresťanstvo“ i „náboženstvo“ takto chápe – nie je ničím iným, než mŕtvym súborom nástrojov a pomôcok na hlbšie zjednotenie sa s Bohom v Ježišovi Kristovi. Je to živý Boh, ktorý spôsobuje, že tieto mŕtve nástroje vedia sprostredkovať život – práve tak, ako ruka chirurga spôsobí, že chladný a mŕtvy skalpel a nožnice a všetky tie neživé inštrumenty dokážu zachrániť život.

Pokojne si ho predstavme ako vodovodné potrubie. Alebo ako tanier a príbor a servítky a sviečku na stole. Všetko toto sú nástroje. Vodovodné potrubie je nástroj, ktorým sa privádza životodarná voda, ktorá osviežuje, zaháňa smäd, očisťuje… A tanier je tu na to, aby sa na ňom ocitla šťavnatá, chrumkavá pečienka a vábivá obloha a čerstvý, bielučký a voňajúci chlieb, jedlo, ktoré posilňuje človeka a zaháňa hlad.

Aký význam má vodovodné potrubie tam, kde nie je voda? Taniere a príbory tam, kde niet čo jesť? Môžu trubky v stene zahnať smäd a zachrániť život? Môžu porcelánové taniere a strieborné príbory zahnať hlad a zachrániť život?

Aký význam má náboženstvo, kresťanstvo – ak nie je prítomný Boh? Môže samotné kresťanstvo, tento mŕtvy nástroj, niekoho oživiť a spasiť? Zahnať smäd a hlad nášho srdca?

Lenže práve toto sa okolo nás deje: sme svedkami toho, ako okolo nás „žije“ náboženstvo bez Boha…

Známy mysliteľ C. S. Lewis [Luis] vo svoje knihe Veľký rozvod píše: „Existovali aj ľudia, ktorí sa tak veľmi usilovali dokázať existenciu Boha, že ich Boh sám už ani nezaujímal. Boli aj takí ľudia, ktorí sa tak angažovali v misiách a v šírení kresťanstva, že nakoniec ani nemali čas myslieť na Krista. Lepšie to možno môžeme vidieť na prirodzených veciach. Nikdy si napríklad nevidel náruživého zberateľa, ktorý vlastní spústu prvých vydaní kníh aj s podpismi autorov, ale už stratil chuť ich čítať? Či si sa nikdy nestretol s takým organizátorom dobročinných akcií, ktorý už stratil všetku lásku k chudobným?“

Pretože aj náboženstvo a kresťanstvo sa môže v každom z nás premeniť na formu sebeckej sebarealizácie…

Úplne nádherne to môžeme vidieť na postavách mnohých teológov. Majú obrovské vedomosti a poznanie, vedia o Kristovi naozaj veľa – teda o tom, čo na zemi žil, konal a hovoril – ale pritom vôbec nepoznajú Krista! Nikdy sa s Ním nestretli! A mnohí sú uždokonca úplne neveriaci… Keď ich počúvame hádať sa a diskutovať, nedvojak nás napadne myšlienka: prečo sa na to Ježiša v modlitbe jednoducho neopýtajú? A odpoveď je jednoduchá: potom by sa už nemali o čom hádať a v čom pátrať… Oni nie sú zamilovaní do Krista. Oni sú zamilovaní do svojej teológie, do svojej sebarelizácie, do svojich teórií… a na Ježišovi, tom živom a skutočnom, im ani veľmi nezáleží. Je mimo oblasti ich záujmu…

Môžeme vidieť kňazov, ktorí sú tak zabratí do svojej pastorácie a svojich úžasných nápadov a aktivít, že tiež nemajú čas na Boha a na stretnutie sa s Ním. Možno sa už ani nemodlia – nestíhajú… Namiesto do Ježiša Krista sú zamilovaní do svojich plánov a programov a aktivít a ak nevychádzajú – a bez Ježiša ani nemôžu! – tak sa ľutujú, smútia, sťažujú sa na zlých farníkov a nefunkčné cirkevné programy a na zlé časy…

Môžeme vidieť „veriacich“, ktorí sa celé roky so záľubou venujú „náboženskej praxi“: vytvoria si súbor modlitieb, ktoré verne odriekajú. Chodia s hodinkovou pravidelnosťou na každú sv. omšu. Doma zbierajú obrázky a sochy Pána Ježiša a Panny Márie. Sú tak zabratí do tejto svojej náboženskej činnosti, že si ani nemajú kedy všímať Ježiša. Namiesto Neho neustále kontrolujú seba a stále sa starajú: robím to svoje dostatočne dobre? Som dobrý? Plním všetko? A keď sa im zdá, že si všetko plnia (pravda to nie je, ale oni sami seba o tom presvedčia…), tak sa spokojne usmejú a povedia si: „Veď si všetko spravodlivo plním, nemám žiadne také hriechy…“ Ježišov názor ich veľmi nezaujíma. Jednak by mohol narušiť ich spokojnosť, že, a jednak ani nemajú čas sa Ho na to pýtať. Veď sú úplne pohltení a zaneprázdnení recitovaním litánií, obetovaním sa, postením, čítaním katolíckych novín a Posla a Zrna a chodením do spevokolu a staraním sa o prípravu birmovancov…

Toto je nebezpečenstvo, ktorému musíme čeliť všetci a uvedomovať si ho.

V striktnom zmysle kresťanstvo nejestvuje. Jestvuje len živý Boh. Nejestvuje „praktizovanie kresťanstva“. V podstate hovoriť o niekom ako o „praktizujúcom katolíkovi“ je nezmysel – rovnaký, ako hovoriť o „praktizujúcom milencovi“ a pod. Kresťanstvo je vzťah a je možné tento vzťah iba žiť a byť v ňom: celý a bytostne.

Všetko ostatné má význam len ako súčasť tohto vzťahu: Sú kresťania, ktorý vzývajú Máriu a sú takí, ktorí to neuznávajú. Sú kresťania, ktorí sú denne na sv. omši a sú kresťania, ktorí sv. omšu ani nepoznajú. Sú kresťania, ktorí sa modlia ruženec a iní, ktorí sa ho nemodlia. Ale medzi jednými i druhými nachádzame ľudí, ktorí majú osobný vzťah s Bohom, ale tiež aj ľudí, ktorí ho nemajú. Ale záleží práve na tomto vzťahu. Voda sa dá priviesť pohodlne vodovodnou trubkou, s námahou v o vedre, a úplne mizerne v lopúchovom liste. Ale pre človeka, trpiaceho smädom, je dôležité, že niekto tú vodu priniesol! Budovať spoločenstvo s Ježišom sa dá luxusne s pomocou sviatostí a všetkých nástrojov, ktoré Boh dal, ale aj menej luxusne iba so samou modlitbou, Bibliou a Večerou Pána, alebo aj mizerne kdesi v moslimskom svete, kde o Ježišovi nebolo nikdy ani len dobre počuť… ale rozhodujúci je vzťah s Ježišom. On je Život. On je Cesta i Pravda. On, živá osoba, živý Ježiš!

Pozrime sa teraz okolo seba: nevidíme to naprosto jasne?

Duch Svätý od II. vatikánskeho koncilu mocne vanie v Cirkvi i mimo nej a všetkých nás volá k obnove a premene. Ale niektorí ľudia si povedia: ja to neuznávam, ja mám svoje presvedčenie, ja si žijem kresťanstvo podľa svojho, tak, ako som sa to kedysi naučil…

Pripravujete sa na sviatosti – napríklad na birmovanie – a namiesto ľudí, ktorí sršia spoločenstvom s Duchom Svätým, vás učia a pripravujú ľudia, ktorí sa naučili nejaké vedomosti, ale Boha nikdy nestretli. A neučia vás, ako sa dôverne zblížiť s osobou Ducha Svätého, ale učia vás rôzne nie zbytočné, ale ani nie podstatné vedomosti – namiesto toho, aby vás priviedli k živému Bohu!

Kňaz sa pripravuje na kázeň a namiesto rozhovoru s Ježišom študuje mŕtve knihy. Kresťan sa ide modliť a namiesto rozhovoru v spoločenstve s Bohom si otvorí knižku a niečo z nej prečíta: nejaké litánie, modlitbičku…

Namiesto nasledovania Ježiša a načúvania Jeho hlasu sme sa sústredili na „praktikovanie“ akéhosi zvláštneho „kresťanstva“, kde namiesto Ježiša Krista stojí v centre ako absolútna a najdôležitejšia modla dochádzka na nedeľnú omšu, prihlásenie detí na náboženstvo a nejedenie mäsa v piatok.

Namiesto ohlasovania Evanjelia a spoliehania sa na Ježišovu Moc, ktorú prisľúbil, sa snažíme „kresťanstvo“ presadzovať radšej prostredníctvom zákonov a nariadení a organizačných smerníc a budujeme administratívu a organizáciu a štruktúry… Ešte aj „fara“ sa stáva „farským úradom“ a farnosť – slovami sv. Otca „bratské spoločenstvo, pohostinný dom“ – sa stále viac stáva „právnickou osobou“ a „organizačnou jednotkou“, „územím“ a pod. …

Koľko takýchto príkladov môžeme okolo seba nájsť? Veľa? Asi hej, pretože toto pokušenie je stále medzi nami. A jeho nebezpečenstvo, zákerné nebezpečenstvo, spočíva v tom, že opúšťame Krista v prospech svojej sebarealizácie a pritom si stále myslíme, že vlastne všetko toto robíme v skutočnosti pre Krista a že vlastne Kristovi slúžime! A pritom jediný, komu slúžime, sme my sami a naše sebauplatnenie… A kostoly sú potom plné „praktizujúcich veriacich“ a „horlivých kňazov“, ktorí majú jedinú „chybičku“: nikdy nestretli živého Ježiša a nevstúpili s Ním do spoločenstva!

Je treba veľa odvahy a sebaúprimnosti, aby sme v sebe tento jed odhalili a dokázali ho v Ježišovej moci zničiť. A aby sme sa rozhodli vstúpiť do opravdivého kresťanstva, ktoré je živým Kristom a z našej strany živým, nevyspytateľným, dynamickým a pretvárajúcim životným vzťahom lásky ku Kristovi!

Je naozaj potrebné z nášho života rázne odstrániť toto „Náboženstvo bez Krista“ a namiesto neho sa otvoriť živej osobe Ježiša Krista!
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Úprimne ti poviem, že som neprečítal viac ako tri odstavce.

Odpovedz mi z vlastnej skúsenosti na:

Kedy si ty osobne obdržal Ducha Svätého?
Ako sa to stalo?
Čo sa po tomto okamihu zmenilo?
Ako sa Duch svätý prejavuje v tvojom živote prakticky? Uveď nadprirodzené, alebo na 90 percent isté zásahy z vyššej moci Ducha u teba konkrétne.

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Simon, zabudol si mi ešte odpovedať, zopakujem otázky:

Kedy si ty osobne obdržal Ducha Svätého?
Ako sa to stalo?
Čo sa po tomto okamihu zmenilo?
Ako sa Duch svätý prejavuje v tvojom živote prakticky? Uveď nadprirodzené, alebo na 90 percent isté zásahy z vyššej moci Ducha u teba konkrétne.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Nezabudol som odpovedať. Prečo asi mlčím? O sebe môžem napísať len toľko, že:
Neverím Bohu
Keby som naozaj veril, že po tomto živote nasleduje večný život, kvôli ktorému žijem na Zemi, neustále by som o tom premýšľal a moje srdce by túžilo po tomto novom živote. Pripadal by som si ako cudzinec, pripravujúci sa na návrat do vlasti, ktorá je v Nebi. Ale ja sa namiesto toho cítim na tomto svete ako doma, usadzujem sa tu a vôbec nemyslím na to, že by som mal tento svet opustiť. A aj keď o niečom vyznávam, že tomu verím, vyznáva to iba môj rozum – ale moje srdce verí niečomu úplne inému. Moje srdce neverí, že moja duša je nesmrteľná – inak by sa triaslo obavou a hrôzou z toho, že môže byť zatratená! Moje srdce neverí ani v Nebo – inak by plesalo a jasalo pri myšlienka na smrť a návrat do Neba. Moje srdce neverí, že Biblia je slovo živého Boha – inak by sa triaslo hladom a smädom po Slove živého Boha. A preto aj svojimi skutkami žijem ako každý iný človek na zemi, ktorý verí, že jestvuje len to, čo vidí a popiera Boha. Keby som veril Božiemu Slovu, nemohlo by to tak byť – veru, aj život by som s radosťou položil, len aby som dosiahol Božiu spásu – mne je ale zaťažko obetovať sotva pár chvíľ času, nieto ešte peňazí… Keby som naozaj veril Bohu a dôveroval Mu, nebál by som sa obetovať a darovať Mu celý svoj majetok, svoje zdravie, život, kariéru a nechal by som sa vo všetkom viesť len a len Jeho svätou vôľou a tú by som dychtivo hľadal v modlitbe a v Božom Slove. Ale ja si namiesto toho riadim svoj život sám, všetko chcem radšej sám ovládať a kontrolovať a od Boha chcem iba to, aby plnil moje želania podľa mojich predstáv. A ak sa zdá, že sa má na mne splniť Božia vôľa, mám strach, lebo sa bojím toho, čo Boh môže so mnou vykonať. Ba najradšej som vtedy, ak Boh do môjho života nijako nezasahuje a keď sa všetko odvíja podľa mojich sebeckých predstáv. Teda vôbec Mu nedôverujem. Veru, skôr to vyzerá, že Ho považujem za akéhosi nepriateľa, ktorého len čo najmenej vpúšťam do svojho života a vždy sa pýtam: „A toto ešte musí? A aj toto?“ Keby som veril, že v Božom Slove ku mne prichádza a je v Ňom prítomný živý Kristus, večné Slovo Otca, denne by som čerpal silu a útechu z čítania a modlenia Jeho slov. Ale ja namiesto toho Bibliu zanedbávam a mnohokrát si na ňu ani nespomeniem. Ba možno ju ani nemám a pripadá mi „príliš drahá“ – pričom omnoho viac peňazí vydávam na množstvo iných vecí, ktoré ale považujem za potrebné – a Bibliu za nepotrebnú!
Nemilujem Boha
Keby som Ho miloval, bez prestania by som na Neho myslel s radosťou v srdci. Každá myšlienka na Boha by ma napĺňala potešením. Ale ja namiesto toho omnoho radšej premýšľam o svetských veciach a uvažovanie o Bohu ma často napĺňa iba nudou. Keby som Ho miloval, tak rozhovor s Ním v modlitbe by ma sýtil a napĺňal – ale ja sa nielen že neutešujem modlitbou, ale pri nej bojujem s nechuťou, s lenivosťou, som roztržitý, často modlitbu vynechávam a som neraz ochotný zaoberať sa čímkoľvek iným, len aby som sa vyhol modlitbe. A keď sa modlím, každá minúta sa mi vlečie a ja pozerám na hodinky, kedy už skončím. Ba ak sa mi zdá, že ma modlitba dnes „akosi nenapĺňa“, tak s ňou aj skončím. Človek, ktorý miluje, má neustále na mysli svojho milovaného – ale ja v modlitbe myslím na Boha sotva pár okamihov, nanajvýš hodinku – a zvyšných 23 hodín myslím na svet, ktorý milujem omnoho viac, ako Boha. Keď sa s inými ľuďmi rozprávam o svetských veciach a o klebetách, cítim potešenie – ale ak sa mám zhovárať o Bohu, cítim sa nesvoj a radšej sa tomu vyhnem. Dychtím po všelijakých novinkách v politike, v športe, v tom, čo ma zaujíma, kupujem noviny a časopisy – ale ako málo hľadám poučenie o Bohu a Jeho Ceste. Boha samotného považujem za niečo vedľajšie, čomu sa venujem až vtedy, keď na to zvýši čas a všetko ostatné a dôležitejšie som už vykonal. Dôkazom toho, že nemilujem Boha, je nakoniec aj to, že vôbec netúžim splniť Božie túžby a želania (porov. Jn 14,15). Keď zhreším, nenapĺňa ma to smútkom a bolesťou nad tým, ako môj hriech zraňuje Božiu Lásku – nanajvýš ak cítim strach z trestu! Ba nazývam Božiu vôľu iba povinnosťami a príkazmi a usilujem sa pred nimi unikať – ba možno sa o ne ani vôbec nezaujímam a sú mi úplne ľahostajné! Namiesto toho hľadám iba svoje záujmy a Boha považujem za dobrého vtedy, ak On slúži mojim túžbam a želaniam.
Nenávidím svojho blížneho
Nielenže nedokážem položiť svoj život za svojho blížneho (1 Jn 3,16), ale neobetujem sa ani pre jeho česť, dobro, spásu… Keby som miloval svojho blížneho, jeho šťastie by napĺňalo šťastím aj mňa a jeho bolesť by napĺňala utrpením aj moje srdce. Ja ale pri šťastí a úspechu druhého cítim často závisť a pri jeho bolesti a utrpení si ju alebo ľahostajne nevšímam, alebo sa z nej ešte aj škodoradostne radujem! Nezaujíma ma spása blížneho a namiesto zvestovania Evanjelia a pomoci hriešnikom ich radšej posudzujem a povyšujem sa nad nich. Svoj vzťah k druhému meriam svojim prospechom a zdráham sa dávať viac, než dostávam a stále staviam hranice, za ktoré nemienim ísť. A ak druhému aj pomôžem, nerobím to často z lásky k nemu, ale zo sebectva, aby som sa ja nemusel dívať na jeho utrpenie a aby som mal dobrý pocit zo svojej vlastnej dobroty. Preto ma vôbec nezaujíma utrpenie tých, ktorí sú ďaleko a ktorých bolesť nevidím, hoci o nej dobre viem. A preto ma zroní a nahnevá, ak niekto moju „dobročinnosť“ neocení poďakovaním a vďačnosťou!
Som plný pýchy a sebectva:
Keď u seba vidím niečo dobré, dávam to najavo a teším sa, keď ma oceňujú. Navonok možno aj ukazujem pokoru, ale len preto, aby som pred inými vyzeral čnostnejšie a nemám rád skutočné poníženie. Svoje nedostatky zakrývam a svoje chyby ospravedlňujem – hoci to isté u iných odsudzujem a kritizujem! Ak je na mne niečo dobré, som na to pyšný, lebo je to moja zásluha. Ale ak je niečo zlé, tvrdím, že na vine je určite niekto iný, alebo niečo iné! Nemám rád ľudí, ktorí mi nelichotia, ktorí ma kritizujú, napomínajú, nesprávajú sa podľa mojich predstáv… a mám rád tých, ktorí ma oceňujú, vychvaľujú, obdivujú… Ak sa o niečo usilujem, vždy sledujem svoje ciele: zisk, prestíž, ocenenie, pochvalu, vďačnosť… Stále zo seba robím modlu, ktorej slúžim: investujem do seba väčšinu svojho času, svojich síl, peňazí – len aby som sám pred sebou vyzeral dobrý! Usilujem sa zapôsobiť na iných a ohromiť ich svojimi rečami, oblečením, zručnosťami, postavou, umením, vedomosťami, prácou, kariérou… Som rád, keď v niečom zvíťazím a ukážem, že som lepší ako tí, čo prehrali! Mám rád, keď mám moc a som dôležitý a mám rád slávu a obdiv. Kvôli sebe dokážem urobiť aj najväčšie divy a podstúpiť aj najväčšie obety. Ba aj náboženstvu a Bohu sa venujem iba kvôli sebe, lebo chcem, aby Boh plnil moje túžby a bojím sa Jeho trestu. Inak ma Boh veľmi nezaujíma. Ak je moja pýcha zranená a som ponížený, nechce sa mi často už ani žiť, som urazený a svet okolo mi lezie na nervy! Teda naozaj som pyšný a sebecký – a dôkazom toho je aj to, že si toto všetko vôbec nepriznávam a ak – tak len ťažko a s veľkými omluvami a výhovorkami.

Aké smiešne, keď slepý chce byť vodcom!
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Takže, obrátenie si nezažil, Ducha Svätého nepoznáš, Keďže nebol žiaden okamih obátenia, nezmenilo sa nič, len si logicky zdôvodňuješ svoju orientáciu vo viere. A keďže sa u teba neprejavuje Duch Svätý prakticky, tak sem len kopiruješ a kopíruješ tak ako aj tento posledný príspevok zo stránky:

www.inky.sk/Viera/Bunkove.....

Mal by si začať volať k Bohu, priateľu :roll:

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Lk6,26: Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

Netúžim potom, aby si ma chválil Pavel.

2Kor5,12: Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci.

Flp1,26: aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Ježišovi Kristovi, keď zasa k vám prídem.

Áno, chválim sa poznaním človeka, ktorý naozaj pozná Pána. Chválim sa slovom, ktorým Svätý Duch ku mne hovorí. A nie je to len Písmo, ale aj články tohto požehnaného kňaza. Ak môžem kopírovať Písmo, môžem kopírovať aj Božie slová, ktoré nie sú v Písme.

2Kor11,30: Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.

2Kor12,9: ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.

Gal6,4: Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v sebe, a nie pred iným.

Gal6,14: Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Odpusť mi Pavel, ale ja o sebe pekne hovoriť jednoducho nedokážem. Viem o sebe len to, že som hriešnik presne taký ako v tom zrkadle. Nemám čím by som sa chválil, iba ak svojimi hriechmi.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Ak môžem kopírovať Písmo, môžem kopírovať aj Božie slová, ktoré nie sú v Písme.
Božie slová, ktoré nie sú v Písme nepoznám. A z čoho tu kopíruješ, to sú nejaké pochybné učebnice katolicizmu.

Je zaujímavé, že Birmovku pokladáte za moment kedy človek obdrží Ducha Svätého. Ďalej je zaujímavé, že po tomto obrade mi nevieš vysvetliť, či si Ducha Svätého dostal, nevieš čo sa od toho okamihu v tvojom živote zmenilo, ani nevieš odpovedať, ako sa dnes a denne prejavuje Duch Svätý v tvojom živote. Nuž potom sa nečuduj, že ťa považujem iba za nábožníka a nie skutočného veriaceho, nasledovníka Krista. Nasleduješ náboženstvo a nábožníctvo. Spoliehaš sa na ľudí a nie na Boha. Tak čo už ...

Čo sa týka hriešnosti, tak to môžeme rozobrať v téme na to určenej: http://1net.sk/krestanskeforum/viewtopic.php?f=24&t=466

Aj ja si uvedomujem svoju stratenosť a hriešnosť. Na rozdiel od teba, však odovzdávam vedenie svojho života Duchu Svätému, nie cirkevnej mašinérii so svojimi predpismi, ktoré notabene v Písmach vôbec nenájdeš.

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Poznámka ku príspevku od teba Simon Pia Dec 06, 2013 21:04

Odporúčam ti dodržiavať parvidlá fóra, http://1net.sk/krestanskeforum/viewforum.php?f=16 zvlášť si prečítaj body

IV.
Pri citovaní akéhokoľvek článku sa vždy ak je to možné snažte uvádzať zdroj - t.j. meno autora a miesto zverejnenia (kniha, časopis, CD, web a pod.). Uvádzajte vždy len tie časti citovaného zdroja, ktoré sa týkajú danej diskusie. Nikdy nevkladajte celé, obsiahle články, nekopírujte iné časti diskusií z iných fór. Ak sa jedná o článok publikovaný vo web-priestore uvádzajte len jeho adresu a svoj postoj k nemu, popr. z neho časť uverejnite, citujte.

VI.
Vkladanie príspevkov, ktoré nesúvisia s obsahom a poslaním fóra bude považované za zavádzanie a zahlcovanie (spamovanie), takémuto užívateľovi bude zakázaný prístup bez výstrahy. Obsah a poslanie fóra je šírenie Evanjelia, tak ako nám ho predkladá Boh vo svojom Slove, Biblii. Propagácia iných vieroúk, cirkví, náboženstiev nie je v súlade s poslaním tohoto fóra a príspevky i užívateľ môžu byť odstránené.

VII.
Pokiaľ k téme nemáte čo povedať, radšej sa zdržte komentárov. Snažte sa písať k veci, neodbočovať od témy. Pokiaľ sa diskusia začne uberať iným smerom než predurčuje jej nadpis, založte novú, konkrétnejšiu tému a v predchádzajúcej téme na to upozornite diskutujúcich. Pozorne sledujte témy diskusií a nezakladajte rovnaké témy!

Asi ťažko by si adminovi vysvetlil, že nezahlcuješ fórum, keď sem skopíruješ 90% článku, alebo celú kapitolu z katechizmu ... len čakám, kedy sa zobudí ... :P

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Asi sa nezobudí, lebo bezomňa by toto fórum bolo mŕtve. :) Tak dobre, budem kopírovať iba Písmo a čo nebude Písmo, to bude to, čo ma Boh naučil. Prepáč, že som zahlcoval fórum. Z iných kníh a webov už kopírovať nebudem. Som naozaj zvedavý či budem mať čo povedať:) Vďaka za napomenutie z lásky Pavel. Ale nepáči sa mi, že tak ľahko odsúdiš človeka, rovnako ako väčšina biblofilov, s ktorými som mal tu česť, len preto, že je katolík.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Používateľov profilový obrázok
pavel
Príspevky: 577
Dátum registrácie: Po Okt 04, 2010 17:00
Bydlisko: bratislava
Kontaktovať používateľa:

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa pavel »

Nejde o odsúdenie, ide o zhodnotenie toho čomu veríš.

Pokojne ma nazývaj bibliofilom, alebo sektárom, veď aj o učeníkoch Pána Ježiša hovorili, že sú sekta nazarejcov. Ale vráťme sa k Birmovke.

Obdržanie Ducha, obdrženie Jeho darov a účinky Jeho činnosti v živote veriaceho by sa mali prejaviť. Všetci bratia, sestry, ktorých poznám vedia presne ako všetko toto v ich živote prebehlo a ako to funguje v súčasnosti. Ich príbehy sa volajú svedectvá. Neraz sú veľmi dramatické, iné sú opisom dlhšieho procesu ale všade je moment zlomu, ktorý sa volá obrátenie, vyznanie viery, prijatie Pána Ježiša ako osobného Spasiteľa, činenie pokánia, prijatie Ducha Svätého a život vo viere. Moje svedectvo nájdeš napr. tu: http://www.krestan.info/index.php/svedectva

Katolíci toto nepoznajú, pritom ide o najdôležitejší a nenahraditeľný akt. Vo vašom ponímaní je nahradený Birmovkou, čo je len ľudským aktom, podobne ako krst. Pri krste polejete nemluvniatku hlavu a nič. Pri Birmovke položíte na človeka ruky a opäť nič. Žiadna zmena, žiadne obrátenie. Sám si to potvrdil tým, že na položené otázky nevieš odpovedať a ďakujem ti úprimne za to, že si si nezačal nejaké odpovede vymýšlať.

Je však dobré, že ešte máš ochotu sa o týchto otázkach baviť.

Používateľov profilový obrázok
Simon
Príspevky: 175
Dátum registrácie: So Jan 07, 2012 23:36

Re: Birmovka

Príspevok od používateľa Simon »

Problém je v tom, že hodnodíš svoju predstavu o učení Katolíckej cirkvi, ktorú si "žil" pred svojim obrátením. Nechápem prečo ju obviňuješ za to, že si bol pokrytcom. K Bohu musíš chcieť prísť ty sám, ty sám musíš uveriť, ty sám musíš činiť pokánia; neviem prečo očakávaš od Cirkvi, že to urobí za teba. Seba obviňuj za premárnených 30 rokov života, nie Cirkev. Ona ti dala k dispozícii všetky dary, záleží od teba, ako a či ich využiješ.

Keby som ťa nazval Logosfilom, bolo by to lepšie.

Samozrejme, že birmovka je dar, v ktorej sa ti dáva plnosť Ducha Svätého. Avšak uviedol som biblické podmienky, ktoré sú nevyhnutné na Jeho prijatie. Ak ich nesplníš, dar odmietnieš. Nie je to nič automatické. Zasa podsúvaš Cirkvi svoju predstavu. Tie podmienky som skopíroval zo stránky toho požehnaného kňaza, takže to je učením Cirkvi. Rovnako ako birmovka a nič môžem povedať, že Kristus zomrel na kríži a nič. Ak neuveríš, tak naozaj nič. Pre teba.
Na položené otázky nie že neviem odpovedať, ale nechcel som odpovedať. No keďže ide o dobro Cirkvi, dúfam, že sa Pán nenahnevá, keď čo to zverejním.
Čo sa zmenilo po birmovke? Žiaden mystický zážitok alebo niečo podobné nenastal. Samozrejme som ani nič podobne neočakával, keďže som veril, že ovocie Ducha sa začne prejavovať postupne počas života. Nebolo to hneď, ale Pán ma trpezlivo hnojil a strom začal prinášať ovocie. Najskôr to boli len plánky, no každá úroda bola kvalitnejšia. Aleluja! Rástla vo mne stále väčšia túžba po duchovne. Predtým mi stačilo, že mi Pán pomáhal v každodennom živote, vlastne som Ho mal viac za sluhu ako Pána. Vedel som, že sa mám modliť ruženec, tú nudnú zdĺhavú modlitbu, ale Pán mi dal silu prekonať svoju nechuť a modlieval som sa ho asi rok. Potom sa stalo niečo čo si, ak Pán dá, uchovám v srdci do konca života. Pán ma vášnivo pobozkal (dúfam, že sa nepohoršíš, že používam výrazy ľudskej lásky, ale nepoznám nič krajšie, čím ny som vedel opísať lásku, ktorú ku mne a k tebe, k nám chová Pán). Bolo to vtefy, keď som sledoval film o sv. Pátrovi Piovi z Pietrelciny. Vlastne som videl iba jednú scénu, ktorú si Pán použil. Francesco bol v noviciáte zavrený na nejaký čas v izbe sám. Ako to mohol vydržať. Vtedy som počul ten sladký hlas, ktorý ma volal. Tvrdil, že aj On chce byť so mnou sám, že aj so mnou chce obcovať v tichej hĺbke môjho srdca. Teraz, keď ti to píšem, znova prežívam slastné dotyky Pánovho Ducha. Bojím sa, že mi neuveríš, ale riskujem zranenie svojho vnútra, lebo si to láska vyžaduje. Mám zlu skúsenosť. Naposledy, keď som písal na jednú stránku najhlbšiu skúsenosť s Pánom, išlo mi to dobre, lebo vždy keď o tom píšem, Pán sa ma znovu dotýka a ja nechcem prestať, tak ma jedna milá sestra upozornila, že tým urážam Boha, ona by ho nikdy nenazvala svojim Miláčikom. Veľmi to mnou otriaslo, bol som zronený pri predstave, že to nebol Pán, kto sa so mnou miloval. Pánova milosť sa však opäť prejavila a poslal mi človeka, ktorý potvrdil, že je moje svedectvo je krásna skúsenosť milosti Svätého Ducha, ak píšem nezrozumiteľne, odpusť, ale Pán je tak krásny a píšem, čo mi práve vyvstane na srdci. Ale napriek úteche, ktorú mi poslal Pán, som už viac o Jeho láske takto nepísal. Pri svojom duchovnom raste som urobil veľkú chybu a síce, že som urobil krok späť. Vrátil som sa k formálnym ústnym modlitbám a prestal som sa stýkať s Pánom v komôrke môjho srdca. Prestal som vnímať Jeho otcovskú lásku ku mne. Satan to dokonale využil. Opäť mi navravel, že keďže som tak veľký hriešnik, Boh sa na mňa hnevá a nemiluje ma. Túto svoju taktiku využíval v mojom živote aj pred birmovkou. Keďže som nebol naplnený Láskou, v čase, keď sa u mňa prebudil dar sexuality, stal som sa otrokom ipsácie. Nedokázal som odolať túžbe po naplnení a myslel som si, že týmto ju naplním, ale vždy som po tomto tichom htiechu cítil veľkú prázdnotu. Netušil som, že moja sexualita je odrazom túžby po Láske, a že túto túžbu môže naplniť iba Boh. Chcel som prestať, ale nevládal som. Po birmovke, v čase keď som uveril Bohu, že ma miluje a odpovedal som na Jeho lásku ma Pán naučil žiť sexualitu správnym spôsobom. Ale keď som opustil svoju prvú lásku, nepriateľ mi opäť začal navrávať, že ma Boh nemiluje, lebo som hriešny. Začal som prosiť Pána, aby mi zjavil pravdu. Vždy mi odpovedal, aby som čítal Bibliu. Urobil som však ďalšiu chybu. Biblia mi nestačila, začal som brázdiť internet a narazil som na veľmi lákavú cukríkovú predstavu kresťanstva, ktorá hlásala: Ak prijmeš Pána za svojho osobného Spasiteľa, všetky tvoje minulé i budúce hriechy sú odpustené a si navždy spasený vez ohľadu na to, čo v budúcnosti vykonáš. Nie je totiž možné aby raz spasený človek, odpadol od viery a stratil svoju spásu. Kristus odpykal môj trest za mňa na kríži a zachránil ma pred hnevom Boha. Samozrejme, že mi mnohé body, ktoré protestanti hlásali nepasovali, ale radšej som sa rozhodol vsugerovať si ich komentáre quasi od Svätého Ducha, ako sa pýtať Pána. Asi 2 roky som žil v tomto klame. Bola to totiž veľmi príťažlivá predstava. Ale Pán sa nadomnou znova zmiloval a miloval ma aj napriej mojej vzbure a využil ju na môj rast. Snažil som sa obraciať katolíkov na vieru a keď som narazil na stránku www inky.sk, myslel som si, že ten kňaz nie je ďaleko od pravdy a tak som dúfajúc, že ho nebude ťažké presvedčiť napísal email. Odpovedal mi na moje otázky o spáse. Samozrejme som jeho odpovede okamžite zavrhol a začal som ho naprávať. Pán ma však zastavil a uvedomil som si, že slová tohto požehnaného kňaza sa nepriečia tomu, čo stojí v Písme, a keď som sa pýtal Pána, nedal mi nič, čím by dom mohol namietať. Bol to pre mňa šok. Mal som byť ticho. Uvedomil som si, že ja Pána nepoznám pravdivo. Nejaký čas som si dal pauzu od čítania erudovaných protestantských komentárov, článkov a svedectiev a nezaoberal som sa ani katolíckym učením. Spoľahol som sa len na Pána. Vždy, keď som chcel namietať v niečom proti Katolíckej praxi, ma Pán zahriakol, aby som nehľadal chyby tam, kde nie sú. Keď dozrel čas, obvinil ma, že som nikdy opravdivo sa nesnažil poznať, čo učí Katolícka cirkev a nikdy som jej nedal šancu, aby obhájila svoje učenie. Hodil som sa Pánovi do náručia, prečítal som si bez predsudkov katolícku apologetickú literatúru a chválil Pána za Jeho milosť a milosrdenstvo. Vrátil som sa na stránku http://www.inky.sk a poznal, že pravdivo predstavuje Pána a učenie apoštolov. Odporúčam v sekcii farské katechézy kurz pre katechumenov verzia 4. Snažil som sa napraviť chyby, ktoré som napáchal, preto som sa ospravedlnil ľuďom na jednom katolíckom fóre, ktorých som zvádzal na zcestie, ale oni mi odpísali, že predsa to až tak veľmi mimo nebolo. Zavítal som aj sem, aby som napravil úražky, ktorými som urazil Kristvu cirkev. Samozrejme by som toho mohol ešte veľa popísať, ale už aj tak som dosť dlhý a nemyslím si, že je to vôbec možné. Každopádne ti ďakujem, Pavel, že som opäť mohol prežiť Božiu lásku.
Moja obľúbená pieseň: http://sk.gloria.tv/?media=295833

Napísať odpoveď