Ak je pravda, že „pri výklade Písiem treba prihliadať na historická pozadie, zvyklosti tej doby”, prečo ignoruješ historické svedectvo o ranej Cirkvi? Napr.:
„Apoštoli prijali evanjelium pre nás od Pána Ježiša Krista a
Ježiša Krista poslal Boh. Kristus je teda od Boha a apoštoli
sú od Krista. Toto usporiadanie je teda podľa Božej vôle.
Apoštoli dostali poučenie, úplne verili udalosti vzkriesenia
nášho Pána Ježiša Krista, utvrdili sa vo viere na základe
Božieho slova a s istotou Ducha Svätého vyšli hlásať
radostnú zvesť, že prichádza Božie kráľovstvo. Hlásali to na
vidieku a v mestách. Prvých konvertitov po osvedčení
Duchom pomazali za biskupov a diakonov budúcich
veriacich. Nebola to novinka: o biskupoch a diakonoch sa
písalo už dávno predtým. Sväté písmo hovorí: .Ustanovím
ich biskupov v spravodlivosti a ich diakonov vo viere'"
(Klement Rímsky, List Korinťanom 42, 1-5, okolo roku 80
po Kristovi)
„Keď teda máme také dôkazy, nie je nevyhnutné hľadať u
iných pravdu, ktorú sme dostali od Cirkvi. Lebo apoštoli,
ako bohatý muž v banke, uložili v Cirkvi čo najvernejšie
všetko, čo sa týka pravdy, a každý, kto chce, môže čerpať z
jej vody života. Lebo ona je bránou do života, pričom všetci
ostatní sú zlodejmi a lupičmi. Preto je určite nevyhnutné
vyhýbať sa im a pritom veľmi usilovne sa starať o veci,
ktoré patria Cirkvi, a pridŕžať sa tradície pravdy. Čo teda?
Ak by tu bol spor o nejakú otázku, nemali by sme sa obrátiť
k tým najstarším cirkvám, kde boli apoštoli veľmi dobre
známi, a čerpať od nich to, čo je jasné a isté v súvislosti s
tou otázkou? Čo keby nám apoštoli nezanechali svoje spisy?
Nebolo by nevyhnutné nasledovať tradíciu, ktorú odovzdali
tým, ktorým zverili tieto cirkvi?" (Irenej, biskup z Lyonu:
Proti bludom 3, 4, 1, okolo roku 180)
Jeden z prvých pápežov Cirkvi, svätý Klement, ktorý okolo
roku 96 po Kristovi napísal List cirkvi v Korinte, utvrdil
moje presvedčenie, že staroveká Cirkev pokladala
postupnosť biskupov od apoštolov za veľmi dôležitú.
Klement sa odvoláva na pamiatku dvoch mučeníkov Petra a
Pavla11 a otvorene hovorí, že apoštoli pomazali biskupov a
vytvorili podmienky pre ich nástupcov. Dodáva, že „náš
hriech nie je malý, ak odmietame z biskupského úradu tých,
ktorí bezúhonné a sväto obetovali svoje obety (teda
Eucharistiu)" (44, 4). Potom povzbudzuje Korinťanov, aby
opäť ustanovili klérus, ktorý odmietli, a to na základe toho,
že kňazstvo podobne ako samotné evanjelium ustanovil
Kristus a odovzdali nám ho apoštoli.
V tom istom liste Klement používa Petrovu autoritu, keď
robí poriadok v korintskej cirkvi: „Ale ak niektorí
neposlúchajú slová, ktoré povedal on (Kristus) skrze nás,
nech vie, že pácha hriech a je v nemalom nebezpečenstve...
Teda urobíte nám veľkú radosť a budeme šťastní, ak
poslúchate to, čo sme napísali skrze Ducha Svätého" (59, 1;
63, 2). Klement si nárokuje určitú božskú autoritu, ale
napriek trochu veliteľskému tónu a nárokovaniu božskej
autority Korinťania privítali tento „pápežský zásah".
Nielenže ho privítali, ale veľký cirkevný historik a biskup v
Cézarei, Euzébius (260-339) píše: „Mám dôkazy, že v
mnohých cirkvách sa tento list nahlas čítal zhromaždeným
veriacim v raných časoch, tak ako aj dnes."12
Cirkev v Ríme mala nepochybne jedinečné postavenie v
Cirkvi druhého storočia. Ignác Antiochijský (zomrel roku
110) ju v liste, ktorý jej adresoval, chváli ako „hodnú cti,
hodnú požehnania, hodnú chvály, hodnú úspechu, hodnú vo
svojej svätosti a predsedajúcu v láske, pomenovanú po
Kristovi, pomenovanú po Otcovi,... tí, ktorí sú zjednotení v
tele a duchu v každom prikázaní a naplnení Božou
milosťou, bez kolísania a očistení od každej poškvrny". List
Korinťanom 5,3-7. Cirkevné dejiny, kniha 3, 16.
A toto je len súčasťou pozdravu! Hoci Ignác nikdy neváhal
použiť svoj pastoračný vplyv na iné cirkvi, ktorým písal, v
tomto prípade to nerobí a jednoducho hovorí:
„Neprikazujem vám ako Peter a Pavol."13
Skôr hovorí: „Nikdy ste nikomu nezávideli. Učili ste iných.
Ale túžim, aby to, čo prikazujete, sa neporušovalo."14 Na
začiatku druhého storočia teda cirkev v Ríme „predsedala v
láske" nad Cirkvou.
Okolo roku 182-188 Irenej z Lyonu napísal klasické dielo
pod názvom Proti herézam. V úryvku, o ktorom odborníci
veľmi diskutujú, tvrdí, že cirkev v Ríme je najlepším
meradlom pravovernosti: „Keďže by však bolo veľmi nudné
v takomto zväzku zhodnotiť postupnosti všetkých cirkví,
uvádzame do zmätku všetkých tých, ktorí sa akýmkoľvek
spôsobom... zhromažďujú na neoprávnených stretnutiach;
(hovorím, že to robíme tak), že sa odvolávame na tradíciu,
ktorá pochádza od apoštolov, od veľmi veľkej, veľmi
starobylej a všeobecne známej cirkvi, ktorú založili a
usporiadali v Ríme dvaja najslávnejší apoštoli Peter a Pavol.
Tiež (poukazujeme) na vieru, ktorá sa ohlasuje ľuďom a
ktorá sa dostala do našej doby prostredníctvom postupnosti
biskupov. Lebo je nevyhnutné, aby každá cirkev, to jest
všetci veriaci súhlasili s touto cirkvou pre jej výsadnú
autoritu, pretože apoštolská tradícia v nej bola nepretržite
zachovaná."15
List Rimanom, 4,3. Tamže, 3, 1. Tamže, 3, 3, 2.
Irenej potom podáva zoznam postupnosti biskupov Ríma až
do jeho doby a dodáva: „V tomto poriadku a podľa tejto
postupnosti sme dostali cirkevnú tradíciu a ohlasovanie
pravdy od apoštolov . Toto je najúplnejší dôkaz jednoty a
identity životodarnej viery, ktorá sa zachováva v Cirkvi od
apoštolov až doteraz a odovzdáva sa v pravde."
Tamže, 3, 3, 3.
Sotva by sme tu nevideli význam, ktorý sa pripisuje
postupnosti pápežov.
(Úryvky z knihy Patricka Madrida: Prekvapila ich pravda)
Ján 16:13 To hovorí Ježiš apoštolom po ustanovení Eucharistie (rozumej poslednú večeru).
Timotej je pokračovateľom apoštolskej postupnosti, pretože ho vysvätil apoštol Pavol:
1Tim4:14 Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších.
2Tim1:6 Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk.
Takže tu nemáme „príkaz, aby sme Písmo vykladali”. Je to „príkaz pre starších, kňazov a biskupov", na ktorých apoštoli položili ruky, ktorým Timotej rozhodne bol. Keďže ty nie si „učeník”, na ktorého niekto z apoštolov alebo ich nástupcoch položil ruky, nemôžeš na seba vzťahovať to, čo Pavel vzťahuje na Timoteja. Ak by si bol vysvätený nástupcami apoštolov tak áno.
Tým pádom autorita, ktorú si privlastňujú protestanti sa stáva bezpredmetnou.
Milý mil, vyjadríš sa niekedy aj k veci alebo budeš stále reagovať príspevkami, ktoré nemajú hlavu ani pätu a témy sa dotýkajú len okrajovo, ak sa vôbec dotýkajú? Lebo som od teba ešte nečítal jasnú jednoznačnú odpoveď, ktorá by vyvracala všetky moje argumenty.
„...donekonečna opakujú chabý argument popierajúc Ducha Pravdy, že totiž si ju každý bude vykladať po svojom.”
Keby si ju každý z vás nevykladal po svojom, tak nie je 30 000 rôznych výkladov Biblie a táto stránka by nemusela vzniknúť. To vy zahmlievate tento rozdiel. Ak by bol výklad jednotný, tak by potom nemusela vzniknúť napr. táto stránka:
http://apologet.cz/
Pýtam sa: Je Duch Pravdy rozdelený?
1Kor 1,10
Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku.
1K 1,13
Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?
"Človek sa posadil namiesto Ducha Ducha Pravdy a vydáva sa za neho a týmto ho popierajú.” Presne to platí o vás, páni protestanti. Popierate, že Kristus udelil Cirkvi Ducha Pravdy a vy, obyčajní ľudia, neučení, na ktorých žiaden z nástupcov apoštolov nikdy nepoložil ruky, sa vydávate za neho a týmto ho popierate.