Môžu byť katolícke deuterokanonicke knihy prijaté do kanonu ?

Otázky, príspevky z KC/RKC a vaše reakcie umiestňujte sem
Používateľov profilový obrázok
Tomas12345
Príspevky: 164
Dátum registrácie: Pi Máj 15, 2020 18:34

Môžu byť katolícke deuterokanonicke knihy prijaté do kanonu ?

Príspevok od používateľa Tomas12345 »

S argumentami odporcov deuterokanonicke ho kníh nesúhlasím :

1) "Prvý argument odporcov kanonizácie tzv. deuterokánonických spisov: Spisy Nového Písma nikdy priamo necitujú zo žiadnej tzv. deuterokánonických spisov ako z Písma s bežným prehlásením "je napísané", ani nič podobné. Ak existuje nejaká narážka (o žiadnej zatiaľ neviem), to tiež ešte neznamená, že pisateľ jej veril ako inšpirovanému Písmu.Podobne aj apoštol Pavol cituje mimokánonické pramene:"

Odp :

Ano, priamo nie sú deuterokanonické knihy nikde v Písme citované, lenže v Starom Zákone skoro polovička kníh nie je citovaná priamo v Novom Zákone. Na tejto stránke su uvedene všetky knihy Starého Zákona, ktoré boli v Novom Zákone citované bud priamo alebo nepriamo http://www.bible-researcher.com/quote02.html je ich dokopy 28 z 38 kníh, avšak z týchto 28 kníh, Sofoniáš, Ageus, Nahum, Kazatel, 2 kniha králov, kniha sudcov, nie sú v Novom Zákone priamo citované, a pravdepodobne ani kniha Jozue, 1Sam, Ezechiel a Príslovia nie. Ciže ked odrátame z 28 kníh približne 8 -10 kníh, je to číslo 18-20 kníh ktoré sú v Novom Zákone priamo citované, čo je asi okolo polovička, druhá polovička citovaná priamo nie je.

V Novom Zákone sa nachádzajú narážky, ktoré poukazujú na nepriame citovanie deuterokanonických kníh, nejaké príklady sú vymenované aj na tejto stránke https://apologeticessay.wordpress.com/2 ... testament/


2) "Druhý argument odporcov kanonizácie tzv. deuterokánonických spisov:
Palestínsky Židia (tí čo žili v Izraeli) nikdy neakceptovali tzv. deuterokánonické spisy a dodnes sa od nich dištancujú. Tento fakt bol kľúčový pre reformátorov. Filón Alexandrijský (c. 20 pnl. – c. 50 nl.) bol židovský filozof, teológ a najvýznamnejší predstaviteľ helénistických Židov. Často citoval z gréckeho prekladu Seuptuaginta, ale nespomenul žiaden mimo hebrejského kánonu, hoci komentoval prakticky všetky spisy hebrejského kánonu."

Odp :

To že sa židia dnes dištancujú od deuterokanonických spisov, nepovažujem za podstatné, pretože oni v súčasnosti neuznávaju ani spisy Nového Zákona a teda stratili svoju kredibilitu. A ako viete že Filon Alexandrijský považoval za inšpiratívne len tie spisy, ktoré komentoval ? Napísal to o sebe vo svojich dielach, že inšpirované sú len tie diela, ktoré bude komentovať ? A navyše Filon Alexandrijský bol predstaviteľ helenistických židov, a ked teda on neuznával deuterokanonické knihy, tak zrejme preto že helenistický židia ich neuznávali, ale nemuselo to platiť aj u palestínskych židov. A kedy začal písať Filon Alexandrijský svoje diela ? Pred Ježišovým ukrižovaním (pred rokom 33) alebo po ježišovom ukrižovaní ? A ako vieš že židia nikdy neakceptovali deuterokanonické knihy ? Však Filon Alexandrijský písal až v prvom storočí, a keby aj židia v tej dobe neuznávali deuterokanonické spisy, neznamená to ešte že tie deuterokanonické knihy neuznávali predtým, v 1, 2, 3 storočí pred Kristom.


"Jozef Flavius (37/8 nl. – c. 100 nl.) židovský kňaz, učenec a historik, ktorý zanechal významné poznámky o prvej židovskej vojne v rokoch 66-70 nl. Otvorene hovorí o akceptovanom kánone za jeho dní, ktorý je rovnaký ako protestantský kánon, len v židovskom počítaní t. j. 22 kníh. Píše: „Máme iba dvadsaťdva kníh, ktoré zahŕňajú celé naše dejiny, a právom im každý verí. Patrí k nim päť kníh Mojžišových, ktoré obsahujú zákony a všetko, čo sa traduje od stvorenia človeka až po smrť Mojžišovu. Toto obdobie zaberá asi tri tisícky rokov. V ďalších trinástich knihách spísali proroci, žijúci po Mojžišovi, čo sa udialo za ich života od smrti Mojžišovej až po Artaxerxésa, ktorý bol perzským kráľom po Xerxovi. Zvyšné štyri knihy obsahujú hymny oslavujúce Boha a rady ľuďom, ako žiť.“ (O starobylosti Židov 8:38–40)
Nespomenul žiaden tzv. deuterokánonický spis a ani sa nezmienil o nejakej diskusii ohľadne kánonu (Proti Apionovi 1:41)."

Odp :

Jozef Flavius sa narodil v roku 37, teda niekoľko rokov po Ježišovom ukrižovaní, a svoje prvé dielo napísal predpokladám že až niekedy v roku 68. O Jozefovi Flaviovi vieme, že sa pridal na stranu farizejov, jeho názor teda nemá žiadnú výpovednú hodnotu, lebo dobre vieme, ako sa farizeji stavali ku kresťanstvu, a je dosť možné, že židia sa zriekli deuterokanonických kníh práve preto, lebo prví krestania ich používali (Septuaginta).
Inak etiopsky židia ( ktorých ich vlastné tradície spájaju ako istú skupinu, ktorá sa odtrhla od Danovho kmena, ešte v biblických dobách) majú vo svojom kanone aj niektoré deuterokanonické knihy, ako Judita, Baruch, Sirach, Tobiáš. Zdá sa teda, že časť židov, určité deuterokanonické knihy používali ako inšpirované.
A mimochodom prečo by sme mali brať za podstatné, ktoré knihy považovali palestínsky židia za inšpirované ? Palestínsky židia boli totiž ešte pred vznikom deuterokanonických kníh v 4 storočí pred Kristom pod nadvládou saducejov a farizejov. Saduceji zcela pochybili pri zostavovaní kanona, pretože uznávaju len Toru, kým farizeji boli označovaní Ježišom za nespravodlivých, neprijali Novozákonný kanon a dali si rozne čudné podmienky na prijatie kníh do kanonu, ako napríklad to, že kniha musela byť napísana po hebrejsky, a kniha nemohla byt napísaná po roku 400 pred Kristom. Toto všetko teda navodzuje oprávnený dojem, že ani farizeji neboli pri zostavovaní Starozákonného kanonu zcela úspešný a síce tie hlavné doležité knihy ako Tora a proroci prijali, no tie vedlajšie knihy v ktorých sa nenachadzaju nejake velmi doležité veci, v tých pochybili. Podobne to je aj v protestantských denomináciach, ktoré sa zhodne prijmamu hlavný kanon a to sú evanjelia, a Pavlove listy, ale v niektorých ostatných vedlajších knihách, (List Judov, List Jakubov, Zjavenie) ktoré nemaju nejake nové významne učivo, v nich protestanti nie su jednotní.



3) "Tretí argument odporcov kanonizácie tzv. deuterokánonických spisov:
V týchto tzv. deuterokánonických spisoch je veľa historických chýb. Napríklad Tobiáš žil, keď Asýrčania dobyli Izrael v roku 722 pnl. A taktiež, keď Jeroboám rebeloval proti Júdovi v roku 931 pnl., čo by ho učinilo 209 ročným, avšak záznam o jeho živote tvrdí, že žil len 158 rokov. Ďalej kniha Judita hovorí o Nakadnecarovej vláde v Ninive namiesto v Babylone. Rímskokatolícka cirkev nedokáže nazvať veci pravým menom, a preto namiesto slova "lož" používa zjemňujúci výraz "nepresnosť". Otázku pravdivosti najlepšie ilustruje úvod ku knihe Judita, ktoré vydala Rímskokatolícka cirkev:"

Odp :

Nepovedal by som že veľa chýb, ale skor v každej deuterokanonickej knihe je v priemere zopár historických chýb. A historicky nepresná je aj kniha Daniel, aj Jozue ktorá hovorí o rýchlom dobýjaní Kanánu, hoci archeologia potvrdzuje postupné dobýjanie Kanánu. Vela neteologických chýb je aj v evanjeliách, čo ste aj vy sám minule priznal. A teda pokial deuterokanonicke knihy neobsahuju teologické chyby, neriešil by som to.



4) "Štvrtý argument odporcov kanonizácie tzv. deuterokánonických spisov:
V úvode som načrtol, že jedným z kritérií, ktoré pravdepodobne zohrávalo úlohu pri posudzovaní kánoniciti kníh bol jazyk. Všetky knihy hebrejského kánonu sú písane hebrejsky, s výnimkou časti Daniela a Ezdráša, ktoré boli v aramejčine. To je spôsobené zrejme tým, že počas babylonského zajatia začali Židia používať ako hovorený jazyk aramejčinu a práve vtedy boli napísané tieto dve knihy. Dôležitým faktom je, že dva tzv. deuterokánonické spisy neboli pôvodne napísané ani v hebrejčine, ani v aramejčine. Druhá kniha Machabejcov a Kniha Múdrosti boli napísané v gréčtine! Je teda pochopiteľné, že ich Židia neprijali, keď v Izraeli grécky nehovorili. Samozrejme, že jazyk zohrával pri kanonizácii dôležitú úlohu, ale nemalo by to byť primárny dôvod zahrnutia alebo vylúčenia z kánonu."

Odp :

Podla mna týmto židia len dokázali to, že hebrejský kanon nezostavili správne. Jazyk nemože hrať nejakú úlohu v zostavovaní kanonu, ved predsa celý Nový Zákon bol napísaný v gréčtine, a teda v jazyku ktorý údajne vyradoval knihy z kanonu.


5) "Piaty argument odporcov kanonizácie tzv. deuterokánonických spisov:
V úvode som načrtol, že jedným z kritérií, podľa ktorého Židia posudzovali kánonicitu kníh bolo aj to, že spis nemohol byť, aspoň podľa Židov v antike, ktorí o kánonicite jednotlivých kníh uvažovali, napísaný neskôr ako za čias Ezdráša, keďže potom sa podľa mnohých rabínov z Izraela vytratila prorocká inšpirácia. Preto poslednou knihou bolo proroctvo Malachiášovo, a ten dopísal svoju knihu asi v rokoch 435 pnl. – 430 pnl."

Odp :

Podla mna nezmyselné kritérium, ved predsa keby toto malo platiť, potom by krestania nemohli používať ani knihy Nového Zákona, v ktorých sa prorocký Duch nachádzal.


6) "Šiesty argument odporcov kanonizácie tzv. deuterokánonických spisov:
Protestanti vyčítajú, že v týchto spisoch je zlé učenie. Napríklad na skutkoch založená spása, alebo učenie o očistci. V tomto prípade je tento argument irelevantný, pretože teologické učenie by sa malo odvodzovať na základe kánonu, pretože to doslova znamená "pravidlo" alebo "merná tyč", všeobecne aj "palica, miera, norma" a nie na základe nami vytvoreného učenia si vyberať knihy, ktoré ho potvrdzujú. Ak ale argument preformulujeme, že tzv. deutreokánonické spisy obsahujú veci, ktoré si priamo protirečia s protokánonom, tak potom je tento argument opodstatnený.

Príkladom je zmierna obety za mŕtvych:

"Katolícky preklad: 2 Mach 12:43-46 Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.!
Ale v Novom Písme sa jasne píše:

Hebr 10:17-18 (Žid 10:17-18)

Ekumenický preklad: Hebr 10:17-18 a na ich hriechya ich neprávosti si už viac nespomeniem. Kde sú však hriechy odpustené, tam už vôbec netreba obety za hriech.

Katolícky preklad: Hebr 10:17-18 a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech."

Odp :

Lenže kniha Machabejcov bola napísaná asi v 2 storočí pred Kristom, a bolo to ešte v čase pred Ježišovým ukrižovaním, a v tom čase ešte mali zmierne obety za mrtvych zmysel, no zmysel mať prestali až po Ježišovom ukrižovaní.


"Ale je to aj v rozpore s hebrejským kánonom. Predpisy o obetách prináša 3. kniha Mojžišova – Levitikus, kde je napísané:

Lv 4:27-29

Katolícky preklad: Lv 4:27-29 Ak z nevedomosti zhreší nejaký jednotlivec z obyvateľov zeme tým, že prestúpi niektorý Pánov príkaz a uvalí na seba vinu, tak potom, keď pozná svoje previnenie, ktorého sa dopustil, privedie na obetu za svoj hriech, ktorého sa dopustil, bezchybnú kozu, položí ruku na hlavu obety za hriech a obetu za hriech zabije na mieste, kde sa zabíja celostná žertva.
Tu vidíme prakticky, že obeta za mŕtvych je nezmysel. Účelom každej obety bolo aj v staropísmovej dobe robenie pokánia. Aby Boh mohol obetu prijať, musel byť k tomu splnený základný predpoklad – poznať svoje previnenie. A ten, kto svoje previnenie spoznal a chcel sa s Bohom zmieriť, musel sám priviesť zviera určené na obetu a počas obetného obradu aktívne sa na ňom podieľať – položiť ruku na hlavu zvieraťa a zabiť ho. Nuž a mŕtvy nielenže nevie priviesť zviera a zabiť ho, ale predovšetkým už nie je schopný robiť pokánie!"

Odp :

To pokánie a úmysel priniesť obetu sa vzťahovalo na živých ľudí na Zemi, ale Písmo nehovorí že rovnako to musí platiť aj v prípade tých čo sú v nebi, očistci.
A navyše Ježiš vydal sám seba ako obetu za všetkých, teda aj za tých čo sú v nebi a táto obeta bola platná pre všetkých, a teda aj pre tých, čo sú už v nebi alebo v očistci, ktorí nemali ako vykonať danú obetu, nemohli priniesť zviera a zabiť ho a nemohli už robiť pokánie. Ked teda Ježišova obeta mohla byť platná aj pre tých, čo sú v nebi, očistci, prečo by nemohla byť platná aj obeta ktorá bola vykonaná v knihe Machabejcov. Rozdiel tam vidím len v tom, že kým obeta za mrtvych v knihe Machabejcov bola len dočasná a neúplná, Ježišova obeta bola večná a úplná.

Osobne teda nevidím žiaden podstatný dovod, pre ktorý by deuterokanonické knihy s určitostou nemohli patriť do kanonu Starého Zákonu.

Napísať odpoveď