Pri smrti naše duše smerujú do neba alebo do pekla. Ale keďže „nič poškvrnené... nevojde do neba" (pozri Zjv 21, 27), najprv sa musíme očistiť. Cirkev na základe Písma vždy učila, že existuje prechodný stav pre tých, ktorí smerujú do neba. Je to stav očisťovania a tradícia
ho nazýva očistcom. Kde to nájdeme v Biblii? Naznačuje sa na mnohých miestach.
Pokračovanie textu obhajoby o očistci, ktorý uvádza Simon nájdete v téme Argumenty RKC.
Očistec charakterizuje katechizmus takto: §1031 Učenie viery o očistci formulovala cirkev na Florentskom a Tridentskom koncile, DS1304 a DS1580, DS1820. Treba veriť, že pred posledným súdom je za „niektoré“ viny očistný oheň... §1032 Toto učenie sa opiera o prax modliť sa za mŕtvych, o ktorej hovorí sväté Písmo v Machabejcoch 2Mach 12:46, cirkev uctievala pamiatku zosnulých a obetovala za nich prosby a eucharistickú obetu, aby boli očistení a mohli obsiahnuť oblažujúce videnie Boha. Cirkev odporúča za mŕtvych aj almužny, odpustky a kajúcne skutky. Koniec citátu.
Ibaže v Biblii nie je ani zmienka o takomto priestore pre mŕtvych. NZ nepozná pojem očistec. Podklad tvoria dva zle pochopené verše z Písiem. 2Mak 12:45-46 a 1Kor 3:12-15.
Pokiaľ ide o prvý text, odhliadnúc od toho, že pochádza z deuterokanonickej knihy, je to text starozákonný. Pre nás síce platí celá Biblia, SZ aj NZ, ale my ako ľud NZ zmluvy sme podriadení práve jej. A v NZ sa hovorí:
Židom 10:17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
18 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.
Ten, kto bol krvou nášho Pána obmytý, komu boli skrze jeho obeť na kríži odpustené hriechy, ten nepotrebuje ani žiadnu inú obetu, ani žiadne iné vykupovanie a nie je tu ani žiaden trest. Neexistuje ani žiadna obeta za mŕtvych. Platí toto: Komu v tomto živote hriechy odpustené neboli, ten bude zatratený navždy, naveky, a žiadna posmrtná čistiareň na tom nemôže nič zmeniť. O našom umiestnení po smrti rozhodujeme v tomto živote. Po smrti na tom nezmeníme nič ani my, ani živí.
Druhý text je vysvetlený v časti 1Kor 3:11-18. Tu sa hovorí o našich skutkoch, za ktoré buď dostaneme odmeny, v prípade ak sa dajú preniesť do večnosti, alebo nad nimi pocítime ľútosť, ak s nami do večnosti nevstúpia a tým nám nič neprinesú. Tiež tu nie je zmienka o očistci.
Zatial preberme len tieto tri témy, neskôr môžeme pridať ďalšie spomenuté v téme Argumenty RKC
Mimochodom, všetkým odporúčam i stránku Obrátený katolík, kde sú dopodrobna rozpory vysvetľované bývalým členom RKC. http://obratenykatolik.sk/
Starý zákon je predobrazom Nového zákona a Kristus neprišiel zrušiť Starý zákon, ale ho naplniť. Čo bolo teda nedokonalým predobrazom v Starom, to sa naplnilo v Novom.
Očistec nie je druh koncentráku, ale nutný proces premeny človeka. Je to očista v stretnutí s osláveným Kristom, v ktorej dorastáme po smrti do plnej podoby s Kristom a spájame sa s celým communio sanctorum. Základné "áno" viery je očistené hlbokým poznaním nášho života od rôznych vášní a nedostatkov. To, čo bolo neuskutočnené, je vnímané vo vnútri Kristových oslávených rán, ktoré sú aj v nebeskej radosti. Do tohto posmrtného očistného procesu vstupujú aj druhí ľudia, pretože človek je tiež definovaný vzťahom a vzťahy smrťou nekončia. Môžeme s druhým prechádzať ich očistným utrpením, ich pokánie prežiť s nimi a tak im pomôcť k plnému prečisteniu ich existencie a dôjsť do radosti . Tak je človek aj skrze očistné utrpenie sympatický. Očistec už nie je a nemusí byť sadistickým strašiakom, ale nádejou, že aj keď tu na zemi sa mi nepodarí úplne všetko rozvinúť a dôjsť do plnej podoby s Bohom (a to je moje podstatné určenie), tak sa to môže stať v stretnutí s Kristom po smrti. Jeho oči, plamene ohňa, s láskou preniknú všetky moje činnosti, myšlienky a nekonanie a premení svojim žiarom všetko, až k tomu dám súhlas. Tak vstúpim do radosti.
Do tohto posmrtného očistného procesu vstupujú aj druhí ľudia, pretože človek je tiež definovaný vzťahom a vzťahy smrťou nekončia. Môžeme s druhým prechádzať ich očistným utrpením, ich pokánie prežiť s nimi a tak im pomôcť k plnému prečisteniu ich existencie a dôjsť do radosti .
Hovoríme o posmrtnom očistnom procese s účasťou nás živých, však? Kde je to v Písmach?
Židom 9:27 A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd
Očistenie a ospravedlnenie je dokonané na tejto zemi, netreba žiadnu práčovňu, dodatočné tresty. Tým robíte z Boha klamára. Židom 10:18 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.
1 Ján 5:12 Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.
13 To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.
Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
Keď zomrieme, podstúpime niečo, čo sa nazýva partikulárny, alebo individuálny súd. Písmo hovorí, že „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd” (Heb. 9:27). Vieme, aký bude náš konečný osud. Na konci časov, keď sa vráti Ježiš, prídeme ku generálnemu súdu, na ktorý Biblia odkazuje napr. v Matúšovi 25:31-32: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.” Na tomto generálnom súde budú všetky naše hriechy verejne zjavené (Lukáš 12:2-5).
Augustín povedal, v Božom štáte, že „Dočasné tresty si odpykávajú niektorí ľudia v tomto živote, iní po smrti, niektorí aj teraz, aj po smrti, ale všetci len do času posledného súdu.” (21:13) To je medzi partikulárnym a generálnym súdom, dokým nie je duša očistená od zvyšných následkov hriechu: „Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.” (Lukáš 12:59)
Je úplne korektné povedať, že Kristus vykonal všetko pre našu spásu na kríži. Ale to nerieši otázku ako je toto vykúpenie na nás aplikované. Písmo ukazuje, že to je aplikované na nás cez beh času skrz, okrem iného, proces posväcovania skrze ktorý sa Kresťan stáva svätým. Posvätenie zahŕňa utrpenie (Rim. 5:3-5), a očistec je finálna fáza posväcovania, ktorú niektorí z nás musia podstúpiť, predtým ako vstúpime do neba. Očistec je finálna fáza Kristovho upotrebenia na nás očistného splatenia, ktoré pre nás získal svojou smrťou na kríži.
Fundamentálne stanovisko k biblickej doktríne očistca predpokladá, že je tu kontradikcia medzi Kristovým vykúpením nás na kríži a procesom, cez ktorý sme posvätení. Nie je. A Fundamentalista nemôže povedať, že utrpenie vo finálnej fáze posvätenia koliduje s dostatkom Kristovej nápravy, bez toho, aby tvrdil, že utrpenie v skorej fáze posvätenia taktiež spôsobuje podobný konflikt. Fundamentalista to prekrútil: Naše utrpenie v posvätení neponúka cestu z kríža. Radšej, kríž produkuje naše posvätenie, ktoré sa realizuje v našom utrpení, pretože „Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.” (Heb. 12:11)
Chlapci moji, tak viac prekombinované učenie z Písma čo tu uviedol Simon, snáď hádam ani neexistuje.
Súdov bude päť:
Prvým je súd nad kresťanmi, veriacimi, pokiaľ ide o ich spasenie, či zatratenie a je už vecou minulosti. Pán Ježíš hriech odsúdil, keď za nás zomrel na kríži Golgoty.
Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
Rímskym 8:1 A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.
Slovo „odsúdenia“ sa kryje významovo so slovom súd a v prípade spasených, niet čo súdiť. Súd nad hriechmi veriacich už prebehol. Bol vykonaný na kríži Golgoty, na základe Kristovho dokonaného diela. /Gal 3:13; 1Pet 2:24; 2Kor 5:21/. Hriechy veriacich boli odsúdené a odstránené, nie je čo súdiť. Je rozdiel, medzi súdom hriechov a súdom skutkov. Súd hriechov je dávnou minulosťou, kým súd skutkov ešte len príde.
To je ten druhý súd. Bude sa konať pred Kristovou súdnou stolicou potom, keď mŕtvi vstanú a živí budú premenení. Nebude sa zaoberať spásou, ale odmenami za to, čo konali v tele. Tento súd rozhoduje o postavení jednotlivca v Božom kráľovstve.
1 Korintským 3:11 Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.
12 A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu -
13 jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi.
14 Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu;
15 ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.
2 Korintským 5:10 Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé.
1 Korintským 4:5 A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden každý chválu od Boha.
Súdna stolica v grečtine volá „béma“ a značí rozhodujúci tribunál. Ten má v tomto prípade do činenia so spasenými. O súde nad nespasenými, budeme uvažovať neskôr. Verš v 1Kor 4:5 potvrdzuje, že čas súdu bude pri druhom príchode Pána. Tento súd sa ešte nemôže vzťahovať na zatratených. Písmo menuje ako odmeny pri tomto súde rôzne „koruny“.
Koruna „neporušitelnosti“, 1Kor 9:25-27.
Koruna „chľúby“, 1Tes 2:19-20.
Koruna „spravodlivosti“, 2Tim 4:8.
Koruna „života“, Jak 1:12.
Koruna „slávy“, Zjav 2:10.
Pred tretím súdom bude stáť židovský národ, Izrael. Nastane počas doby súženia a prebehne na tejto zemi. Príčinou je odmietnutie Krista, mesiáša. Za dôb Samuela zavrhli židia Boha - Otca /1Sam 8:7/, za čias Ježiša Nazaretského odmietli Boha - Syna /Luk 23:18/, a napokon odmietli aj Boha - Ducha /Sk 7:51, 7:54-60/. Boh použije pri súde ľudský faktor – Antikrista a behom tejto doby bude na zem vyliatych sedem nádob hnevu...
U štvrtého súdu budú obžalované a súdené pohanské národy. Nastane pri Pánovom návrate s desiatimi tisícami verných na mieste Jozafat. /Joel 3:12/.
Pri poslednom piatom súde budú obžalovaní a súdení nespasení mŕtvi. Tí, čo počas svojho života odmietli Kristov dar spásy, tí, ktorí žili podľa svojho svedomia, ktoré im Boh vpísal do ich sŕdc pri ich zrode. Toľko k súdom, vráťme sa k veriacim. Poznali sme, že potom ako vstanú mŕtvi v Pánovi a keď živí veriaci budú premenení, dostavia sa všetci pred súdnu stolicu, kde ide o odmeny za svoje skutky. Po vykonaní súdu, obdržaní odmien, pred tým ako prídu do večného neba, raja, musí nastať ďalšia dôležitá udalosť a tou je „Svadba Baránkova“.
Zjavenie 19:7 Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila.
8 A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých.
9 A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Božie.
Príchodom Ježiša sa začal súd nad týmto svetom. Skutky 2:14-1814 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. l5 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:
17 „V posledných dňoch, hovorí Boh,
vylejem zo svojho Ducha na každé telo:
vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,
vaši mladíci budú mať videnia
a vaši starci budú snívať sny.
18 Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky
vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha
a budú prorokovať. Daniel 2:27-45 27 Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 28 Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto:
29 Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.
31 Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32 Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33 jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34 Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35 Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.
36 Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37 Ty kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38 a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40 A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41 A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude sčiastky mocné, sčiastky krehké. 43 A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky 45 tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý. Matúš 12:28 28 Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Hebrejom 1:1-21 Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. 2 V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. 2 Timotejovi 3:1-51 Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, 4 zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; 5 budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! 1 Jánov 2:18 18 Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. Ján 12:31-3231 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32 A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. Ján 16:7-117 Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. 8 A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. 9 Hriech je, že neveria vo mňa, 10 spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11 a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ján 3:17-1917 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. 18 Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19 A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Ján 5:2424 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Skutky 4:1111 On je
kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli,
a on sa stal kameňom uholným. Rimanom 9:32-3332 Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu 33 ako je napísané:
„Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“ 1 Petrov 2:6-86 Preto je v Písme:
„Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený.“
7 Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:
„Kameň, čo stavitelia zavrhli,
sa stal kameňom uholným“
8 „kameňom úrazu a skalou pohoršenia“. Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
Od tej chvíle sa ľudia k Ježišovi alebo pridajú, alebo Ho odmietnu. Ján 3:19-2119 A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21 Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. Práve v tomto spočíva súd – a každý človek sám seba odsudzuje. Ján 3:1818 Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
Na konci sveta potom Boh už len akoby „zrátal“ jedných i druhých a potom potvrdil ich osud a údel, ktorý si slobodne a podľa svojej vôle vybrali. Matúš 10:14-1514 A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. 15 Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu. Daniel 12:11 V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa:
Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe. Zjavenie 20:1515 A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera. ZÁVER: Teraz je deň súdu. Sme súdení, v tejto chvíli a my sami sme sudcami a volíme si svoj osud.
Keďže súd nad obrátenými prebehol už v minulosti na Golgote a Pán Ježiš zaplatil do posledného haliera, čo potvrdil svojím JE DOKONANÉ, žiaden očistec netreba, lebo kde je táto očisťujúca obeť a dokonalá Milosť, tam niet žalobcu. A kde niet žalobcu, niet ani sudcu, lebo nemá čo súdiť.
Keby som chcel byť detailista, prirovnal by som inštitúciu Očistca ku obchodnému ťahu dnešných farmaceutických firiem. Aj oni sľubujú vyliečenie, keď najskôr ľudí presvedčia, že sú chorí.
Keby neexistoval očistec, ľudia by nedávali peniaze na zádušné omše, nekupovali by kvantum svätých obrázkov, nekľačali by pred sochami svätých atd... Keby neexistoval očistec, človek by nepotreboval Máriu, ktorá vraj je najlepšia orodovnica, lebo oroduje za zomrelých. Niečo o tom viem, pracujem ako redaktor v magazíne pohrebníctvo a pohreby sú jednou časťou mojej pracovnej náplne.
Ďalej, keby neexistoval očistec, ľudia by nemohli slobodne hrešiť aj po tom, ako uverili v Krista. Je to paradox, práve to, že človek uverením získa spásu a nemôže ju stratiť (čo je biblický fakt vyplývajúci z Evanjelia), je tŕňom v oku katolíkom a preto vyhlasujú, že človek, ktorý nemôže o spasenie prísť, si môže robiť čo chce. Tu upozorňujem, že nemôže!!! Preto nemôže, lebo je vedený Duchom Svätým a je v podriadenosti Kristovi!
Naopak, keď si je človek istý, že aj keď spácha kdejakú ohavnosť a zomrie, dostane sa do čističky odpadových skutkov a hriechov, kde platí predpoklad, že len čas, finančná situácia a ochota pozostalých, ktorí zabezpečia dostatok omší a príhovorných modlitieb u tých najvplyvnejších na čele s Máriou je merítkom dočasnosti pobytu v čističke! Jaký to hrozný omyl, ktorý cirkev s malým c zaviedla kvôli tomu, aby svojich udržala v nádeji a odmietla istotu, aby na tom ryžovala a aby sa jej moc upevňovala!
Vidíš koľko dobrých skutkov by ľudia nerobili, keby Svätý Duch nevyjavil Cirkvi mystérium očistca?
Mária nie je najlepšiou orodovnicou, lebo oroduje za mŕtvych, ale preto, lebo je bezhriešna. Jak5,16: Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.
Ako to, že človek plný Ducha Svätého nemôže robiť čo chce? Vari mu Svätý Duch vezme slobodnú vôľu? Áno, môže i hrešiť. Ps 24, 16 Môže, ale nechce. Vnútorný boj. - 14Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. (Zákon je duchovný pre svoj pôvod, ako aj preto, že chce človeku mravné dobro. "Ja som telesný", t. j. človek, ktorého ešte nepretvorila Kristova milosť.) 15Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. (Človek je následkom dedičného hriechu tragicky rozorvaný, dá sa zvábiť zlej žiadostivosti (= zákon hriechu), ktorá je v nás zakorenená, hoci na druhej strane súhlasí s Božím zákonom a má v ňom zaľúbenie. Je to pravda, ktorú aj pohanský básnik dobre vycítil, keď povedal: "Vidím, čo je dobré, aj to schvaľujem, ale robím predsa to, čo je horšie…" (Ovídius). To, pravda, neznamená, že by sme neboli zodpovední za svoje hriechy. Apoštol tu chce len ukázať, v akom úbohom stave je hriešnik. Ako Pavol hovorí ďalej, kresťan posilňovaný Božou milosťou môže ovládať a premáhať zlú žiadostivosť.) 16No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. 17Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 18Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. 19Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. 20No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 21Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. 22Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; 23ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
24Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? 25Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu. (Z tohto biedneho stavu vyráža výkrik skoro zúfalý. A potom ako blesk vnáša svetlo do tragédie ľudskej bytosti slovo o Bohu, ktorý skrze Ježiša Krista vykupuje človeka.) Avšak kvôli svojej slabosti zlyháva. Kristus nás posväcuje, aby sme skrze Jeho milosť premáhali žiadosti tela, aby sme sa nakoniec stali podobní Jemu. Koho milosť nepremení celého za svojho života, dokončí to po smrti v očistci. Preto si dávaj pozor na to čo hovoríš! Lebo Cirkev osočuješ, keď tvrdíš, že učí niečo, čo vôbec neučí. Ak neoľutuješ svoje hriechy, pôjdeš do pekla. Očistec nie je miesto, kde sa očistuješ od hriechov, ale stav očisťovania od následkov už odpustených hriechov. Pokánie môžeš robiť len za života tu na zemi, potom ti bude k ničomu. Asi si ma klamal, keď si písal o tom ako poctivo si čítal Katechizmus. Ale ak si ho čítal takým spôsobom ako moje príspevky (3 odstavce a punktum), tak sa ani nečudujem, že veríš klebetám. Najhoršie je, že rovnako ako prekrúcate Katechizmus, prekrúcate aj Písmo.
1030 Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.
1035 Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo(393) a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.
Vidíš koľko dobrých skutkov by ľudia nerobili, keby Svätý Duch nevyjavil Cirkvi mystérium očistca?
Dával by som si pozor na vyjadrenia typu, že vyjavil Svätý Duch... Lebo ak nevyjavil Svätý Duch, tak je to len plodom ľudskej mysle a potom aj veľká lož...
Ako to, že človek plný Ducha Svätého nemôže robiť čo chce? Vari mu Svätý Duch vezme slobodnú vôľu? Áno, môže i hrešiť. Ps 24, 16 Môže, ale nechce. Vnútorný boj.
Človek chodí buď podľa tela, alebo podľa Ducha.
Ak chodí podľa tela, je telesný a robí skutky tela.
Ak chodí podľa Ducha, je duchovný a robí skutky Ducha.
Teda človek nemôže robiť oboje naraz, lebo nemôže slúžiť dvom pánom.
Buď chodí v jednom, alebo v druhom.
V jednom víťazí, v druhom prehráva...
Teda Svätý Duch nevezme človeku slobodnú vôľu. Práve naopak, veď Svätý Duch je dar, ktorý prideľuje človeku Boh skrze vieru. A ako je napísané, že aj zlato sa skúša tým, že sa pretavuje v ohni, tak aj vaša viera, ktorá je drahšia ako zlato sa skúša tým, že sa pretavuje v ohni... Teda na jednej strane ostávajú telesné vášne, na druhej strane je Svätý Duch. A to je možnosť voľby, ktorú veriaci má. Ten, čo neuveril takúto voľbu nemá, lebo neveriaci ma iba telo, lebo sa narodil iba z tela. Preto neveriaci bude súdení podľa svojich skutkov, ale veriaci sa narodil znova, nie však z tela, ale z Ducha (teda doslova z Boha). A teda veriaci má telo aj Ducha a buď žije podľa jedného, alebo podľa druhého, ale nemôže žiť chvíľu podľa jedného a chvíľu podľa druhého, lebo taký človek je vo viere rozdvojený a nestály a teda vlažný... Taký človek chvíľu miluje a chvíľu nenávidí, chvíľu chodí vo svetle, chvíľu oslavuje smrť. A o vlažnom veriacom Kristus predsa hovorí, že ho vypľuje zo svojich úst... Krista vzkriesil Svätý Duch. A toho, čo uveril, tiež vzkriesi Svätý Duch, ale ktorý, pokiaľ ten, čo uveril Ducha zapiera a pokiaľ zapiera Ducha, tak zapiera večný život a chodí naďalej v smrti. A smrť nikoho nevzkriesi, ani neočistí. Očisťuje Svätý Duch a toho dostávame tu na zemi skrze vieru a viera sa sa skúša tým, že sa pretavuje v ohni... A oheň ukáže, čo milujem viac. Boha, alebo hriech... Preto veriaci už nebude súdení podľa skutkov, ale podľa viery a vari viera plná smrti pred Bohom obstojí, vari človeka vzkriesi smrť...Neveriaci budú súdení po smrti, veriaci sú však súdení teraz a to ohňom, ktorým sa skúša ich viera...
Ak aj veriaci nebude súdený podľa skutkov, ale podľa viery, jeho viera bude posudzovaná podľa skutkov. Jak2: Viera bez skutkov je mŕtva. - 14Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. (Opravdivá viera sa nevyhnutne prejavuje a uskutočňuje aj vonkajšími skutkami lásky a milosrdenstva, ináč by bola mŕtva. Táto myšlienka sa nijako neprotiví náuke svätého Pavla o ospravedlnení z viery (Rim 3, 21 – 4, 25; Gal 3 a inde). Pavol totiž tvrdí, že nie skutky podľa Mojžišovho zákona nás ospravedlňujú, ale viera a Božia milosť. Tu ide teda o základné ospravedlnenie, ktoré je len začiatkom svätosti a spásy. No na dosiahnutie spásy sú potrebné skutky a zásluhy. Pavol nikde nepíše, že dobré skutky nie sú potrebné. Sama kresťanská viera nie je iba rozumovým postojom, ale znamená prijať Kristovo evanjelium ako program vlastného života a plniť ho (porov. 2 Sol 3, 10–12).) 18Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? 21Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? (Gn 22, 9; porov. Hebr 11, 17.) 22Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. 23Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: "Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." A bol nazvaný Božím priateľom. (Gn 15, 6; porov. Rim 4, 3; Gal 3, 6.) 24Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? (Porov. Joz 2, 1–26; Hebr 11, 31.) 26Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.
Ak aj veriaci nebude súdený podľa skutkov, ale podľa viery, jeho viera bude posudzovaná podľa skutkov. Jak2: Viera bez skutkov je mŕtva. - 14Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. (Opravdivá viera sa nevyhnutne prejavuje a uskutočňuje aj vonkajšími skutkami lásky a milosrdenstva, ináč by bola mŕtva.
To predsa nijako neodporuje tomu, čo som napísal vyššie, skôr potvrdzuje...
Vidíš koľko dobrých skutkov by ľudia nerobili, keby Svätý Duch nevyjavil Cirkvi mystérium očistca?
Nemáš pravdu! Očistec im dáva šancu robiť zlé skutky aj naďalej, lebo neskôr v očistci si ich (zástupnými modlitbami, zádušnými omšami alebo odpykaním trestu o ktorého dĺžke nevie ani papež zhola nič) vyžehlia.
A tak sa veselo hreší ďalej, stačí ísť na spoveď a cez týždeň pokračovať v hriešnom živote, nuž a keď sa náhodou stane, že natiahneme bačkory a neboli sme už dva dni na spovedi, tak to nejako odklepeme v posmrtnej čistiarni.
Ďakujem, takýto kresťanský život si neprosím. Žijú ho len formálni kresťania a pokrytci.
Simon - očistec je lož a takéto učenie o očistci môže vzíjsť jedine z falošného učenia, ktoré popiera milosť.
A k tej mŕtvej viere
- existujúca viera v srdci vykúpeného sa vždy prejaví skutkami viery a ovocím Ducha. Ak existuje viera v srdci, tak sa aj vždy prejaví to živé Slovo Božie, ktoré sme prijali vierou. Predsa vierou prijímame živé Slovo Božie, ktoré vypôsobí konanie plné lásky v Pravde. To Slovo, ktoré prijímame vierou je Duch a je život. Mŕtva viera nie je vierou - jednoducho neexistuje. Je to ako keď človek len hovorí že verí, no srdce je ďaleko od Boha. Viera nepozná pochybnosti a ak sú, tak už to nie je viera, ale nedôvera.
Ak je príčina, tak následok sa vždy dostaví. Následky svedčia, že existuje príčina. Ak niet príčiny, tak niet ani následku. No dôležitá je predsa príčina, ktorú každý hľadá. Ak túto logiku neuplatním , tak budem vyhlasovať že viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista nestačí, pretože si budem myslieť že viera v Pravdu Božieho Slova je niečo, čo sa vôbec neprejavuje, čo je hlúposť. To by som mohol tvrdiť, že ani skutočná láska sa neprejavuje. To by so klamal, lebo všetko čo Boh v milosti koná je prejav Lásky Božej. Takže máme tu príčinu Lásku Božiu, ktorá sa prejavila v dokonalom diele Božej milosti na kríži. Niečo, čo je neviditeľné sa prejavilo viditeľne, lebo existovalo. Milosť je neobmedzené pôsobenie Lásky Božej. Jedinou podmienkou pre uplatnenie milosti a teda neobmedzené pôsobenie Lásky Božej je viera v toho, ktorý sa obetoval na Kríži za naše hriechy - Ježiša Krista. To je všetko! Život, ktorý bude následovať bude vychádzať už z nového človeka narodeného z Ducha, ktorým je aj vyučovaný milosťou a teda s istotou spasenia v Kristu.
Existujú následky bez príčiny? Nie, neexistujú! Existujú skutky viery bez viery? Nie, neexistujú! A to je podstatné, teda príčina – viera v Pravdu Božiu a skutky viery a ovocie Ducha budú následovať. Preto sa aj volajú skutky viery, lebo vychádzajú z viery. Ak je viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista, tak budú aj skutky viery a ovocie Ducha ako samozrejmý dôsledok prítomnosti viery - teda živého Slova Božieho, ktoré formuje srdce vykúpeného a teda nadobúda Boží charakter. Preto aj niet zásluhy v samozrejmosti, čo sa týka dosahovania spasenia, keďže skutky viery vychádzajú už z nového človeka narodeného z Ducha - z Boha. No KC nepočíta s tým, že by samotná viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista vypôsobila skutky viery a ovocie Ducha. KC nepočíta s mocou Pravdy evanjelia – s mocou živého Božieho Slova, ktoré prijímame do srdca vierou. A o tom to je. KC klame a tvrdí, že vraj KC neodmieta spasenie z milosti v Kristu. KC odmieta istotu spasenia v Kristu, ktorá je súčasťou práve tej dobrej zvestia teda popiera milosť. A o tom to všetko je.
KC chytrácky obišla to tak, že povie – áno, spasení sme milosťou a nie zo skutkov. No aj záslužnými skutkami v milosti. A tak povie, že spása je z milosti a nie zo skutkov, lebo prvá je milosť a v tej milosti záslužné skutky? Tak to je ale vychytralosť! To koľkí z magistéria na tom sedeli aby prekrútili zmysel evanjelia Ježiša krista?
No keď podľa KC strácam spasenie skutkami - tým, že zhreším, tak ako spasenie zase získam? Zase len skutkami. No týmto popieram milosť! Rim 11:6 Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť...
No KC si môže tvrdiť čo chce, no týmto aj tak opovrhujú milosťou, lebo ak tam montujú záslužné skutky a kto vie čo ešte ako nevyhnutné pre spásu, tak to už nie je milosťou. Jednoznačne!
"Ibaže v Biblii nie je ani zmienka o takomto priestore pre mŕtvych. NZ nepozná pojem očistec."
To nie je pravda, očistec nepriamo z Písma vyplýva :
Evanjelium podľa Matúša 18: 26-35 :
"Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim. A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ! Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Všimnime si hlavne predposlednú a poslednú vetu v ktorých sa píše : "A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Pán Ježiš nás varuje že kto sa nezlutuje nad svojim blížnym, nad tým sa nezlutuje ani Boh, ale vydá ho mučitelom a to až dovtedy dokým nesplatí celú dlžobu. Vieme však že na Zemi toto moc neplatí, pretože je vela zlých ľudí, ktorí robia zlo, a napriek tomu ich tu na Zemi nepostihne žiadne neštastie. Klamal teda Ježiš, ked povedal že nebeský Otec vydá každého zlého človeka mučitelovi ? Samozrejme že Ježiš neklamal. Zlí ludia totiž nebudu trestaní tu na Zemi, ale až na druhom svete. A všimnime si že títo vinníci maju byť trestaní "kým nesplatia celú dlžobu", a teda trest bude len dočasný. A teraz sa podme pozrieť, na miesto kde budu tito trestantci trestaní. V pekle to byť nemože, pretože z pekla sa človek von už nikdy nedostane, ale je tam trestaní neustále. V nebi sa predsa ludia netrestaju, v nebi sa predsa nepodstupuje žiaden trest, žiadne utrpenie, žiaden protestant dnes nepriznáva že by človek v nebi si odpykaval nejaky druh trestu. Jediné miesto teda zostáva očistec, tu ludia si odpykavaju svoj trest, ktorí je však len dočasný, a po jeho odpykaní daný človek pojde do neba.
"Pokiaľ ide o prvý text, odhliadnúc od toho, že pochádza z deuterokanonickej knihy"
A prečo nepovažuješ túto deuterokanonicku knihu za kanonicku ?
"Pre nás síce platí celá Biblia, SZ aj NZ, ale my ako ľud NZ zmluvy sme podriadení práve jej. A v NZ sa hovorí:
Židom 10:17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
18 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech."
Tu sa len píše o tom, že už nebudú dalšie obety ale nevyplýva z toho to, že už nemožu byť žiadne tresty.
"Ten, kto bol krvou nášho Pána obmytý, komu boli skrze jeho obeť na kríži odpustené hriechy, ten nepotrebuje ani žiadnu inú obetu, ani žiadne iné vykupovanie a nie je tu ani žiaden trest."
odpustené boli večné tresty, ale nie časné tresty. Ježišovou krvou nám bola daná možnosť íst do neba, aj napriek tomu že sme v živote zhrešili. Eucharistická obeta nie je nejaká dalšia obeta, ale je to spomienka, respektíve sprítomnenie tej jednej jedinej Ježišovei obety na kríži.
"Neexistuje ani žiadna obeta za mŕtvych. Platí toto: Komu v tomto živote hriechy odpustené neboli, ten bude zatratený navždy, naveky, a žiadna posmrtná čistiareň na tom nemôže nič zmeniť."
V Mt 12:32 sa hovorí o odpúštaní hriechov v budúcom živote a tým sa aj potvrdzuje učenie Cirkvi o očistci.
rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Všimnime si hlavne predposlednú a poslednú vetu v ktorých sa píše : "A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Z dvoch vecí si urobil jednu. Vieš aspoň rozpoznať ktoré z týchto dvoch viet hovorí o fyzickej sfére a ktorá veta sa týka duchovna? Vo fyzickej sfére bol sluha strčený "mučiteľovi" - podobne ako za Stalina alebo komoušov. Uvažuj... v duchovnej rovine je mučiteľom len ten jeden - rohatý, majiteľ pekla.
Odtial nie je žiadny tajný kanál k slobode (žiadna polepšovňa). Po smrti je SÚD (na ktorom nebudeme mať "obhajcu"), ktorý určí či patríme k večnému - životu,či večnej smrti. Podmienky k týmto verdiktom, by mali byť jasné... Očistec je barličkou, ktorú sme si vymysleli sami k sebauspokojeniu pred krutými následkami nášho jednania počas života.
Pamätaj,
polepšiť sa môžeš jedine tu na zemi počas svojho života (podobne ako protialkoholická liečebňa) sebadisciplínov... !
Okrem toho,
s tými veršami si vyšiel z kontextu o čom vlastne Matúš hovoril - v tom príbehu išlo o MILOSRDENSTVO a Ježiš udáva podobenstvo k tejto tématike z dvoch pohľadov - fyzična a duchovna. Vysvetľuješ si Písmo podľa mňa príliš stroho. Neber to ako karhanie, ... prajem ti veľa dobrého.
"Z dvoch vecí si urobil jednu. Vieš aspoň rozpoznať ktoré z týchto dvoch viet hovorí o fyzickej sfére a ktorá veta sa týka duchovna? Vo fyzickej sfére bol sluha strčený "mučiteľovi" - podobne ako za Stalina alebo komoušov. Uvažuj... v duchovnej rovine je mučiteľom len ten jeden - rohatý, majiteľ pekla."
No však s tým súhlasím, lenže tá fyzická sfera je predobrazom tej duchovnej. O tom predsa bývajú podobenstvá.
"Okrem toho,
s tými veršami si vyšiel z kontextu o čom vlastne Matúš hovoril - v tom príbehu išlo o MILOSRDENSTVO a Ježiš udáva podobenstvo k tejto tématike z dvoch pohľadov - fyzična a duchovna. Vysvetľuješ si Písmo podľa mňa príliš stroho. Neber to ako karhanie, ... prajem ti veľa dobrého."
V príbehu sa ale nehovorí len o milosrdenstve, ale aj o odplate ak človek milosrdenstvo nevykoná. Fyzično, duchovno..... radšej píš k veci priamo, a pust sa priamo do vysvetlovania toho čo som písal, a možeš začať s tým, že prečo Ježiš povedal "tak aj moj Otec urobí vám ak neodpustíte každý svojmu bratovi". Odpovedaj konkrétne na túto otázku, čo tým Ježiš myslel ked toto povedal, a prečo to povedal ? A aký iný význam by tento jeho výrok mal mať než nie doslovný ?
Nemusíš komentovať, no prizerajúci neregistrovaný návštevníci si na to urobia svoj vlastný názor, respektíve ak ti niekto pôda dôkazy z Písma a ty namiesto toho aby si to nejak logicky sprotiargumentoval, napíšeš len vetu typu "ocistec je blbosť" tak je myslím jasne, kde sa pravda nachádza.
