micron napísal:Mil v posledných časoch príde mnoho falošných prorokov aby zviedli pokiaľ možno aj vyvolených.Takže je možné zviesť vyvolených . A keďže je možne ich zviesť , tak môžu aj stratiť spásu.
Istota v Kristu je podstatou evanjelia Ježiša Krista – tej dobrej zvesti. Spochybňovať tuto istotu by znamenalo, že obeť Ježiša Krista za naše hriechy nie je dokonalou obeťou a satan dokáže vytrhnúť veriaceho pod milosťou – Božie dieťa z Božích rúk aj proti Božej vôli. Čo ale nie je možné, nakoľko Boh je zvrchovaným Bohom!
Z výroku “keby bolo možné“ - teda v zmysle - čo nie je možné - teda tak povediac aj nemožné satanovi spôsobiť stratu spasenia u vyvolených.
Či snáď žalujúci ma moc nad tým, ktorý je pod milosťou? Z toho vyplýva, že vyvolení majú istotu v Bohu pre krv Ježiša Krista vyliatu za naše hriechy. Milosť nás vyučuje o istote v Kristu. Skutočný veriaci už nepozerá na sebazáchovu, teda dosahovanie spasenia záslužnými skutkami, lebo už žije v Kristu až naveky. Skutky viery a ovocie Ducha, ktoré sú súčasťou spasiteľnej viery slúžia na oslavu Boha a nie na dosahovanie spasenia. Takéto skutky vychádzajú z nového človeka narodeného z Ducha – z Boha. Lebo už ten Duch pôsobí v človeku chcenie i robenie. Spasení sme z milosti skrze spasiteľnú vieru – teda vykúpení. A kto je vykúpený, tak už je jeho majetkom. To znamená, že zvrchovaný Boh je zvrchovaným Bohom a satan mu v žiadnom prípade nikoho z ruky nevytrhne. Je to v konečnom dôsledku Božia vôľa, ktorá sa stane. Je to dokonala obeť a čo je dokonale tak nemá predsa chyby. Napomínanie, vystrihanie teda udržiavanie vyvolených v žiadnom prípade nepoukazuje možnosť straty spasenia u vyvolenych, ale pravé naopak. Pre Boha je tak dôležité každé Božie dieťa, že to vyjadril slovami:
MAT18 12Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej? 13A keď sa stane, že ju najde, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým. 14Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých
A čo sa týka predpokladu, že existuje možnosť, že teda satan aj napriek úmyslu zvrchovaného Boha môže mať zviesť vyvoleného takýmto spôsobom, že stratí spasenie, tak takýto predpoklad ide proti slovám Ježiša Krista:
“a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej?“ To je veľmi jasné a zdôrazňuje sa tu istota v Kristu a prenesmierna starostlivosť Božia o svoje deti. Preto nech Vás ani nenapadne spochybňovať istotu v Kristu, lebo to ide proti evanjeliu Ježiša Krista a takéto chápanie predpokladá, že Boh nie je zvrchovaným Bohom, čo je lož.
Aby sme pochopili aj tieto verše, tak si dajme ako príklad Petrov pád:
LUK22 31A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera.
Boh nedopustil aby zahynula Petrova viera a spôsobil návrat a to tým, že Peter na vlastnej koži okúsil aký je sám v sebe bezmocný a týmto Petrovým pádom Boh zničil Petrovu sebadôveru. Teda Petrove zlyhanie, ktoré dopustil Boh, bolo prostriedkom, ktorý Boh použil na dosiahnutie väčšej závislostí na Ňom, ale nie v stratu spasenia. Petrove srdce bolo naplnené sebadôverou a Peter to dal aj svojimi výrokmi najavo: ...Peter odpovedal: “Pane, s tebou som hotový i do žalára a na smrť" (Luk. 22 : 31, 32). “Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja" (Mark. 14 : 29), Peter mu povedal: Pane, prečo nemôžem ísť teraz za tebou? Svoj život položím za teba! (Ján 13:37)To je síce znak odhodlania, no ignoruje to, že bez moci Božej sme v satanových rukách ako hračky. A preto máme mať spoliahnutie v Bohu a nie v seba.
A Ježiš mu na to odpovedal:
38Ježiš mu odpovedal: Svoj život položíš za mňa? Ameň, ameň ti hovorím, že nezaspieva kohút, až ma tri razy zaprieš.
Teda odpoveď Ježiša na Petrovu sebadôveru bola jasná.
"Svoj život položíš za mňa?"
Aj takýmto spôsobom Boh navracia späť. Pri Petrovom páde, nepadla jeho viera v Boha, ale padla jeho sebadôvera, čo spôsobilo , že toto zlyhanie bolo pre Petra poučením; presvedčil sa o svojej vlastnej slabosti. Toto je podmienkou pre plnú závislosť na Bohu. Z tejto skúsenosti, i keď bolestnej a pokorujúcej, vyšiel Peter s hlbším vedomím závislosti na Pánovi a s väčšou vierou v Neho. Pred svojím pádom mal Peter vieru v Ježiša, ako Syna živého Boha, ale táto viera bola zmiešaná ešte s mnohou dôverou v seba samého. No pri tomto páde táto sebadôvera zhorela a viera v Syna Božieho sa rozšírila o závislosť na ňom pre každodenný život. Tým, že milosť dovolila Petrovi padnúť v dôsledku jeho dôvery v seba, naučila ho cele závisieť na Bohu.
Aj takýmto spôsobom nás milosť Božia vyučuje,
1Ján 5:13 To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.
-------------------------------
-------------------------