Vatikán - Smrtelná rana je zahojená?

Vkladajte len texty vysvetľujúce teologické otázky preberané v inej časti fóra. Ostatné budú mazané. Na články v tejto sekcii nereagujte.
stefan
Príspevky: 173
Dátum registrácie: Po Nov 01, 2010 17:57

Vatikán - Smrtelná rana je zahojená?

Príspevok od používateľa stefan »

Pápež - znovu kráľom



Bolo to jedného šedivého rána dňa.: 12. Febr. 1929, ako sa na hornom balkóne Petrusovho chrámu objavila v červenom šate postava Piusa XI. a z podním ležiaceho Kolonádneho námestia sa ozýval hlas echom pulzujúcich takmer 200.000 hlasov revúcich: "Viva il pappa-re!" (Nech žije Pápež kráľ!). Nie len na člapotavej Bernniho fontáne, nie len na siedmich pahorkoch Ríma, ale na celom celučičkom svete bola s nadšením prijatá správa, že Pápež sa znovu stal Kráľom, veď len jeden deň predtým bola medzi "Quirinal" (Talianskou vládou) a Vatikánom podpísaná zmluva, ktorou obdržal Pápež znovu svoju plnú politickú moc a jeho 59 - ročné "väzenie" vo Vatikáne nadobudlo knečne svojho konca.
Táto významná udalosť je len jedna z mnohých, ktorá vrhla Vatikám do stredobodu pozornosti vo svetových dejinách. Všade sa hovorilo o jeho učení, spôsobe konania, o jeho zásadách a princípoch či cieloch. Veľa ľudí sa pýtalo: "Kvôli čomu má Pápež záujmy na priestoroch štátu?", "Bude mať jeho korunovácia vplyv na osudy iných národov?", "Aké úmysli háji rímskokatlícka cirkev vo vzťahu Vatikánu k iným štátnym mocnostiam?", "Nepokúša sa Pápež azda cez svoje súčasné postavenie o vytvorenie priameho vplyvu na politické záležitosti národov sveta?" Myslíme si, že hľadanie dpovedí na tieto a podobné otázky máme právo, najmä keď zrazu prijal pápežskú moc od čias prvej svetovej vojny, je záujem o túto tému viac ako oprávnený.
Katolicizmus hral veľkú rolu nie len v minulosti, ale nemalým podielom, - pokiaľ sa môžeme spoľahnúť na znamenia zo súčastnosti - aj v udalostiach blízkej budúcnosti. Bude napadnutý novým agresívnym duchom od tho času, keď jeho poranenie bude znovu zahojené.
Teória pápežskej suverenity vo svete stojí na dvoch oporných stĺpoch.: s nárokom na duchovnú suverenitu a na politickú suverenitu. Ten prvý stĺp bol zničený, zrútený Francúzskou Revolúciou. Začiatkom roku 1798 zhodil Generál Bertier Pápeža na príkaz Napoleona počas zúrivého nepriaznivého počasia so svojou armádou z jeho Trónu a odtransportovala ho do francúzskej pevnosti vo Valens (Francia), kde chorľavel až do svojej smrti nasledujúceho roku. Druhý stĺp dostal otrasný úder zabratím Ríma, hlavného mesta pápežských štátov, keď armáda kráľa Viktora Emanuela prerazila múry mesta dňa: 20.Sept.1870. To bol koniec pápežskej politickej suverenity, ktorá trvala 1.116 rokov. Zmocnenie, podmanenie Ríma v roku 1870 podnietilo vzniku tzv. "Rímskej otázky", ktorá nadobudla najvyšší význam vo svetových dejinách až do 11.Febr.1929. V tento deň podpísal Premierminister Itálie - Benito Mussoliny a Pietro Kardinal Gaspary - sekretar pápežských štátov, dohodu, ktorá "Rímsku otázku" ukončila a Pápežovi bola vrátená jeho Kráľovská Ríša s jeho politickou mocou. Na druhý deň sa ozývalo Rímom "Viva il pappa-re - Nech žije Pápež kráľ".
...

Ako prišiel Pápež k politickej moci

Pápež sa stal "Dedičstvom Sv. Petra" po prvý krát politickým panovníkom, keď v Januáry 754 n.l prvý Carlovingský Kráľ Pepin Malý, otec Karola Veľkého, daroval Pápežovi Stephanovi II. provinciu Ravenna a iné okrsky, ktoré Pepin z Aistulf vydobil od Lombardov. To bola Pepinova návratná splátka Pápežovi Zachariasovi, ktorého zosadil Merowingerský Kráľ Childerich a tým si zaistil Pepin a jeho následníci dedične Trón. V 12. storočí sa zosilnila politická autorita Pápeža významnými darmi pozemkov Grófky Matildy z Tuscanu. Za čias svojho najväčšieho rozmachu sa rozšírili pápežské štáty krížom cez Taliansko od Adrie po Stredozemné More. Celkovo to bolo viac ako 40.000 qkm s viac ako 3.000.000 obyvateľmi.
Následkom snáh troch talianskych Patriotov Mazziniho, Cavoura a Garibaldiho sa započalo v roku 1860 šíriť silné Hnutie o zjednotenie Itálie. Títo konieckoncov požadovali Anexiu pápežských Štátov na Kráľovstvo Viktora Emanuela II., ktoré tvorili centrum a srdce poloostrova Itálie.
...


Strata politickej moci


Pád politickej suverenity Pápeža Piusa IX. sa udržal len za príchodu pomoci Rakúska a Francie. V Nemecko - Francúzskej vojne v 1870 stratil Pápež dezertáciou 10.000 francúzskych vojakov silného spojenca. Nato zasiahla talianska armáda pod velením Generála Cardona, obsadila Rím a Anektovala každý jeden kilometer štvorcový na pápežských pozemkoch, čím pápežská suverenita dosiahla svojho obávaného konca. Na jar nasledujúceho roka, 13.Mája 1871 schválilo Taliansko tzv. "Zákon Garancie". Týmto zákonom bolo pápežovi garantované Právo užívania Vatikánu, Ptrusovho chrámu, Lateránu a Hradu Gandolfo, a ešte aj ročnú finančnú dávku vo výške 650.000,- (menu neviem presne určiť). Okrem toho mu bolo zaručené právo prijímať splnomocnených vyslancov a veľvyslancov národov, ako aj ďalšie práva menšieho významu.
Avšak Pápež Pius IX. označoval taliansku vládu za rebelov, obviňoval ich z lúpeže Trónu a odmietal "Zákon Garancie". On a jeho ďalší štyria následníci odmietali vzdorovite prevziať ročnú finančnú dávku. Utiahol sa do tichého malého kúta Rímu, pozostávajúceho z Vatikánu, Petrovho chrámu, Lateránu, malej záhrady a vyhlásil, že on a jeho následníci zostanú "Väzňami Vatikánu" dovtedy, pokiaľ im Taliansko nevráti, čo im protiprávne bolo odňaté. Pápež si sám zvolil pod ťarchou okolností toto väzenie, do ktorého ho Itália v tejto forme vôbec nenútila.
...


Vyriešenie Rímskej otázky

Približne osem mesiacov po korunovácii Pápeža Piusa XI. vo Februáry 1922 prišiel k moci v Taliansku diktátor Benito Mussolini. Dňa 6.Augusta 1926 sa začali jednania s jeho tajnými agentami a Vatikánom, aby našli spoločné riešenie v Rímskej otázke, lebo Mussolini vedel, že si tým zaistí postoj voči dejinám a posilní tým svoje vzťahy voči Taliansku a Cirkvi. V tej istej hale, historického Lateránu, kde bola predložená cirkvi zmluva "Garančného zákona", došlo po mnohých mesiacoch jednaní 11.Febr.1929 k záverečnej dohode. Mussolini a Gasparry podpísali tri dokumenty, ktoré ukončili problém "Rímskej otázky" a bolo vrátené Pápežovi Kráľovstvo a politická suverenita. Táto zmluva zadovážila pápežovi väčšiu moc, akú kedy mal od roku 1798. Presnejšie povedané, v hale Lateránu boli podpísané dokumenty tri a to: Politická zmluva, Finančná zmluva a Konkordát. Každá z nich začínala slovami.: "V mene Svätej Trinity".

Napísať odpoveď