Vláda za oponou

[rudinec]

Ilumináti, vlada za oponou
GodLikeProductions uvádza vo svojom rádiorozhovore z dňa 28.marca 2012 hosťa Jordana Maxwella. Tento výskumník, ktorý sa popisuje ako obyčajný muž následujúci stopu neobyčajných vedomostí, je známy všade po svete svojou viac ako 50 ročnou bádatelskou a výskumníckou praxou z oblasti okultizmu, symbolizmu, astro-teológie, skrytých súvislostí silových prepojení vo svete, zvedenia spoločenstva ľudstva z jeho pôvodnej cesty.

Práca Jordana Maxwela, odhaľujúca skryté náboženské základy západnej spoločnosti a tajných spoločností, vytvára vlnu záujmu zo strany celosvétového publika.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

- krátke zhrnutie životného rozprávania a spôsobu akým sa Jordan zoznamoval s poznaním, ku ktorému postupne prichádzal
- pohľad na Babylon v historických súvislostiach až po súčastnosť
- skryté náboženské prepojenia siahajúce do starodávnych časov v spojení s podrobným popisom manažmentu (kňažstva), ktoré ovláda skryte dianie vo svete
- podstata vojenských ťažení - masové obätovanie a uctievanie skrytých božstiev, propaganda negativity
- popis povahy správania sa prevažnej väčšiny ľudí na svete (apatia) - odvracanie sa o konceptov smerujúcich k pravde a naopak sklonu k spoločenským neduhom odvracajúcich spoločenstvo ľudstva od svojej pravej sily vo vnútri seba.
- pozadie fungovania vlád, cirkví, bankového mechanizmu, poisťovní

http://youtu.be/Y_yTCtWC5Kg

[javen]

Je toľko rôznych foriem a prejavov ducha, že sa to nedá ani spočítať o to viac ma teší, že ja patrím Pánovi Ježišovi Kristovi.

[stefan]

javen píše.:

Je toľko rôznych foriem a prejavov ducha...

Predpokladám, že hovoríš o prejavoch ducha Bohom pepožičaného človeku, áno ten má rôzne druhy prejavu. Ale Duch Boží má len jeden a nemenný prejav.
Človek (ako napr. Ilumináti) narába s tým svojim duchom podľa svojej ľubovôle, čiže používa k svojim rozhodnutiam výhradne vlastný rozum a vždy očakáva z toho nejaký falošný zisk, ale Duch Boží je ten čo radí (poradí) nášmu duchu a zapája do súčinnosti naše svedomie k vykonaniu ďalšieho kroku činom k získaniu večného života. Ale k tomu je zasa rozhodujúca viera v Krista Ježiša a nie samotné činy a skutky. Môžem byť človekom "dobrým", ale bez viery v Neho som NIČ. Hovädo.
Duch Boží je našim pomocníkom. Naučme sa zapájať Ducha Božieho do našho života. Prosme ho o pomoc.

[javen]

Naučme sa zapájať Ducha Božieho do nášho života. Prosme ho o pomoc.

Máš skutočne pravdu, často zabúdame prosiť, prosíme za "obyčajné veci", aby Boh dal napr. dažda atd.. Považujeme to za zázrak ak sa tak stane na náš príhovor.
Chyba je aj v tom, že človek sa naučil spoliehať sa na pomoc druhých ľudí, na lekárov, a im podobných a nevidí toho kto by mu mohol skutočne pomôcť. Zabudli sme Ho prosiť v modlitbe, možno ešte dokážeme zaspievať chválospev, ale povedzme si úprimne modlíme sa aspoň pol hodinku denne? A nezáleží či je to pol hodina, alebo hodina, ale aká hlboká a živá je naša modlitba. Prosíme Boha, alebo pri tom driememe? Čakáme na odpoveď od Boha a veríme mu, že by nám to mohol dať? Ak sme veriaci kresťania povedzme si úprimne, veríme skutočne, že by Boh mohol uzdraviť človeka chorého na rakovinu atd v priebehu jednej minúty, prípadne opraviť pokazený zub.. ? Veríme mu až natoľko, nepripadá nám to tak trochu smiešne spoliehať sa na Pána úplne vo všetkom? Veríme, že Boh dokáže urobiť neuveriteľné veci v našich životoch, dokážeme mať takú vieru? Ak to nedokážeme môžeme sa potom s hrdosťou volať kresťanmi?

[stefan]

javen píše.:

často zabúdame prosiť, prosíme za "obyčajné veci",

Na takéto prosby, je obyčajne Duch svätý akoby hluchý, tie sa plnia veľmi zriedkavo a pravidlá splnenia podliehajú onomu Duchu, ktoré sú pre nás skryté.
Preto som napísal, že je potrebné využívať jeho "pomoc" už pred akýmkoľvek činom, alebo aj vypovedaným slovom.
Ak sa prejaví nejaká choroba, je to dôsledkom niečoho, čo nám robí vnútorné (duchovné) trápenie. Obyčajne sa sťahuje v tomto prípade "kravata" na krku, čo je znakom zvierania štítnej žľazy a pečeň na základe tohoto podnetu vykoná svoje, vzniká nerovnováha, jed (keď sa najeduješ) je ten, keď nám "vzkypí"žlč.
Preto sa musíme s množstvom vecí (negatívnych nášmu chápaniu) okolo nás akosi vyrovnať duchovne - myslím tým okolitý "HRIEŠNY" svet. Pretože keď všetko robíme s božou "pomocou" (dopredu z rozmyslom) a Duch Boží je pri tom, nemôžu vzniknúť choroby, neprepadá nás zloba, jed, strach, prehnané starosti, plánovanie pomstoviek a podobne.

Citujem ďalej z článku.: http://www.ethos.sk/index.php?option=co ... &Itemid=32

Už žalmista Azaf nám zanechal správu, že sa mu rozhorčovalo srdce a pichalo ho vo vnútri, keď sa Bohu ponosoval na svoj osud (Žalm 73,21). Jeho nesprávne myslenie v ňom vyvolávalo nespokojnosť, depresiu a spôsobovalo mu telesné bolesti. (***bodalo ho v ľadvinách - upravil som)

Väčšina ľudí, ktorí vyhľadajú lekára, trpia tzv. psychosomatickými chorobami. Hovorí sa aj o "vegetatívnej dystónii" alebo o "psychovegetatívnych poruchách riadenia". Je to porucha rovnováhy medzi systémami sympatických a parasympatických nervov. Ani jeden z týchto nervových systémov sa nedá ovládať našou vôľou. V normálnom stave sú navzájom v rovnováhe, takže dych, krvný obeh, látková výmena a činnosť žliaz sú riadené optimálne. V dutých orgánoch, ako je žalúdok, črevo, močový mechúr, maternica, v pokožke a v koronárnych cievach, sa nachádzajú vysoko citlivé senzory, ktoré vedú všetky prijaté impulzy ďalej do centrály vegetatívneho nervového systému, ktorým je medzimozog. Tam sa spracujú, uložia a vo forme príkazov sa presunú na jednotlivé orgány. Tieto telesné procesy sú ovplyvňované našimi pocitmi a hormónmi. V našej reči sa dá súvislosť medzi telom a pocitmi vyjadriť mnohými slovnými zvratmi a frazeologizmami. "Od ľaku sme skameneli", alebo sa nám "strachom triasli kolená". Keď nás niečo trápi a nemôžeme plakať, tak "nám zviera hrdlo". Nejaká správa nám napríklad "udrela na žalúdok". Niekedy napríklad nemôžme od rozhorčenia "lapiť dych", alebo nám pri nejakom konflikte "vzkypí žlč".

Hnev, strach a starosti - rozhodujúce faktory vzniku choroby

Sú ľudia, ktorí sa rozčuľujú nad všetkým a každým, či je to na pracovisku, v doprave, alebo v rodine. Čo sa odohráva v našom tele, keď sa hneváme? Keď sme nazlostení, naša krv sa zráža omnoho rýchlejšie ako za normálnych okolností. Keď človek svoj hnev prehltne, zvýši sa produkcia žalúdočných kyselín, čo môže byť nebezpečné. Zvýšená kyselina rozleptáva a ničí žalúdočnú sliznicu. Vzniknú zápaly a vredy, človek takpovediac strávi vlastnú žalúdočnú stenu. Človek si môže doslova vyzlostiť dieru do žalúdka!

Aby som to uzavrel...
tú "pomoc" je potrebné využívať dopredu, pred tým než ideme niečo povedať, či vykonať. Bez tej "pomoci" ideme hlavou proti múru a prilievame benzín do ohňa, to sú naše hriešne skutky - Adamovych synov.
PhDr. Ján Sojka, psychológ, už pred mohými rokmi napísal články, ktoré túto tématiku trochu osvetlujú a sú hodné četby.: http://www.novovek.szm.com/

[stefan]

Poznáš tento výrok?
"Povedz mi koľko máš priateľov,
a ja ti poviem aký si človek.


...nikdy sa človeka, keď ho stretneš, nepýtaj: Ako sa máš?
Je totiž veľmi málo úprimných a najčastejšie touto otázkou zvádzame ku klamstvu, ak niekto odpovie že ZLE a opak je pravdou.
Najviac si sťažujú tí, čo im nič nechýba - majú dostatok.

[javen]

Poznáš tento výrok?
"Povedz mi koľko máš priateľov,
a ja ti poviem aký si človek.

Zaujímavý výrok, máš pravdu málokedy stretneš úprimného človeka, ale verím, že ich je na Slovensku dosť čo zmýšľajú rovnako, majú rovnakú vieru, hľadajú a milujú Pána. Prosím denno denne Pána za duchovnú obnovu tohoto národa, dúfam, že nás je veľa čo prosia rovnako za tento štát, verím, že Pánova sláva sa dotkne tohoto národa, žijem pre to a neželám si nič iné len aby prišlo k prebudeniu v tomto národe.

[pavel]

že nás je veľa čo prosia rovnako za tento štát, verím, že Pánova sláva sa dotkne tohoto národa, žijem pre to a neželám si nič iné len aby prišlo k prebudeniu v tomto národe

Môj názor je taký, že k hromadnému prebudeniu v týchto časoch nikdy nepríde a ak aj bude mať niečo - nejaká udalosť - ceremónia znaky hromadného prebudenia, bude to zvod satana. Viď udalosti na africkom kontinente, kde deklarujú hromadné znovuzrodenia státisícov ľudí prítomných na štadiónoch kde sa konajú "bohoslužby", na základe zázrakov liečenia, priameho zásahu Duchom Svätým a vzkladaním rúk ...

Naopak, Písmo nás varuje a hovorí o hromadnom odpadnutí od skutočného Evanjelia... a tak si kladiem otázku, hromadné uverenie falošnému evanjeliu, nie je vlastne hromadné odpadnutie od pravého Evanjelia?

Ďalej sa v Písme hovorí, že je úzka brána, ktorou prejde len málokto a široká cesta ktorá vedie k zatrateniu... Má to niečo spoločné s hromadným prebudením? Podľa mňa nič.

Kto v dnešných časoch operuje s hromadným prebudením, ten podľa mňa, ženie vodu na mlyn charizmatickým spoločenstvám, ktoré "Zázraky" využívajú k zvyšovaniu si členskej základne, podobne ako to robí aj RKC. So skutočnou osobnou vierou to nemá nič spoločné.

"Povedz mi koľko máš priateľov,
a ja ti poviem aký si človek.

Opäť poznámka na zváženie. Pred svojim, naším obrátením sa (spolu so ženou), sme mali baj-očko 60 -70 ľudí, ktorých sme označovali a samozrejme aj oni nás, ako svojich priateľov. Hádajte čo sa stalo po našom znovuzrodení... ???

Ostali dvaja! A rodina si komplet myslela a dodnes si myslí, že patríme k nejakej sekte... Takže aký som človek, keď mám len dvoch priateľov a neveriaci sused šesťdesiat???

[javen]

Ďalej sa v Písme hovorí, že je úzka brána, ktorou prejde len málokto a široká cesta ktorá vedie k zatrateniu... Má to niečo spoločné s hromadným prebudením? Podľa mňa nič.

Nejde mi o také prebudenie ako napr. v afrike, prebudenie verzus RKC, obrovské bohoslužby, manifestácia kresťanstva na štadiónoch, pozvanie "milióna" biskupov, kňazov. To naozaj nemusí byť prejav Ducha Svatého..! Nejdem súdiť nikoho, aby som sa náhodou niekoho nedotkol koho sa naozaj dotkol Duch Svatý. Pán je sudca! Prebudenie nemusí byť také ako si to predstavujeme mi ľudia. Za prebudenie považujem hlavne to, že sa človek obráti k Pánovi celým srdcom a že ho miluje celým srdcom.. To je u mňa pravé prebudenie, nie demonštrácia veľkých zázrakov, aj keď aj to patrí ku prebudeniu. Napr. Lukáš 12,32 hovorí o malej skupinke ľudí ktorej sa Pán dotkol, a teraz nejdem vysvetlovať prečo sa dotkol práve tejto malej skupinky, prečo sa nedotkol nejakého obrovského zhromaždenia na štadiónoch.. Kto poznal myseľ Pánovu? (1 Kor 2,16) Lepšie povedané, k prebudeniu môže dôjsť kdekoľvek a pri akomkoľvek množstve ľudí, na počte naozaj v tomto prípade nezáleží, ide o to aby sme vedeli rozlíšovať duchov, lebo veď aj sám diabol sa preoblieka v anjela svetla. Čo to znamená? Od diabla nemôžeme čakať nič dobré: Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži (Ján 8:44). V každom ohľade máme byť opatrný, z písma vieme, že prídu falošný proroci a budú robiť znamenia a zázraky aby zviedli ak je to možné aj vyvolených (Mt 24,24).

[pavel]

Tak je ... opatrnosti není nikdy dosti!

[stefan]

Pavel píše.:

Opäť poznámka na zváženie. Pred svojim, naším obrátením sa (spolu so ženou), sme mali baj-očko 60 -70 ľudí, ktorých sme označovali a samozrejme aj oni nás, ako svojich priateľov. Hádajte čo sa stalo po našom znovuzrodení... ???

Ostali dvaja! A rodina si komplet myslela a dodnes si myslí, že patríme k nejakej sekte... Takže aký som človek, keď mám len dvoch priateľov a neveriaci sused šesťdesiat???

Toto je ten správny postreh plynúci z Písma.:
Muž a Žena. Nemyslel som tým množstvo (napr. 10, 50, 70), ale chcel som vyzdvihnúť len toho jedného priateľa. Ak ani moja vlastná Žena nie je mojim priateľom, tak všetko okolo mňa ide ta het v skazu. Tí ostatný môžu byť len našimi "bratmi", pokial zdieľajú tie isté životné ideály, ale nikdy sa nám nestanú priateľmi v pravom slova zmysle.
Hovorovo sa rozumie "priateľ" ten, s kým chodím spoločne na pivo, ktorý sa ma zastane v ťažkých situáciách pred hroziacou fackou v pouličnej bitke a pod., ... ale to už predsa vymrelo medzi ľuďmi, každý je súkromníkom sám pre seba. Dnes ma už ani pred pouličnou fackou nikto neochráni, jedine Boh, ale aj tomu musím veriť, že ma ochráni.
Niet Priateľa v "mori" národov, zostáva nám len "pomocník" - Žena (Genezis). Kto si robí zo ženy otroka, odmieta "pomoc" božiu, chce si podmaniť Boha a za tým je zradcovský groš zisku.
Evanielium chátra, ako si naznačil a ja zdielam s tebou pavel, ten istý názor.
Ono, ten môj použitý výrok, počuť najčastejšie z úst NewAge, žiaľ ešte to nepochopili o čom to je.

[javen]

Niet Priateľa v "mori" národov, zostáva nám len "pomocník" - Žena (Genezis).

Žena a jej význam, to stratilo už dávno svoje čaro tak ako to myslel apoštol Pavel povedzme. Myslel si tím priateľstvo, jednoduché, obyčajné, pozemské, nič viac nič menej, ak dvaja nemajú rovnakú vieru... Áno má to tak byť, alebo by to tak malo aspoň byť v rovine medzi mužom a ženou čo sa tíka normálneho vzťahu, ale vezmime si takého Jóba, nechcem moralizovať, alebo kázať, ale čo mohol povedať taký Jób svojej bláznivej žene?

Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami. (Job 2,10)

S tohoto mi vychádza jedno, obyčajným sedliackym rozumom ako sa povie, že ani žena nie je niekedy ten najlepší priateľ ( pomocník ), žena je niekedy skôr najvačší nepriateľ muža, bohužiaľ žena je v dnešnej dobe rovnoprávna z mužmi a zabúda na to, že pochádza z Adama a nie Adam zo ženy. Rozdieli medzi ženou a mužom miznú a nejdem tu hovoriť prečo, každý kto chce nech pochopí, kto nechce nech sa ďalej trápi. Najvačší priateľ človeka ostáva a ostane Pán Ježiš Kristus, ženy nech sa za to na mňa nehnevajú, ale v tomto smere nikdy nebudú rovné Kristovi. Hoci v tej ľudskej rovine by mali byť... On je moja prvá láska. Myslím, že to tak nejako formuloval apoštol Ján v jeho zjavení. (Zj 2,4) Akékoľvek priateľstvo zo svetom je nepriateľstvo voči Bohu, to vieme všetci veľmi dobre, človek sám sa musí spoliehať na pomoc svojho Pána a ak Pán dovolí tak bude dobrá aj tá žena, ak toto chýba vo vzťahu tak je zle. Dvaja budú jedno telo, niekedy je to úplne naopak, viď masturbácia... To je tá rovnoprávnosť ženy, ženy už nechcú slúžiť mužovi, chcú byť slobodné, rovnoprávne z mužmi, čo z toho máme? Ak žena nepočúva Krista je svojmu mužovi bohužial niekedy viac na obtiaž ako na prospech, každá žena a každý chlap nech sa poriadne zamyslí komu naozaj slúži, či sebe, alebo Kristovi?