Aniko, položila si príliš veľa otázok a zodpovedne nedokážem na nich všetky odpovedať. Pretože sú to vážne otázky a každá z nich by si vyžadovala kapitolu.
Preto ak dovolíš, zasa len načrtnem moju ideu a v jej odraze nájdeš odpovede na svoje otázky.Alebo aspoň smerovanie k tým odpovediam ...
V prvom rade, nikdy som nemal ambície v Písme nič zneplatňovať. Preto mi túto otázku už viac nemusíš dávať. A ani podsúvať ...
Ja by som hovoril skôr o stupni poznania. Aj Písma. Aj súvislosti okolo neho.
Poznanie by som charakterizoval ako kruh. Jeho obsahom je stupeň poznania, resp.obsah poznatkov - vedomostí. Jeho obvodom sú otázky, ktoré sme schopní položiť si, ak disponujeme určitým množstvom poznania. Dáš mi za pravdu, že človek ktorý nič nevie, nevie sa ani kvalifikovane opýtať, resp. nevie definovať problém a hľadať jeho riešenie.
Tu je dobrá analógia s tým kruhom, pretože čím je poznania viac, čím sa kruh zväčšuje, tým sa zväčšuje aj jeho obvod a vyvstávajú nové otázky, ťažšie problémy. Boh nás však stvoril na svoj obraz, obdaril nás slobodnou vôľou a poriadnou dávkou inteligencie a tak sa nemusíme báť zväčšovať tento
(začarovaný) kruh ...
Samozrejme, ak nie si náročný
(á) - teraz nemyslím teba, ale človeka vo všeobecnosti, tak ti stačí malý stupeň poznania. Tvoj kruh je malý, tvoje otázky sú jednoduché, nie je ich veľa. Ak chceš, ver si, že prarodičov rušil syčaním had zvíjajúci sa okolo stromu, že Noe sa plavil na Korábe počas celosvetovej potopy, že svet od stvorenia trvá 6 dní. V podstate je dôležité to, aby si mal čisté srdce, aby si nebol v hriechu, aby si miloval Pána ... Deti napr. úprimne veria že im Ježiško nosí darčeky, o Bohu otcovi majú predstavu ako o dobromyseľnom deudškovi a viera sa im spája s anjelíčkami. A nepochybujem, že sú bližšie k spaseniu ak my, čo čítame tieto riadky.
Ja som však kritickejší čitateľ. A zákonite som preto skúšaný náročnejšími otázkami, aké trebárs trápia deti.
Ja mám rád históriu. Pri čítaní dejín Sumeru, Egypta, neskorších národov Mezopotámie, ale trebárs aj Húnov, či Gótov nachádzam mnohé paralely.
Príklad. Každý z kultúrnych národov
(mám na mysli tých čo zanechali písomné pamiatky) pri vzniku a definovaní svojej identity mali obdobie tzv. obdobie hrdinov, kde na základe bájov, legiend, mytológie definovali svoj pôvod ako národa, ale niektoré mali ambície definovať aj počiatok sveta. V dnešnej dobe termíny ako
báje, mytológie, legendy, piesne - básne pôsobia nedôveryhodne, ale v tých časoch
(v časoch vzniku civilizácii) to boli legitímne a jediné existujúce výrazové prostriedky. Tieto posolstva sa najprv tradovali ústne a vznikom písma sa zaznamenali vo forme vyššie uvedených literárnych výrazových prostriedkov. A môžme ísť zaradom. Sumeri majú svoj Epos o Gilgamešovi kde píšu 2 tisíc rokov pred Genezis o stvorení človeka z hliny, o celosvetovej potope čo trvala 40 dní a o človeku
(hrdinovi) ktorý sa zachránil v korábe a pristál na vrchu hory
(názov hory si nepamätám). A píšu tam ďalšie zaujímavé veci ...
Podobne svoj pôvod zaznamenávajú aj starí Gréci, či z modernejších národov trebárs severskí Vikingovia, či
(Visi)(Ostro)Góti.
Ďalším sprievodným javom je, že národy na nižšej kultúrnej úrovni preberajú poznatky od tých vyspelejších. O kočovníkoch to platí dvojnásobne. Takto postupovali Húni keď prišli do Európy, či starí Maďari, Alebo Góti keď vtrhli na územia rozpadajúcej sa zapadorímskej ríše. Podobne Rimania od Grékov, Babylončania od Sumerov a pod ...
A teraz si môžme položiť otázku, či kočovný národ Židov bol výnimkou. Prvá zmienka o Židoch je tá, že ich praotec pochádza z mesta Ur, teda z Mezopotámie.
Príbehy ktoré nájdeme v Genezis tu boli už 2000 rokov, a rozprávali si ich národy mezopotámie. Ak si mala možnosť vidieť Chamurapiho zákonník a skomparovať jeho ideu a dokonca aj niektoré doslovné znenia paragrafov s Mojžišovými zákonmi, iba sa pousmeješ ...
Je to normálne ? Samozrejme, že je. Takýto trend možno pozorovať pri všetkých národoch čo nežili izolovane, naprieč celou históriou.
A sme na počiatku. Kruh sa zväčšuje. Otázok pribúda. Balvan poznania gniavi. Náročnejšia otázky, si vyžadujú nárčnejšie odpovede.
PS. Ach a sladká nevedomosť ...